Turnaj v metlobale - 6. kapitola
6. kapitola
Porazený víťaz
Scorpius ostatné dni chodil ako bez duše. Skoro s nikým sa nebavil. Ak sa to netýkalo tréningov na nadchádzajúci metlobalový zápas. I teraz sedel medzi spolužiakmi na jednej z tribún a sledoval zápas medzi Nemeckou školou Drachen-nest a Československými Krkonošskými vlkmi. Išlo o veľa. O postup do finále. V sobotu mali o desiatej hodine doobeda absolvovať zápas oni proti Rumunskému Durmstrangu. Scorpius sledoval Mateja, ktorý si naozaj šikovne počínal. Uvedomil si, že sa na Albusa nespýtal ani slovíčkom a uvažoval prečo. Mohlo to mať len jediný dôvod. Zrejme nebol sám, komu nechal Albus odkaz. A ak to spravil, čo mu napísal? Scorpius si pripomenul ich bozk, keď ich špehoval v krčme. Telom mu prebehla triaška. Oči sa mu zúžili a pohľad, ktorý upieral na tmavovlasého šviháka už nebol nevinný. Bol priam nevraživý. Keď sa odrazu ten chalan otočil a skúmavo naňho pozrel, Scorpius odvrátil hlavu a znova upriamil pozornosť na hru. Hoci spočiatku viedli, nevyhrali. Stíhačovi z nemeckého družstva sa podarilo chytiť ohnivú strelu ako prvému a o necelú pol hodinu bolo po hre. Z tribúny sa vytratil skôr, ako rozhodca odpískal koniec hry. Keď kráčal cez trávnik k škole, všimol si profesora Kruma. Vyšiel z dvier školy a keď ho zbadal, zastal na mieste a čakal, kým k nemu príde. Scorpius naňho nemal náladu, ale napriek tomu sa usilovať správať čo najslušnejšie. Neustále si musel pripomínať, že i jemu vďačil za to, že mlčal o jeho prehrešku a preto jeho družstvo nevyradili zo súťaže.
„Scorpius, ideš ako na zavolanie,“ prehodil nonšalantne profesor Krum.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa cez zuby.
„Tvoj otec by s tebou rád hovoril,“ prezradil mu, čakajúc jeho reakciu. Scorpius iba prikývol a pokorne ho nasledoval. Cestu do jeho pracovne už poznal. Za posledné dni tam bol viac ako doma. Nielen kvôli svojmu otcovi, ale i kvôli pánovi Potterovi, ktorý nedávno urputne zháňal svojho syna a myslel si, že Scorpius je ten informovaný. Prerátal sa.
„Otec ti to zrejme povie, ale mal by si vedieť, že Al sa vrátil,“ povedal. Scorpius prekvapene zastal a vyvalil naňho azúrovo modré oči.
„Al je tu?“ spýtal sa dychtivo, ale jeho nadšenie spľaslo ako dúhová bublina, keď profesor pokrútil hlavou.
„Och, nie, ja som myslel vašu školu. Rokfort,“ vysvetlil.
„Hm, jasne,“ zahundral Scorpius a vošiel za ním do pracovne. Netušil, ako to mal jeho otec načasované, ale presne vo chvíli, keď vošiel v kozube zapraskal oheň a objavila sa tam jeho hlava.
„Budem vedľa,“ povedal profesor a zmizol za protiľahlými dverami.
Scorpius sa zvalil do kresla a pozrel na otca absolútne bez záujmu. Hodnú chvíľu si iba vymieňali pohľady. Draco to videl. Videl v synových očiach niečo, čo tam nikdy predtým neuzrel. Chlad... Obrovský chlad v kontrastne s vriacim hnevom... Hnev, ktorý plápolal v jeho očiach a vyrážal z každého slova, z každého synovho gesta a mimiky...
„Synček? Chcel som ti oznámiť, že sa Albus našiel a je už opäť v škole,“ povedal, lenže jeho syn nijako nereagoval. „Ešte stále sa na mňa hneváš?“
Scorpius mlčal. Napokon - kto mlčí, ten svedčí.
Draco si povzdychol. „Naozaj sa nedokážeš preniesť cez fakt, že som... že sa mi páčia muži?“
„O to vôbec nejde otec,“ odvetil mu konečne ľadovým hlasom, z ktorého Draca až zamrazilo. Akoby počul rovnako pôvabný hlas svojej manželky.
„A o čo teda ide? Môžeš mi to vysvetliť? Nechápem tvoj hnev... nerozumiem mu... Vždy sme si predsa hovorili všetko, či nie? Tak prečo?“
Scorpius si odfrkol. „Je mi jedno, že je z teba buzerant!“ Scorpius si zahryzol do jazyka, len čo to vyslovil. Draco naňho vyvalil oči. Takéto osočenie od neho nečakal, ale vedel, že v hneve človek dokáže porozprávať kadečo... „Prepáč,“ zamrmlal Scorpius na ospravedlnenie.
Počul ako si jeho otec rozochvene vzdychol. „Nič sa nestalo...“ odvetil, keď ho prekvapil synov priškrtený, neprirodzený smiech.
„Nič sa nestalo?“ opýtal sa, hlasno sa smejúc. Z očí sa mu dokonca vykotúľali slzy, ale Draco si nebol istý, či to bolo od tej náhlej veselosti. Dokonca si nebol istý, či sa jeho syn nezbláznil... A mohol za to práve on... „Vraj sa nič nestalo, to je dobré, fakt oci. Si skvelý!“ zakričal a razom bolo po smiechu.
„Scorpius...“ hlesol priškrteným hlasom, ale nepovedal viac nič, lebo jeho syn sa znova rozkričal.
„Je mi jedno, že si teploš! Fakt mi to nevadí a vieš prečo? Pretože i ja som taký istý, hoci som to celý čas skrýval! A vieš, čo je na tom smiešne? Že som sa obával tvojej reakcie, chápeš?!“ znova sa zasmial akoby mu preskočilo. Prechádzal sa teraz hore – dolu popred kozub a ruky zvieral v päsť.
„Scorpius...“ vydýchol prekvapene Draco, nespoznávajúc vlastného syna. Nikdy predtým sa k nemu takto nesprával, nikdy predtým naňho nezvýšil syn hlas. Vždy si boli blízky, no teraz sa celkom odcudzili. Aspoň on to tak cítil a vedel, že za to všetko mohlo ich priznanie s Harrym.
„No? Nič mi na to nepovieš? Som teploš, tati! Rovnaký buzerant ako ty! Je to v suchu, ostane to v rodine. Dobré nie? A vieš, čo je ešte lepšie? Tiež som sa buchol akurát do Pottera? To už by sa dalo považovať za trochu choré nie? No, alebo možno pritiahnuté za vlasy. To by šlo!“
Draco vyvalil oči a zahabkal, nevediac, či si z neho vlastný syn robí dobrý deň, alebo či myslel vážne každé slovo, keď sa k nemu syn otočil s desivým výrazom v tvári. Toľkú nenávisť, aká mu sršala z očí ešte nevidel.
„Vieš čo, otec? Vypadni a už ma viac neotravuj! Už ťa mám tak akurát dosť! Zničil si všetko, na čom mi kedy záležalo a ja ťa za to nenávidím! Počuješ?“ zasyčal do ohňa. „Nenávidím ťa! Ži si ako chceš a s kým chceš, ale mne daj láskavo pokoj. Vrátim sa do školy, aby som ju dokončil. Na vianočné prázdniny ma nečakaj. A vôbec... myslím, že bude lepšie, ak sa už neuvidíme nikdy! Zbohom!“ Scorpius zobral kutáč a vrhol ho do horiacich polien. Otcova tvár z ohňa zmizla. Ostali tam pukotať len oranžovočervené jazyky, akoby sa mu vysmievali. Akoby sa vysmievali jeho nešťastiu...
„Prekliate slzy!“ zamrmlal hnevlivo a márne sa ich snažil zotrieť z bledej tváre, márne sa snažil zastaviť ich príval... „Do pekla so všetkým!“ zavrčal a šmaril kovový kutáč naprieč miestnosťou vo chvíli, keď dnu nazrel profesor Krum (zabudol zabezpečiť miestnosť a hoci nerád, bol svedkom ich slovnej výmeny). Ledva sa uhol, keď kutáč narazil s tupým žuchnutím do dverí. Len čo pristál na zemi, prešiel profesor cez izbu a zovrel Scorpiusa v náručí, postaviac sa mu za chrbát. Scorpius sa mu chvíľu v objatí metal ako ryba na súši, kým ten boj nevzdal. Podlomili sa mu nohy, padol na kolená a plakal ako malý chlapec s hlavou na Krumovom pleci. Krum ho naďalej zvieral. Ani na moment ho nepustil a klesol do kolien spolu s ním. Mlčal a iba počúval chlapcove obvinenia, ktoré sa sypali na otcovu hlavu.
Odrazu Scorpius akoby vytriezvel a vzápätí sa prisal perami na profesorov krk. Jeho ústa sa presunuli cez bradu na pery. Keď sa od neho na chvíľu odtiahol, bolo to len preto, aby si premeral profesora skúmavým pohľadom, v ktorom bolo niečo... čo Krum nedokázal v tej chvíli identifikovať. Scorpius sa k nemu pritisol ešte bližšie pevne ho objímuc. Bozk, ktorý mu vtisol na pery potom bol síce lascívny a o to viac vzrušujúci, no Krum ho od seba tentoraz odstrčil.
„Nevieš, čo robíš, Scorpius!“ ozval sa zastretým hlasom.
„Vyzerám tak?“ oponoval mu chlapec rozochvene a odhodlane mu pozrel do očí. „Váš Saša zomrel pred piatimi rokmi. Sám ste vravel, že ste od vtedy nikoho nemal... Nie som vari príťažlivý?“
Krum naňho so záujmom hľadel, evidentne rozhodnutý odmietnuť ho. „To som nepovedal, ale takto sa mi ponúkať?!“ riekol pomaly.
Scorpius k nemu znova pristúpil a chytil ho rukami za predok habitu. Zovrel ho prstami priam kŕčovito a pozrel mu do očí. „Nikdy som nikomu nepovedal, že som gay. Dnes som sa priznal otcovi... Potrebujem vedieť, aké to je... Potrebujem...“
„Jediné, čo potrebuješ, je pozhovárať sa s otcom a odpu...“
Scorpius pokrútil hlavou. „Prosím...“ zašepkal s ústami tesne pri jeho perách. „Nikdy som s mužom nebol... Sľubujem, že sa to stane len raz... Profesor,“ zachrapčal zastretým hlasom a pritisol sa bokmi o Krumove stehno.
Krum zmeravel. Zacítil chlapcovu erekciu a z posledných síl odolával. Lenže jeho pohľad stále viac priťahovali jeho vlhké, pootvorené pery... Vedel, že by nemal, lenže tak dlho sa s nikým nemiloval. Od kedy zomrel jeho snúbenec Saša, naozaj s nikým nebol. Ale so Scorpiusom? Synom známeho a navyše študentom?
Keď sa oňho chlapec znova žiadostivo obtrel, jeho zábrany zhoreli na popol. Postavil sa a vytiahol na nohy i jeho. Privlastnil si chlapcove ústa v lačnom, dravom bozku. Spravili spolu pár krokov až kým sa Scorpius chrbtom neoprel o jeho pracovný stôl. Vtedy Krum bozk prehĺbil a medzi nimi sa rozpútala dokonalá búrka spaľujúcej vášne. S ničím sa nebabrali. Keď Scorpius začul tiché škrípanie rozopínajúceho sa zipsu svojich nohavíc a o chvíľu na to si pred neho profesor kľakol, aby ho zobral do úst, len sa pevne chytil okraja stola, zaklonil hlavu a nechal sa unášať tým úžasným pocitom, ktorý práve zažíval. Krv v jeho žilách vrela a on mal dojem, že sa všetka nahrnula do toho jedného jediného pulzujúceho bodu. Do navretého penisu, o ktorý sa tak zručne staral profesor Krum. Z hrdla mu vychádzali hlasné stony a on ich nechcel potláčať... Naopak, nechal sa strhnúť vášňou a profesorovými skúsenými dotykmi nielen rúk, ale aj úst, jazyka... Bol to neopísateľný pocit. Takéto niečo nezažil so žiadnym dievčaťom... Napriek tomu, keď privrel oči... Nevidel pred sebou na kolenách profesora, ale... Albusa. Myšlienka naňho ho vzrušila ešte väčšmi a to už bol tvrdý ako kameň...
Odrazu profesor vstal, rozopol mu nohavice a stiahol mu ich cez boky. Prikázal mu oprieť sa dlaňami o stôl a on sa k nemu znova sklonil. Scorpius si pripadal čudne, keď nechal profesora, aby si s ním robil, čo chcel a pritom sa ho sám ani len nedotkol. Keď ucítil profesorove zuby na pokožke svojho zadku, prekvapene vyvalil oči, ale ani sa nepohol. Nespravil by celkom nič, nech by sa dialo čokoľvek. Naopak, vychutnával si každou bunkou svojho tela tie nepoznané, zvláštne pocity, ktoré ním prechádzali pri profesorovým dotykoch a láskaniach. Keď ucítil, ako mu medzi roztiahnuté polky zašiel podivne klzkým prstom a obkrúžil jeho úzku dierku, zahryzol si do pery a na jeho pokyn sa snažil uvoľniť. Ich pery sa znova spojili v krátkom bozku, keď k nemu vyvrátil hlavu. Potom zrazu zažil niečo neopísateľné, keď ucítil horúcu špičku profesorovho penisu pri vstupe do svojho zadku. Znova privrel oči a zasa sa mu vybavila Albusova milovaná tvár... Vykríkol, keď sa doň profesor zasunul penisom po samý koreň a nespravil to práve šetrne, ale v tejto chvíli by bol zniesol hocičo. Uvedomil si inakosť tohto spojenia a prišlo mu to neskutočne vzrušujúce. Aj teraz, keď sa v ňom profesor začal hýbať a tvrdo prirážať. V duchu si pomyslel, že by bol zniesol i tvrdšie zaobchádzanie, ale nahlas nepovedal nič... Keď znova vykríkol, jeho výkrik sa zmiešal s hrdelným stonaním profesora, ktorý ho jednou rukou stále držal za boky, kým jeho druhá ruka zručne masírovala stoporený penis dovtedy, kým opäť neejakuloval. Scorpius zacítil ako sa doňho vylieva Krumovo semeno... Bolo po všetkom. Bol spotený, roztrasený a práve dovolil profesorovi, aby ho pretiahol...
„Také to bolo, keď som preťahoval všetky tie baby?“ napadlo mu a zachvel sa, keď z neho profesor konečne vyšiel. Počul ako zahrešil.
„La naiba!“ v tichu izby sa okrem pukotu ohňa ozvalo opätovné škripnutie zipsu jeho čiernych nohavíc. Scorpius sa konečne otočil. Ochabnutý penis sa mu pohol medzi roztrasenými nohami. Neočistil sa, ba na to ani len nepomyslel. Miesto toho sa zohol, aby si vytiahol a zapol vlastné nohavice. Kým si na nich nezapínal zips, neuvedomil si, že sa mu chvejú ruky. Krum stál teraz tvárou ku kozubu, o ktorý sa opieral silnými rukami. Chrbát mal mierne zhrbený a hlavu sklonenú k hrudi.
„Nikto...“ Scorpius naprázdno preglgol. „Nikto sa o tom nikdy nedozvie. Nič sa nestalo,“ hovoril hlasom, ktorý akoby ani nepatril jemu. Ani nevedel ako sa dostal z jeho pracovne späť do svojej izby. Keď o chvíľu na to vstupoval nahý do sprchy, sykol od bolesti. Uvedomil si, že ho po styku s profesorom bolí zadok. Ale nebolo to hrozné. Bolo zvláštne, že sa cítil ako panic, ktorý práve stratil nevinnosť. A tiež to nebolo zlé. Vlastne... vôbec to nebolo také zlé, ako si to predstavoval. Dokonca nepociťoval ani len výčitky svedomia z toho náhleho sexuálneho vzplanutia. Ale kedy tie cítil po sexe? Veď sexom riešil všetky svoje problémy. Prečo nie tieto? Keď si ľahol do postele, zaspal v momente ako zarezaný. V noci sa mu snívalo s Alom. Ten sen bol ako živý a on sa z neho zobudil spotený, vzrušený a frustrovaný.
To, čo sa stalo s Krumom v súkromí jeho kancelárie sa viac nezopakovalo. Nikdy viac sa o tom ani len nezmienil. O pár dní Scorpius sám nevedel, či sa to stalo naozaj, alebo sa mu to len prisnilo v akomsi nepodarenom zlom sne. Sústredil sa len na dve veci. Na školu a turnaj. Sľúbil si vyhrať a robil pre to, čo mohol.
Keď sa však tréningy pre ostatných stávali pod jeho vedením neúnosnými a on nereagoval na ich frflanie a sťažnosti z vyčerpania a bolenia zadkov, jeho spolužiaci za ním vyslali svojho hovorcu. Ani profesor Hooch ich tak nezaťažoval a nevysiľoval, ako to robil v posledných dňoch Scorpius. Táto úloha prischla práve Rose. Po jednom takom náročnom tréningu si aj ona povedala, že toho bolo fakt dosť a len čo ich rozpustil a ostatní odišli, vysadla na svoju metlu a vzniesla sa do vzduchu za ním.
„Pozhovárame sa,“ povedala a vôbec to nevyznelo ako žiadosť. V tvári sa jej zračilo priam desivé odhodlanie dosiahnuť svoje. A hoci mal Scorpius po krk všetkých, ktorý sa s ním chceli zhovárať a pitvať jeho boľavé vnútro, vedel, že tá malá ryšavka ho neprestane otravovať, kým nebude súhlasiť.
„Čo ťa trápi?“ opýtal sa jej cez zuby a sklonil metlu k zemi s úmyslom pristáť na trávniku.
Rose Weasleyová ho nasledovala. Keď mäkko dosadla na zem, schmatla metlu do ruky a ukázala na prázdnu aleju. Bez slova jej nemému návrhu vyhovel.
„Od kedy Al zdrhol, správaš sa ako idiot!“ spustila naňho ako fúria bez pardónu.
Scorpius zaškrípal zubami. „Tak to veru nie,“ pokúsil sa jej čo najpokojnejšie oponovať, hoci mala svätú pravdu. Ozaj sa správal ako idiot a najhoršie na tom bolo, že si to uvedomoval.
„Tak to veru áno!“ zvolala hlasnejšie a potom si povzdychla a pokračovala o niečo miernejšie. „Pozri, viem, že to súvisí s Albusom a vravím ti ako kamarátka, že si to musíte vyjasniť. Prospelo by vám to obom, lebo by sa veľa vyjasnilo,“ zašomrala tichšie a on mal dojem, že to dievča naozaj vie o čom hovorí a netára len tak do vetra. „A tiež ťa chcem varovať,“ nadhodila, keď už premýšľal, čo presne mala na mysli, keď povedala, že by im to prospelo obom. Ale väčšmi ho zaujalo jej varovanie.
„Varovať? Pred čím, Rose?“
„Pred tou mrchou z nemeckého družstva. Neviem ako sa volá, ale je to blondínka s väčším nosom. Ani sa nedivím, že ho všade strká,“ zašomrala a pokračovala, „viem, že sa nás pokúsili vyradiť zo súťaže nejakým zákerným ťahom, ale nezachytila som, čo to malo byť. Škoda, že som pri sebe nemala predlžovacie uši,“ zamrmlala nespokojne.
„Ako vieš, že sa nás pokúsili vyradiť?“
„Ale, náhodou som si vypočula rozhovor tej ťavy a jej frajera. Je to ten brutálny svalovec,“ odvetila znechutene a dodala: „Neznášam blondiakov!“ Zaprskala, aj keď Scorpius nad jej poslednou poznámkou spýtavo povytiahol obočie. Iba sa nevinne usmiala.
„Je to všetko, čo si odo mňa chcela?“ opýtal sa, zastal na mieste a uprel pohľad niekam do neznáma.
Zamyslene našpúlila pery a premerala si ho odhodlaným pohľadom. „Ak mi sľúbiš, že sa budeš správať znova normálne, tak potom áno,“ riekla.
Scorpius sa pobavene uškrnul. „Normálne?“ pomyslel si. V jeho živote nikdy nič nebolo normálne, ale toto tej malej ryšavke na nos vešať nebude. Namiesto toho zadumane prikývol.
„Vynasnažím sa,“ sľúbil šepky, na čo ho Rose priateľsky potľapkala po pleci a on si nemohol pomyslieť, že až pričasto má nejaké chlapské maniere. Nečudo, keď v ich rodine prevládali muži nad ženami. „Neboj sa, raz bude určite všetko fajn. Len netreba strácať nádej. A vieru,“ dodala prv ako sa svižne vyhupla na metlu a odviezla sa až po samé vstupné dvere do školy.
***
Albus sedel v obývacej izbe rodného domu, ktorú práve opustil Draco Malfoy, aby ho nechal s otcom osamote. Albus videl, že ani jeden z nich sa netvári dvakrát spokojne. Naviac, Draco Malfoy – Scorpiusov otec – vyzeral doslova nešťastne. A jeho otec na tom nebol o nič lepšie. Ozvalo sa v ňom čosi, čo ho prinútilo začervenať sa a skloniť pred otcom zahanbene hlavu.
„Mrzí ma to, otec,“ povedal ako prvé, skôr ako sa jeho otec zmohol na akýkoľvek úvod.
Počul, ako si Harry povzdychol a sťažka sa oprel v kresle. Medzi prstom a ukazovákom pravej ruky si trel koreň nosa a okuliare držal v druhej ruke. Znova si ich po chvíli nasadil a pozrel na Ala akýmsi iným pohľadom. Miešal sa v ňom smútok, sklamanie a zrejme rovnaký pocit viny, ktorý teraz cítil i jeho syn.
„Neospravedlňuj sa, Al. Mňa to mrzí viac. Nemal som vám klamať,“ zamrmlal, vstal z kresla a prešiel k oknu. „Vieš, keby bolo v živote všetko jednoduché, teraz by sme tu nesedeli a nemuseli by sme riešiť túto situáciu. Ale stalo sa. Myslím, že by som ti mal konečne povedať všetko poporiadku,“ nadhodil a hoci to nevidel, jeho syn nemo prikývol.
„Keď som zistil, že sa mi viac páčia chlapci ako dievčatá, mal som sotva štrnásť. Moje detstvo sa nedalo v žiadnom prípade prirovnať k prechádzke ružovou záhradou. Bol som ako vieš sirota, vychovávaný strýkom, ktorý ma sotva trpel, tetou, ktorá ma nenávidela a bratancom, ktorý si zo mňa často krát robil boxovací mech. Do chvíle, kým sa jednej noci neobjavil Hagrid a nepovedal mi, že som čarodejníkom. Vzal ma do tohto úžasného sveta, ale ani tu som nemal mať zaslúžený pokoj. Tam ma strašila nechcená rodina, tu – lord Voldemort, ktorý bažil po svojej hrôzovláde a mojej smrti. Mal som však veľké šťastie na priateľov.“ Tu sa na chvíľu odmlčal. „Keď som prvý raz stretol Draca... Nie, počkaj. Začnem tým, že sme sa od prvého ročníka nevedeli vystáť. Ja som ho nenávidel pre jeho povýšenecké správanie, on mňa – podľa jeho vlastných slov – preto, lebo som mal všetko, po čom on túžil. Ale dodnes si nie som istý, či v tom bola len tá... závisť. A vo chvíli, keď sme k sebe konečne našli cestu, museli sme sa rozdeliť. Nikdy som to nespomenul, ale v šiestom ročníku som ho skoro pripravil o život kliatbou, o ktorej som nemal potuchy, čo dokáže. V siedmom som ho zachránil z horiacej Núdzovej miestnosti. Dalo by sa povedať, že som splatil voči nemu svoj dlh. Keď padol Voldemort, padli i naše zábrany. Už vtedy som vedel, že ho budem milovať navždy... Ale vtedy som chodil s tvojou matkou. A ostatné myslím poznáš, nie?“
Al chvíľu mlčal. Jeho otec stál stále čelom k oknu a čakal, kým prehovorí. „Prečo si teda neostal s ním?“
„Túžil som po rodine. Po veľkej rodine. Tvoja matka mi ju dala a ja jej za to budem vždy vďačný. Miloval som ju, hoci nie tak veľmi, ako by si možno zaslúžila. Bola to skvelá a obetavá žena. Nikdy by som jej vedome nebol ublížil.“
„Takže si sa s pánom Malfoyom od školy nestýkal?“ zaujímal sa.
Harry si povzdychol. „Dlhé roky sme sa nevideli. Vedel som, že sa oženil, že má syna... Vedel som, že pracoval pre Ministerstvo na Oddelení záhad, ale... Nikdy sme sa na Ministerstve nestretli, hoci to bolo i moje pôsobisko. Stalo sa tak až pred piatimi rokmi. A odvtedy...“
„Tak predsa...“ zamrmlal Albus a jeho výraz tváre naznačoval, že vie, že jeho otec matku predsa len podvádzal.
„Nepopieram. Od vtedy sme sa stretávali. Kým žila ešte tvoja matka, stretávali sme sa len dvakrát do roka na veľké sviatky.“
„A keď zomrela? Žialil si za ňou vôbec?“ opýtal sa úzkostlivo a zopäl si ruky v lone.
„Nekrivdi mi Albus. Tvoja matka mi chýba ešte i dnes. Bola to vynikajúca žena. Nemohol som si želať lepšiu. Miloval som zvuk jej smiechu a ona sa smiala rada a často... Lenže láska, ktorú som cítil k Dracovi bola... Bola jednoducho silnejšia,“ povzdychol si. „Keď ste vtedy všetci traja odišli v septembri do školy, prosto som ho našiel stáť zbaleného na prahu nášho domu. Sprvu som nevedel, čo si s ním počať, ale... Miloval som ho,“ mykol plecami, akoby to všetko vysvetľovalo. Potom sa k nemu otočil tvárou.
„Nežiadam ťa, aby si mi odpustil. Chápem, že som ťa zrejme sklamal, ale...“
„Počkaj otec!“ zastavil ho rázne a povzdychol si. „Prv, než čokoľvek povieš, mal by si niečo vedieť.“
„O čo ide?“ opýtal sa Harry a díval sa, ako sa jeho syn znova zhlboka nadýchol a opäť vydýchol. „Al?“
„Nevadí mi, že si homosexuál. Nevadí mi, že dávaš prednosť mužom pred ženami. Vieš prečo? Pretože v tomto sme rovnakí,“ šepol a začervenal sa tak, ako bol červený koberec pod ich nohami.
Harry zopár raz zaklipkal očami a chvíľu naňho hľadel, vstrebávajúc slová, čo jeho syn vypustil z úst.
„Ale to nie je všetko, oci,“ podotkol Albus, stále sa silno červenajúc. „Vieš prečo som utiekol z Durmstrangu? Pretože ja som ozaj ušiel, oci. To, že som sa vyparil, malo svoj dôvod,“ hovoril hlasom len o niečo silnejším ako bol šepot. „Nemohol som zniesť myšlienku na to, že ma Scorpius znenávidí, keď sa dozvie, že ho milujem. Bál som sa, že mnou opovrhne. Preto som ušiel a preto som sa na teba nahneval. Lebo aj keby nejakým zázrakom moje city opätoval, to, že ste teraz ty a pán Malfoy spolu znamená, že nemôžeme byť spolu my, chápeš?“ povedal a keď naňho pozrel cez závoj sĺz, bolo to vo chvíli, keď sa k nemu jeho otec vrhol a mocne ho objal. A Albus nebol jediný, kto vyronil v tej chvíli slzu.
Len čo sa obaja upokojili, bol to Harry, kto z nich prvý prehovoril. „Albus, to, že sa s Dracom milujeme neznamená, že by ste nemohli byť spolu,“ začal. „Ako si na to prišiel?“
„Lenže teraz budeme... rodina, nie? Keď sa pán Malfoy rozvedie a vy sa... vezmete,“ uvažoval nahlas.
Harry sa uškrnul. „Hlupáčik. Iste, urobí to z vás čosi ako nevlastných bratov, ale nie pokrvných, tak prečo všetky tie obavy?“
„Prečo? V noc, keď som ušiel, Scorpius otca strašne preklínal a nepekne mu nadával. Sprvu som mal dojem, že by mohol moje city opätovať, lenže po tom výstupe som prosto stratil odvahu priznať sa mu.“
„Tak to chápem. Ver mi, že Draco na tom nie je vôbec dobre. Posledný rozhovor so Scorpiusom nedopadol práve najlepšie a to dúfal, že sa nejako zmieria.“ Jeho otec si znova povzdychol. „Bojím sa oňho. Nehovoriac o problémoch s Pansy,“ povzdychol si nešťastne.
Al chytil otca za ruku. „Ty ho naozaj miluješ, čo?“
Harry sa zasnene pousmial a prikývol. Albus ho objal. „Neboj sa oci. Viem, že to zvládnete. Keď ste k sebe tak dlho hľadali cestu, nemôže sa to skončiť predsa zle. Verím, že bude všetko ok. Mám ťa rád.“
„Aj ja teba, Al. Aj ja teba,“ zamrmlal dojato Harry a usmial sa na syna, keď sa od neho odtiahol.
„Idem sa zbaliť. V pondelok sa vraciam na Rokfort,“ oznámil mu Albus spokojne.
„To ma nesmierne teší. Pokojne ťa tam môžem odprevadiť, ak budeš chcieť,“ nadhodil Harry srdečne a jeho syn prikývol.
„Myslím, že sa mi na koberčeku pred riaditeľkou zíde nejaká posila,“ riekol a opustil izbu.
***
Harry vkĺzol do postele k Dracovi, ktorý sa potichu prizeral ako sa prezlieka do pyžama. Keď sa k nemu tmavovlasý muž pritúlil, roztvoril náruč a oprel si hlavu o jeho plece.
„Som rád, že to pochopil aspoň Albus,“ riekol zamyslene Draco, keď si vypočul Harryho stručné rozprávanie o tom, čo sa udialo v obývačke medzi otcom a synom.
„Draco? Niečo som ti ešte nepovedal. Týka sa to Scorpiusa,“ zašepkal Harry.
„Áno?“
„Tak sa zdá, že...“ začal, ale zastavil sa prv, ako to vyslovil. „Sľúb mi, že nikomu nepovieš, čo ti teraz prezradím!“ žiadal ho.
„Iste, len to už povedz,“ hundral netrpezlivo Draco, hrajúc sa s gombíkom na jeho pyžamovej košeli.
„Al sa mi s niečím zveril. Vieš, prečo sa vlastne hneval? Lebo... lebo miluje Scorpiusa,“ vydýchol a neuveriteľne mu odľahlo, keď sa s ním o to tajomstvo podelil.
Draco sa nadvihol na lakti, natiahol ruku ponad Harryho a zasvietil nočnú lampu. Jeho pohľad bol zmätený a nepokojný. „Naozaj ti to povedal?“ opýtal sa dychtivo a sledoval ako Harry ležiaci pod ním prikývol. „Nemôžem tomu uveriť! Takže aj on je... Och, Merlin,“ hlesol a zvalil sa na lopatky, privrúc oči. „Prečo sa nám to takto komplikuje?“
„Ja v tom nevidím až takú komplikáciu. Teda, ak si odmyslím, že Scorpius o jeho citoch nemá ani tušenia a keď opomeniem to, že by mohol Ala ako priateľa zatratiť... Vieš, to si totiž myslí Al, že urobí tvoj syn, keď sa to dozvie.“
Draco sa smutne pousmial a z jeho hrdla vyšiel akýsi chrapľavý smiech. Pokrútil hlavou a jeho zlaté vlasy sa zaleskli v svetle nočnej lampy. „Neurobí. Ver mi. Aj ja som ti niečo zamlčal, keď som ti hovoril o tej našej poslednej hádke.“
Harryho tmavé obočie vyskočilo v tichom očakávaní.
„Scorpius sa mi priznal k tomu istému, k čomu sa tebe priznal Albus. Preto ma nenávidí. Nie preto, že som homosexuál, ale preto, že som si začal akurát s tebou, Potter,“ vyhlásil nešťastne a obrátil k nemu hlavu.
Harry sa rozosmial, no Draco sa pobúrene mračil. „Čo je ti na tom také smiešne?“ zahriakol ho.
„Ja neviem... Všetko?“ ozval sa napokon, pretočil sa na bok a zložil si ruku pod hlavu. „Pozri. To isté mi dnes povedal Al, len trochu inak. Zdá sa, že naši synovia sú celí po nás. Majú sa radi, no boja sa jeden druhému vyznať zo svojich citov. Prepáč, ale veľmi mi to pripomína nás, za starých čias.“
Aj Draco sa uškrnul. „Hej. Ešteže je aspoň Voldemort mŕtvy. To by len bolo starostí,“ povzdychol si.
„Veru. Bolo. Myslím, že by sme im mali pomôcť,“ nadhodil Harry. „Vieš, nechcem, aby si mysleli, že ak budeme spolu my, že nemôžu byť spolu oni. Pretože to vyzerá tak, že sú o tom skalopevne presvedčený. Zrejme preto ti nevie Scorpius odpustiť. Ak ti teda tvrdil, že je do Ala zaľúbený...“
„Mhm,“ prikývol Draco. „Myslím, že by sme to mohli spraviť. Nechcem, aby náš vzťah zničil ich priateľstvo. Bože, Harry, veľmi si prajem, aby bolo zasa všetko v poriadku!“ zvolal a schúlil sa mu na hrudi. Harry ho objal a pobozkal na vrch hlavy.
„Neboj sa. Spolu to zvládneme. Malfoy a Potter, nemyslíš, že je to priam smrteľne nebezpečná kombinácia?“ uvažoval pobavene nahlas, čo Draca rozosmialo.
„Alebo skôr nebezpečne vzrušujúca,“ dodal a ukradol si od neho šťavnatý bozk.
„Alebo to...“ pritakal Harry spokojne a vzal milencovu tvár do dlaní. Ich pery sa znova spojili v nežnom bozku, kým sa Dracova ruka naslepo naťahovala za vypínačom nočnej lampy. Izba sa znova ponorila do tmy a ich telá sa preplietli v láskaní. A hoci sa spálňou niesli vzrušené stony a vzdychy, ostali kúzlom bezpečne uväznené medzi tými štyrmi stenami.
***
Scorpius sedel na svojej metle a sústredene sledoval triafačov, ktorí mali v rukách prehadzovačku. Mali to šťastie, že sa dostali do finále. Zápas, ktorý odohrali so školou Krkonošský vlci vyhrali o dvadsaťpäť bodov. Nemci porazili Rumunov tiež len veľmi tesne. Keď sa súperovi triafači priblížili k obručiam, ktoré strážil a pokúsili sa skórovať, zachytil prehadzovačku tesne pred tým, ako mohla preletieť ľavou obručou. Prihral ju Rose a tá vyrazila pozdĺž ihriska, kľučkujúc a vyhýbajúc sa súperovým odrážačom. Kým sa ostatní presunuli na druhý koniec ihriska, dovolil si na malý moment zaletieť v spomienkach do včerajšieho dňa. Návšteva Draculovho hradu bola ozaj zaujímavá a pôsobivá. Preňho zvlášť. Ako jedinému mu z celej skupiny ukázalo Zamrznuté zrkadlo dve možnosti životných ciest, po ktorých sa mohol vydať. Ani jedna sa mu však nepáčila, pretože prvá možnosť v sebe nezahŕňala Albusa a v druhej sa ocitol vo väzení. Aspoň jemu to tak pripadalo. Rose Weasleyová, tá malá vševedka si to všimla, hoci nevidela to, čo videl v zrkadle on. Napriek tomu sa pri ňom zastavila a povzbudivo sa naňho usmiala. Povedala mu, aby neveril všetkému, čo vidí. Tiež povedala, že to zrkadlo je kus starého krámu a nemôže mu určiť jeho skutočný osud, lebo podľa ľudovej múdrosti: „Každý je strojcom vlastného šťastia.“ No, teraz jej musel dať výnimočne za pravdu. A nielen preto, lebo sa mu nepáčilo, čo vidí. Zvyšok prehliadky absolvovala s ním a trkotala mu tie svoje nabifľované múdrosti, pasujúc sa za jeho osobnú sprievodkyňu Draculovým hradom. Dokonca sa ešte vrátila k Zamrznutému zrkadlu a povedala, že podľa miestnych legiend to bola vstupná brána do Draculovho druhého zámku, kde mal svoju kryptu a kde sa mohol ukryť v prípade ohrozenia vlastného života.
„Prihraj!“ začul zvonivý hlas Rose Weasleyovej, ktorá volala na Conyho Blaisa, keď sa dostal medzi dvoch súperových triafačov, ktorí si ho medzi sebou podávali ako horúci zemiak. Šikovne sa im však vyšmykol a prihral jej, keďže bola celkom voľná.
Rose sa vyhla letiacej dorážačke iba o vlások, stočila metlu prudko doľava a letela znova na druhý koniec ihriska, aby mohla skórovať. Popritom prihrala Tobymu Hemingwayovi a prihrávka sa k nej vrátila tesne pred obručami nemeckého strážcu. Scorpius sa spokojne díval, ako prehadzovačka preletela stredom pravej obruče a natešene vykríkol. Pohľadom vyhľadal Trudy Woodsovú, ktorá nahradila na pozícii Albusa ako stíhačka. Sedela na metle a rozhliadala sa na všetky strany pátrajúc po ohnivej strele. Tá však bola v nedohľadne. Skóre bolo takmer vyrovnané. No Nemci viedli o desať bodov. Scorpius zazrel na to blonďavé dievča, vďaka ktorému sa takmer dostal do problémov. Netušil, že je Nemka. Prečo by aj mal, keď tak perfektne ovládala rumunčinu, nie? Neskôr sa dozvedel, že jej matka pochádza z Rumunska. Ale to teraz nebolo dôležité... Chcel vyhrať. Nielen kvôli Alovi a sebe a svojmu tímu, či škole, ale sľúbil to i Matejovi, ktorý skončil po zápase s nemeckým družstvom v nemocničnom krídle a rozbitou hlavou. Nemeckému odrážačovi sa zrejme zdalo vtipné spraviť mu z mozgu kašu už po odpískaní konca zápasu.
Scorpius sa za ním vtedy zastavil. Nespravil to preto, žeby mal nejako extra mäkké srdce, ale skôr preto, že to bol Albusov kamarát a vedel, že Al by to urobil. Zhováral sa s ním len chvíľku, lebo nad ním stála školská liečiteľka a zazerala naňho ako divožienka, šomrajúc si čosi popod nos v rodnej rumunčine. Matej mu stihol povedať, že to vyzerá našťastie na ľahký otras mozgu, keďže ho dorážačka zachytila iba trocha a preletela popri ňom vzduchom. Aj tak bol náraz do hlavy poriadny a z ľavého spánku sa mu spustila krv, ktorá mu zaliala zasiahnutú časť tváre. V ten večer mu dal Matej niečo veľmi vzácne, keď sa s ním Scorpius lúčil a sľúbil, že urobia, čo budú môcť, aby vyhrali. Nebol si istý, či by dokázali Nemcov doslova – rozniesť na kopytách – ako sa vyjadril Matej. Scorpius si v ten večer prečítal v súkromí svojej izby list, ktorý nechal Matejovi Al v deň, keď zmizol (hoci mu ho samozrejme na druhý deň hneď vrátil).
„Ahoj Matej,
dnes v noci odchádzam späť domov, ale nechcel som odísť bez rozlúčky. Dúfam, že Ti týchto pár slov postačí ako vysvetlenie. Viem, že ma pochopíš.
Keď si sa ma na začiatku pýtal, čo mám so Scorpiusom, odpovedal som ti popravde, že medzi nami nie je nič, iba dlhoročné priateľstvo. Je to skutočne tak, ale musím sa Ti priznať, že moje city k Scorpiusovi sú oveľa hlbšie a dávno presiahli rámec priateľstva. A hoci nemôžeme byť spolu ako by som si želal, nemôžem byť ani s nikým iným. Viem, že to bude znieť divne, ale hoc mi s Tebou bolo fajn, cítil som sa, akoby som ho podvádzal.
Nechcem Ti ublížiť a vždy som bol čestný. Ani teraz sa nechcem zachovať inak. Bolo mi cťou, že som Ťa mohol spoznať. Tvoja pozornosť ma tešila a Tvoje priateľstvo si budem navždy vážiť.
S hlbokou úctou,
Tvoj priateľ, Albus S. Potter.“
Bolo to neuveriteľne povznášajúce. Scorpiusovi nikdy predtým tak... neodľahlo? Akoby sa všetky jeho problémy vytratili, či rozplynuli. Poznanie, že ho Albus miluje mu ešte i teraz a v tejto chvíli dokázalo vyvolať úsmev na tvári. Albus ho miluje. Čo mohlo byť krajšie? Odrazu vedel, že sa s otcom určite pomerí, len čo sa vráti. Ospravedlní sa mu a pozhovárajú sa tak ako sa mali už na začiatku. V pokoji a všetko si vysvetlia. Ak teda ešte medzi nimi ostalo niečo nedopovedané. A prizná sa Alovi. Bude mu šum-a-fuk, keď si na nich budú všetci ukazovať. Bude mu jedno, že je naozaj celý „otec.“ Bude mu jedno, keď si budú ľudia šuškať poza jeho chrbát, že je buk! Bude mu to jedno...
Jeho oči zachytili pár metrov od seba prudký pohyb. Trudy Woodsová sa prikrčila k rúčke metly, aby nabrala väčšiu rýchlosť.
„Došľaka!“ zanadával, keď sa ozval gong oznamujúci, že práve pustil nechtiac ďalší gól. Znova sa sústredil na hru a vypustil všetky myšlienky z hlavy, ktoré sa týkali Albusa, či čohokoľvek iného ako tejto hry. Odvšadiaľ k nemu doliehalo hlasné skandovanie. Nebolo prekvapivé, keď im drvivá väčšina divákov sediacich na tribúnach okolo ihriska držala palce. Kým sa hráči znova presunuli do druhej polovice ihriska, dovolil si pozrieť na Trudy. Tá sa stratila so súperovým stíhačom v oblakoch. Chvíľu sa nič nedialo a on nervózne polietaval pred obručami, keď sa znova vynorili obaja stíhači. V tej chvíli sa i hra posunula na jeho stranu ihriska a mal čo robiť, aby nepustil ďalšiu strelu cez obruč. Znova musel odraziť ďalšiu strelu a potom poslal loptu oblúkovou prihrávkou Conymu, ktorý vyštartoval k súperovým obručiam nasledovaný nielen ich triafačmi, ale i odrážačmi. Dorážačka len tak svišťala vzduchom...
Scorpius znova pozrel na Trudy vo chvíli, keď do nej súperov stíhač kopol, aby ju posotil z letovej dráhy, lenže ona nestratila koordináciu. Videl, ako sa ten chlapík zamračil, lebo vzápätí ohnivá strela tiež zmenila dráhu letu a Trudy ju mala šťastnou náhodou na dosah ruky. Scorpius zadržal dych, keď sa presunula na metle viac dopredu a natiahla pred seba ruku. V tom momente sa stalo viac vecí naraz a nikto si nebol istý, čo sa vlastne udialo... Trudy do chrbta vrazila dorážačka. To ju posunulo na metle ešte viac dopredu a tá šupa jej vyrazila dych. Stiahla ruku a bola by spadla i z metly, keby sa jej nebola v poslednom momente zachytila. Dokonca jej prišiel na pomoc Cony Blaise. Zachytil ju za vejúci habit a držal ju, kým nepristáli bezpečne na zemi. Na druhej strane ihriska Toby skóroval a vtedy Cony zistil, že Trudy drží v ruke ohnivú strelu. Vykríkol, mávajúc na rozhodcu, no ten už pískal koniec zápasu.
Scorpius nemohol veriť vlastným očiam. Vyhrali. Oni naozaj vyhrali...
***
Albus postával pred školou a nevedel sa dočkať chvíle, keď uvidí prilietať čierny koč so záprahom šiestich testralov. V tvári mal nečitateľný výraz, ale nebolo to preto, žeby mal zo svojho úteku zo školy v Durmstrangu nejaké vážnejšie problémy, hoci dostal nielen ústne, ale i písomné pokarhanie od riaditeľky, čomu nemohol zabrániť ani jeho otec, ktorý bol pri tom prítomný. Vedel to pochopiť a dokonca bol rád, že obišiel tak mierne a minulo ho vylúčenie zo školy alebo niečo ešte horšie. Nie, to ho netrápilo. Mal obavy z iného. Musel odovzdať Scorpiusovi odkaz a bál sa ako naň zareaguje.
O pár minút sa mihla na oblohe čierna bodka. Ako škvrnka atramentu na papieri, ktorá sa stále zväčšovala. Díval sa, ako testraly s kočom pristáli. Dav okolo neho hulákal a vyvolával na slávu svojmu víťaznému tímu. On nie... Mrzelo ho, že pri tom nebol. Mrzelo ho, že ich opustil, lenže... Povzdychol si a hľadel, ako z koča vystúpil vysmiaty profesor Hooch, ktorý pomohol z koča vystúpiť zástupkyni riaditeľky. Tá sa tvárila vážne ako vždy. Keď sa z koča začali rojiť hráči, obkolesili ich ostatní vyčkávajúci spolužiaci a vyvolávali im na slávu. Brali ich na ruky, skandovali a obdivovali pohár, ktorý získali svojím víťazstvom. Videl, že Scorpius si to užíva, ale napriek tomu sa mu zdalo, že pátra medzi rozjarenými spolužiakmi pohľadom. Keď sa konečne zastavil na ňom, predal pohár do rúk Conymu Blaisovi a on sa pýtal na dol. Nespúšťal z Albusa pohľad, na perách mu pohrával úsmev. A to si Al myslel, že len čo sa vráti, vykrúti mu krk... On sa však nesmial... Nemohol. Namiesto toho hľadel, ako sa Scorpius predral hlúčikom spolužiakov a zastal od neho pár krokov. Skôr, než mohol čokoľvek povedať, spustil Al.
„Scorpius, tvoj otec...“ vyjachtal a díval sa na zmenu výrazu tváre plavovlasého mladíka, keď mu oznámil tú strašnú správu.
***************************************************************
Pár slov na záver prvej časti:
Som rada, že sa vám to páči. Prvá časť skončila tak neurčito, je to viac vecí, ktoré treba dať do poriadku, hlavne vzťah chlapcov, čoho sa snáď dočkáme v druhej časti :)
Myslím, že si dám chvíľu pauzu a pustím sa do prekladu, aby som nezanedbávala aj túto činnosť, lebo už mi to viac ako mesiac stagnuje... Takže strpenie... Ešte raz ďakujem a aj za komentáre, lebo ako hovorím, práve toto ma posúva zakaždým ďalej a kvôli nim sa vždy snažím písať a pridávať čím skôr. Čiňte sa teda vy, budem sa aj ja :D Tess
Komentáre
Prehľad komentárov
Naozaj nadherny pribeh. Mas neskutocny talent. Uz sa tesim na pokracovanie (prosiiim rychlo uz to cakanie nevydrzim :D ). Vacsinou mam k poviedkam a tak kopu kecov co mi tam nesedelo a podobne ale teraz nemam slov naozaj. Prekrasne. Nema chybu. :)
:-))
(Nade, 4. 7. 2010 8:16)
Na to, že je to konec (i když jen první série) je to brutálně otevřený.
No tak jo, já si počkám. :-D
:-)
(ansus, 15. 6. 2010 1:20)Tomu tedy říkám schopnost useknout příběh v nejlepším....teď budu napjatě vyhlížet, cože to Al Scorpovi vlastně vyřizoval. Scorpius a Krum...na mě možná moc naturalistické, na druhé straně - Scorpius není žádný hoch nepolíbený a ryze romantická scéna by v téhle situaci nepůsobila věrohodně. Inu, chlapec dostal, co chtěl. Těším se na další část.
...
(Tessa, 14. 6. 2010 21:15)som rada, že vám nevadil ten Scorpiusov úlet s Krumom... :)
Gigi
(Tessa, 14. 6. 2010 21:15)
no jo, musím, lebo som dlho zanedbávala...
Ale uvidím ako sa bude dariť. Ja by som chcela pridať prvú kapitolku novej časti už cez víkend... Ale človek mieni...
takto to useknout...2
(Gigi..., 14. 6. 2010 21:12)ale zapomněla jsem dodat, že jsem ráda, že se přesuneš na pole překladu... takže to čekání bude příjemné... děkuji
takhle to useknout...
(Gigi..., 14. 6. 2010 21:09)k čertu... to byl ale hrozný konec první části... teď abych vyseděla u počítače důlek než se tu objeví kapitola k druhé části... grrr... no snad to nebude tak tragické... snad se smíří a dají se všichni dohromady a bude z nich jedna velká milující rodina... ale to bych chtěla asi moc, co?... jen aby Krumovi nepřeskočilo a nechtěl dělat dusno...
samba
(Tessa, 14. 6. 2010 20:44)No a to som ešte s nimi neskončila :( No jo, budú musieť chlapci niečo zniesť...
nadin
(Tessa, 14. 6. 2010 20:43)nie, isteže ju nemám prirastenú k prstom :D si zober, kedy som napísala predošlú... mám dojem, že uplynul týždeň od pridania kapitoly. Píšem to postupne. Ale píše sa mi dobre - hlavne, keď je o čom...
....
(samba, 14. 6. 2010 20:29)To je kruciš napínaví,ted si budu představovat děsný věci,co se mohli Dráčkovi stát.
Luxusne dlhá kapitolka!!!
(nadin, 14. 6. 2010 20:28)
Kedy to prosím Ťa stíhaš písať?? Nemáš klávesnicu prirastenú k prstom??
Zaujímavé zvraty, ale najviac ma desí tá správa pre Scorpiusa...
ĎAKUJEM za pokračovanie!!
bojuji proti nadpisúm................
(MIREK, 14. 6. 2010 19:17)
...................
ZLATO !!!!!!!!!!!!!
...................
<3
(Kajijin, 1. 3. 2012 20:19)