Očarované srdce - 19. kapitola
19. kapitola
Podozrivý
Severus zabuchol účtovnú knihu. Aj tak sa nemohol sústrediť na tie fádne čísla, ktoré mu momentálne hovorili menej ako nič. Miesto toho sa jeho pozornosť zamerala na jedinú bytosť, po ktorej túžil od božieho rána. Vlastne... zdalo sa, že jeho túžba po tej nádhernej žene je neutíchajúca a bezodná. Nevedel sa jej nasýtiť. Všetko sa od tej noci zmenilo akoby mávnutím čarovného prútika. Z vyrovnaného muža v najlepších rokoch sa odrazu stal roztržitý, nadržaný chlap, ktorý priam kypel testosterónom a nemyslel na nič iné ako na sex. Pokrútil nad tou svojou absurdnou zmenou hlavou a prečesal si rukou vlasy, ktoré mu voľne padali na plecia a do zamyslenej tváre.
Prešiel k pootvoreným dverám do pracovne, kde jeho manželka varila novú dávku elixíru proti kašľu pre deti do tej apatieky, kde ich dodávala už vyše roka. Napadlo ho, že by ju mal konečne zasvätiť do obchodov a ponúknuť jej spoluprácu, keby ho len nerozptýlili jej zvodné krivky. Napriek tomu, že na sebe mala pracovné šaty, vyzerala úchvatne. Skláňala sa nad odstaveným kotlíkom a naberala vychladnutý elixír do fľaštičiek označených príslušnou etiketou. Nevedel, ako dlho ju takto pozoroval a bojoval s nutkaním podísť k nej a vziať si ju priamo tam, na podlahe, či na tom na hrubo otesanom pracovnom stole. Keď si predstavil, že sa zmieta horiaca vášňou medzi tými bylinkami... Zahryzol si do spodnej pery a potlačil vlastnú túžbu, ktorá ho spaľovala ako žeravý plameň. Prečo pri žiadnej inej nemal pocit, že zhorí túžbou na popol?
„Si v poriadku, Severus?“ opýtala sa ustarostene a on si uvedomil, že stojí pred ním s rukou priloženou na jeho čele. Stŕpol, keď ucítil, že i z toho celkom neškodného dotyku v jeho nohaviciach odrazu navrela hrča.
„Nemyslím...“ jeho hlas znel chrapľavo a ona sa zamračila.
„Nezdá sa mi, že máš horúčku,“ odvetila s obavami.
„Och, ale ja skutočne horím,“ protestoval.
„Áno? A ako ti môžem pomôcť?“ spytovala sa starostlivo, ochotná spraviť preňho čokoľvek, len aby mu pomohla.
„Myslím, že by som... o niečom vedel,“ povedal a sklonil sa k nej, aby ju pobozkal na tie rozkošné plné pery, tak zvodne krojené, tak poddajné a vláčne. Vtiahol ju do spaľujúceho bozku, ochotný podeliť sa s ňou o oheň túžby, ktorý v ňom tak divoko horel.
Zavzdychala mu do úst a ovinula si ruky okolo jeho krku. Bola si istá, že ak by sa ho nebola držala okolo krku, padla by mu od vytrženia k nohám ako handrová bábika. Merlin, čo s ňou dokázal spraviť jeho jediný bozk... Zapriadla vzrušením, keď sa na ňu pritlačil a ona ucítila hmatateľný dôkaz jeho túžby a pochopila, ako to s tou pomocou myslel. Potom si uvedomila, že kráča a on ju objímajúc a stále bozkávajúc vedie so sebou späť do pracovne. Nemohla si nevšimnúť, že kožušina z bieleho ľadového medveďa ležiaca pred krbom je o niečo väčšia. Vari sa s ňou chcel milovať priamo tu? napadlo jej, keď si zvliekal sako bez toho, aby ich bozk prerušil a ona mu ochotne pomáhala sťahujúc mu ho z pliec. Až keď opustil jej ústa a ona sa mohla konečne nadýchnuť, vyvrátila mierne hlavu, núkajúc mu lepší prístup k svojmu uchu, kde nepochybne smeroval, keď jej bozkával líce, spánok a horúcimi ústami skĺzol nižšie, bola schopná sformulovať nejakú otázku.
„Severus...?“ opýtala sa roztraseným hlasom. „Si si... istý, že... vieš, čo... robíš?“
„Absolútne...“ odvetil pokojne, venujúc svoju pozornosť jej rozkošnému ušku. Potešilo ho, keď počul ako slastne zastonala, keď vzal medzi zuby jej ušný lalôčik a následne ho vtiahol do temnoty svojich úst. Pošteklil ju špičkou jazyka a opustil jej uško.
„Čo...čo ak... niekto príde?“ vydýchla prerývane, keď jeho ruky skĺzli po jej krivke chrbta a začali uvoľňovať šnurovanie hnedých zamatových šiat.
„Nik nepríde,“ odvetil presvedčivo, hryzúc jej nežne citlivé miestočko na krku. Zastonala, zaborila mu prsty do vlasov a zaklonila hlavu, keď sa k nemu primkla tesnejšie.
„Ale... lenže...“ opäť chabo zaprotestovala, no umlčal ju ďalším bozkom, o niečo kratším, no o to naliehavejším.
„Regulus s Garrickom a tvojou sesternicou odišli hneď po raňajkách,“ šepkal s hlavou zaborenou do jej krku, pričom jej sťahoval z pliec šaty. „Chceli si urobiť... malý výlet.“
„Se... Se... Pane... Bože,“ zavzdychala, keď jej zovrel v ruke prsník a vzápätí sa k nemu sklonila jeho hlava. Práve sa dostala na hranicu, kde končil rozum a začínalo iba zmyslové vnímanie. A Severusove ústa i ruky, jeho nežné dotyky a láskanie ju jemne postrčili, aby tú čiaru smelo prekročila a nechala sa unášať iba čírou nespútanou vášňou, ktorú v nej vyvolával. Prestala vnímať okolitý svet. Jediný svet, ktorý poznala a po ktorom túžila bol stelesnený v tomto mužovi, ktorý pred ňou teraz kľačal a rozpaľoval v nej ohníčky vášne, o akých sa jej nikdy ani len nesnívalo.
„Mia,“ zašepkal chrapľavým hlasom, keď jeho ústa prestali sať zdurenú bradavku. „Tak veľmi po tebe túžim...“ Mal taký vzrušujúci hlas. Zmyselne chrapľavý, o oktávu nižší... Už len pri ňom sa roztápala. A jeho oči... Zdalo sa jej, že ešte viac stmavli. Akoby sa tmavý obsidián zmenil v ešte temejší ónyx. Keď jeho teplý dych ovanul jej vlhkú bradavku, striasla sa vzrušením a prehla sa do oblúka.
Severus ju jemnými dotykmi prinútil kľaknúť si uložil ju na mäkkú kožušinu. Ľahol si vedľa nej, podoprel sa na lakeť a chvíľu sa kochal pohľadom na svoju obnaženú manželku. Jej vlasy krásne kontrastovali s bielou medveďou kožušinou. Hodvábna pokožka sa leskla v žiare plápolajúceho ohňa, ktorý olizoval drevené polená v kozube rovnako dôkladne, ako dokázal zanietene uctievať svojím jazykom Severus jej telo. Pery mala červenšie a opuchnuté, jej oči boli farby tmavej čokolády. Výraz tváre omámený, snivý... líca zrumenené, vlasy karamelkového odtieňa s červenými pramienkami, ktoré sa v nich strácali nadobudli lesk v žiare ohňa. Labutí krk ustupoval do útlych pliec a hrude s plnými prsiami a naliatymi bradavkami farby zrelých malín.
Natiahla k nemu ruku a prstami mu nežne prešla po tvári. To gesto preňho znamenalo tak veľa... Hruď sa jej prudko dvíhala a klesala, keď sa k nej opäť sklonil a prikryl jej odhalený prsník svojou teplou dlaňou. Pobozkal ju. Tentoraz mučivo pomaly. Akoby ju ochutnával po prvý raz. Jazykom obkreslil kontúry jej spodnej pery, zľahka uhryzol a sal. Keď pootvorila ústa pozývajúc ho ďalej, vnoril svoj jazyk do jej úst a dráždivo pomaly skúmal jej ústa nanovo. Akoby si ju chcel zapamätať navždy. Jej horúčosť, vlhkosť, chuť... Rozsieval jej tým do tela vlny rozkoše, ktoré ju zaplavovali ako lavína, pred ktorou nebolo úniku. A ona túžila, aby ju tá smršť pohltila. Túžila po tom, aby s ním splynula v jedno. Bolo jej jedno, že sa milovali tesne nad ránom. Bolo jej dokonca jedno, že bol biely deň... V tejto chvíli nebolo také dôležité nič okrem nich a ich túžby.
Hermiona nahlas zastonala, čím prekvapila viac seba ako jeho, lebo on sa len spokojne pousmial, keď rukou vkĺzol pod sukňu jej šiat a znova sa sklonil jej prsiam, ktoré sa vypínali k jeho ústam, dožadujúc sa pozornosti.
„Se...verus...“ vydralo sa jej z hrdla, keď sa jeho ruka ocitla na stehne. Odtiahla od seba nohy, nevediac sa dočkať momentu, keby ho v sebe znovu ucíti...
***
„... lenže ja tam musím ísť!“ začuli odrazu nahnevaný hlas spoza dverí. Tá persona non grata nebol totiž nik iný ako jeho krstný syn.
Severus podráždene zaklial. „To snáď nemôže byť pravda, dočerta!“ vydýchol frustrovane.
„Č...čo?“ ozvala sa zmätene.
„Nemôžete, pane! Markíz si neželá byť kýmkoľvek rušený!“ oponoval statočne neželanému návštevníkovi majordóm.
Severus v duchu preklial svojho jediného príbuzného azda až do štvrtého pokolenia a len veľmi neochotne sa odlepil do vábivého manželkinho tela a ešte neochotnejšie jej pomáhal opäť sa upraviť.
„Nevravel si, že nik nepríde?“ podpichla ho podráždene, červenšia v tvári viac ako pred chvíľou.
„Žiaľ, s ním som rozhodne nepočítal,“ priznal neochotne a vtisol jej bozk na obnažené plece, ktoré vzápätí zmizlo pod látkou šiat. Šaty jej hneď na to zručne zaviazal a obliekol si sako, ktoré ležalo na zemi, tam, kde ho zo seba zhodil.
Kým si Hermiona upravovala vlasy, vyberajúc si z nich vlásenky a znova ich vypínajúc na temene, Severus otvoril dvere.
Draco pred jeho výrazom v tvári zaspätkoval. „Môžete mi vysvetliť, čo je také naliehavé, že to nemohlo počkať?“ opýtal sa varovne zníženým tónom hlasu.
„Hneď sa to dozvieš,“ odvetil mu krstný syn. Zaťal zuby a pretlačil sa popri ňom do jeho pracovne a zastal hneď po prekročení prahu. Severus snáď po prvý raz mal tú česť vidieť, ako sa jeho krstný syn červená a popravde, žiaril viac ako Hermiona. Kým jeho krstný syn preskakoval zmätene pohľadom z jedného na druhého, jeho manželka si uvedomila, že mu poľahky došlo, pri akej činnosti ich vyrušil a mala chuť prepadnúť sa od hanby pod zem.
Vojvoda sa však spamätal, hoci ho situácia vyviedla z miery. Pozdravil ju a uklonil sa jej. Severus zatiaľ zabuchol dvere pracovne a s neskrývaným rozčarovaním prešiel k svojmu pracovnému stolu. Sadol si na jeho kraj, kým sa jeho manželka zdvorilo spýtala vojvodu, či mu môže niečo ponúknuť.
Bez dlhých rečí sa otočil k Severuovi. „Myslím, že aj ty si dáš, ak ti poviem, prečo som prišiel,“ odvetil chytro a Severus sa zamračil.
Hermiona sa len začudovala, ale rozhodla sa zazvoniť na domáceho škriatka, aby si uňho objednala čaj a pre pánov pohár whisky.
„Dozviem sa konečne, čo je také naliehavé? Nemôžeš prejsť rovno k ve...“
„Si podozrivý z vraždy krstný otec,“ vychrlil, teraz pre zmenu bledý ako stena.
Hermione vypadol zvonček od prekvapenia z ruky. Zhíkla a priložila si ruky na ústa.
„Čo to táraš? Vieš, že to nie je vôbec vtipné?“ zahulákal Severus a z očí mu teraz vážne sršali blesky.
Draco však len pokrútil hlavou. „Nie to žiadny žart, krstný otec! Práve idem z ministerstva. Počul som to na vlastné uši!“
Na chvíľu sa celá miestnosť ponorila do hrozivého hrobového ticha, ktoré prerušil až Severusov hlas.
„Takže ma niekto obvinil z vraždy? Kto a prečo? A z čej vlastne?“
Draco naprázdno prehltol. „Neviem kto, ale viem prečo. Majú vraj nejaký dôkaz, no môj informátor povedal, že je len nepriamy. A tiež viem, z čej vraždy.“ Keď Severus i Hermiona ďalej mlčali, pokračoval. „Podozrievajú ťa z vraždy Laury Madleyovej.“
„Vraždy koho?“ zháčil sa. Mohol byť toto vari ešte absurdnejší deň?
„Z vraždy lady Laury Madleyovej,“ zopakoval váhavým hlasom vojvoda. „Stala sa len pred pár dňami, ale zdá sa mi, že...“
Hermiona v tej chvíli vybehla z miestnosti ako namydlená ohnivá strela. Severus za ňou pozrel s raneným výrazom v tvári, ktorý vzápätí zamaskoval, aby nedal najavo ako veľmi ho zranila jej nedôvera a s chladným pokojom sa rozhodol povypytovať krstného syna, toho zvestovateľa Hermesa nedobrých správ na podrobností.
***
Hermiona vbehla do kuchyne, kde vedela, že v prútenom koši nájde staršie výtlačky novín, ktorými kúrili v kuchynskej kachľovej peci. To, že na ňu škriatkovia prekvapene vyvalili oči a zízali, keď sa v tom koši začala horúčkovito prehrabávať a hľadať, si vôbec nevšímala. Keď po chvíli našla, po čom tak zúrivo pátrala, rýchlo si nalistovala príslušnú stranu a začítala sa do článku novín, hneď na druhej strane.
„Druhá vražda: Dáma k kaméliami!
Londýnske dámy majú pádny dôvod na obavy o svoje životy. Brutálna vražda, ktorá sa stala v neskorých nočných hodinách z 30. na 31. októbra, otriasla Londýnskou spoločnosťou v základoch. Tentoraz svojmu osudu neunikla jediná dedička lorda Madleya, z Madleyhouse. Tretí najbohatší muž v meste má hlavu v smútku. Strata jeho jedinej dcéry bola preňho i pre jeho manželku zdrvujúcim úderom.
Mladú dámu našiel náhodný okoloidúci v Hyde Parku, lord R. W., ktorý si neželá byť bližšie menovaný. Poskytol nám však cenné informácie, o ktorých dúfame, že vnesú svetlo do týchto prípadov. Lady Madleyová bola zneuctená a uškrtená rovnakým trestuhodným spôsobom ako nebohá lady S. A. Perksová. Zatiaľ, čo okolo tela lady Perksovej boli rozhádzané ľalie, telo lady Madleyovej ležalo na krvavých kaméliách.
Majú tieto kvety pre vraha nejaký význam? Skrýva sa za tým charakter pokrivenej ľudskej beštie, ktorá sa zakráda temnotou noci a číha na počestné, nič netušiace mladé dámy?
Môžeme dúfať len v jedno a síce, že tieto ohavnosti neostanú nepotrestané a ten vrah, schopný takýchto krutých zverstiev skončí v jednej z najhorších ciel Azkabanu, kde bez pochyby patrí!
R. Skeeterová, redaktorka.“
Hermiona prudko dýchala, kým jej oči behali po článku. Zatackala sa a musela si sadnúť. Druhá vražda, napadlo jej. O tej prvej ani len nečítala, ale pamätala si, že jej niečo spomínala Daphne. Dáma s ľaliami a krvavými kaméliami? Beštiálny vrah, ktorý sa zakráda nocou? A to by mal byť podľa niekoho jej manžel? Ruky sa jej triasli, keď sa jej ľadové prsty zovreli okolo pohára vody, ktorý jej podal jeden z domácich škriatkov, Holly.
Pila plnými dúškami a v hlave sa jej vyjasňovalo. Nezmysel! Nezmysel! Nezmysel! Bežalo jej v myšlienkach a čím ďalej nad tým uvažovala, tým viac sa hnevala. Nikdy! Nehorázna lož! Ak sa niekto pokúša očierniť jej manžela, zaplatí za to! Pozrela sa znova na ten dátum, kedy mladá žena zomrela tým desivým spôsobom a hoci sa zachvela, s úľavou si uvedomila, že sa nemýli. Bola to tá noc, keď sa prvýkrát spolu so Severusom milovali. Stalo sa to predvčerom. Severus bol po celý ten čas s ňou. Od úľavy sa rozosmiala a v očiach jej zahrali slzy. Utrela si ich chrbtom ruky, poďakovala Holly za pohár vody a s novinami v ruke sa náhlila späť.
Tak ako z manželovej pracovne vybehla, tak vbehla i späť, hoci sa teraz tvárila nad mieru spokojne a na perách jej sedel úsmev.
Zamávala obom mužom pred tvárami novinami, ktoré pred chvíľou vytiahla z koša. „Nemôžu ťa obviniť,“ odvetila. „Nemôžu ťa viniť celkom z ničoho. Na čas, kedy bola totiž spáchaná tá vražda máš toho najlepšieho svedka,“ vyhlásila presvedčivo a zastala pred ním. Noviny pohodila na stôl, keď sa na ňu obaja začudovane i zvedavo pozreli.
Hermiona netušila, že Severusovi bilo srdce na poplach a v hlave mu hučalo. Nechápal, čo sa s ňou deje. Keď vybehla z jeho pracovne, myslel si, že si v okamihu zbalí všetky kufre a zabarikáduje sa v rodičovskom sídle. No ona sa vrátila späť s víťazoslávnym úsmevom a rozžiarenou tvárou vyhlasovala, že ho nemôžu z ničoho obviniť? Pomiatla sa alebo vie niečo, čo jemu nedošlo?
Napadlo ho len jediná logická otázka a on si uvedomil, ako napäto čaká na jej odpoveď. „Koho?“
„Mňa predsa,“ vyhlásila ako samozrejmosť a vzala mu ruky do svojich.
Komentáre
Prehľad komentárov
Určitě to byl ten ... ten... no nemám slov. píp, píp, píp (cenzurováno).
Ronald blééé.
Rychle další díl. Obávám se, že svědectví manželky nebude to pravé ořechové. Sakra.
: D
(miriabar, 8. 11. 2010 0:49)Dobre, ženy a teraz mi povedzte, ako mám zaspať! Ale čo je horšie, ako mám ísť zajtra do školy a podať aspoň nejaký výkon??? :D:D:D Stále budem mať pred očami TIE scény (pekný názov, soraki :D) Bože, v tej chvíli, keď ich Draco vyrušil, ma skoro kleplo...to riešenie s balkónom na schladenie mimochodom vyzerá celkom lákavo :D No a potom to, že je Severus obvinený z vraždy...ach...jasné, že to nebol on!!! A R.W. nablízku? To je riadne podozrivé...mňa by veľmi zaujímalo, čo tie kvety? Má to nejaký význam? strašne sa teším na pokračovanie!!!
dievčatá,
(Tess, 7. 11. 2010 22:18)mám z vás obrovskú radosť, ale či ste hádali správne, dozviete sa na koniec... :D
Tess,
(Nadin, 7. 11. 2010 21:34)
Vbehla tu soraki, odhalila vraha, odvzdychala a vzala mi slová!
Soraki! Ty, ty, ty!
Balkón nemám, bola som sa chladiť v chladničke a iste budem a snáď som z nej neurobila trúbu :)))
Krásny dielik a aj naapriek sorakinmu odhaleniu, trvám na blbcovi Ronovi!
Ďakujem!!!
móóóc
(Emmilly, 7. 11. 2010 20:45)pěkny:)...náhodný kolemjdoucí lord RW, mužou byt na ministerstvu tak blby a skočit mu na to??..ten mě teda dožral, hňup:D:D..užasny, těšim se na další:)
jdu do kolen
(soraki, 7. 11. 2010 20:24)
Tess, tlatíčko, jen před pár dny jsem po hrozně dlouhé době zavítala na tyto stránky a co mé oko nespatřilo? Očarované srdce - no, já jsem taky očarená :-D
Je to nádherná povídka, to vykreslení charakterů (podle mě je vrahem Nott) a Ron - blbec jako vždy (ani nevíš, jak mě to potěšilo) Harry a Draco (obzvlášť ten blonďáček je tu slaďučký a chutňučký ;-))
A pak TY scény - uááá, chodím se pak chladit na balkon ;-)
a dnešní kapitola? Nádherná, úžasná, prostě skvělá!
P.S. Notta tipuju kvůli tomu odkazu, že druhá ruka mu nemohla ublížit - nosí přece tu masku, ne? I když by to v klidu mohl být Ron. Jen aby to nakonec nebyl Regulus - to by mě mrzelo.
ten kretén!!!
(Nade, 8. 11. 2010 18:35)