Buď po mojom boku - 8. kapitola
8. kapitola
Bar Horúca riviéra
Harry dostal koncom týždňa soviu poštu. Poverený zriadenec ministerstva mu v ňom oznamoval, že písomnými skúškami prešiel (mimochodom výborne) a hneď pripísal i stanovený termín na charakterové a talentové skúšky. S očami stále zabodnutými do listu si zamyslene a v dobrej nálade vykračoval smerom k Severusovej pracovni. Dvere otvoril bez zaklopania, vošiel dnu a uvidel ho sedieť ako obyčajne za svojím pracovným stolom s akousi starou, ošúchanou knihou v ruke. Hodil papier s výsledkami testov na stôl a čakal netrpezlivo na jeho reakciu.
Severus iba nadvihol obočie, zložil roztvorenú knihu na roh stola a načiahol sa po papieri. Preletel ho očami a uznanlivo prikývol hlavou. „Blahoželám. Prvú časť máš teda úspešne za sebou.“
Harryho jeho strohé ohodnotenie trochu sklamalo a schladilo i prvotné nadšenie z vlastného úspechu. „Nevyzeráš, že by si tomu bol rád.“
„Nie, ja... teším sa. Isteže,“ odvetil Severus a odkašľal si, aby si prečistil hrdlo. „Naozaj si ma prekvapil. Z Elixírov ti neušiel jediný bod. Je to...“ nevedel nájsť vhodné slová.
„Zázrak?“ skúsil Harry provokačne a načiahol sa za hárkom pergamenu, aby si ho odložil.
Severus nepovedal nič, len naňho civel. „Chcel som s tebou hovoriť,“ vyliezlo z neho napokon zdráhavo.
„O čom?“ skúsil Harry, ale podľa jeho výrazu tušil, že sa mu to nebude páčiť.
„O tom, čo sa stalo predošlú noc,“ riekol prosto.
Harry našpúlil pery a prikývol. „Aha, chceš hovoriť o našom sexe?“ Videl ako sa Severus zamračil, ale bolo mu to jedno. Tento rozhovor už raz viedli. Bolo to v to ráno, keď sa prebudili po ich prvom milovaní. Severus to proste vtedy zmietol zo stola s tým, že na to zabudnú a budú sa tváriť, že sa nič nestalo.
„Sľúbili sme si, že sa to viac nestane,“ povedal ticho starší muž, no znelo to rozhodne, tak definitívne a jemu to trhalo srdce.
Harry sklopil pohľad do zeme. Bol nahnevaný. Priam zúril. Snažil sa správať dospelo, ale bolo to ťažké, obzvlášť, keď ním zmietali hormóny. Nechcel však oňho prísť. Najme po tom, čo ho vtedy takmer nenašiel.
„Pokiaľ si spomínam, ja som nič také nesľuboval,“ oponoval mu tvrdohlavo.
„Ale mal by si. Nemal by si sa na mňa viazať. Nie som ten typ, ktorý...“ nedokončil, lebo Harry mu skočil do reči.
„Nie si ten typ? Čo nie si, Severus? Bojíš sa priznať pred svetom svoju sexuálnu orientáciu? Alebo sa hanbíš kvôli tomu, že si sa vyspal so mnou? No iste, čo by povedal čarodejnícky svet na to, keby vedeli, že ty, bývalý smrťožrút, teraz ctihodný profesor Snape, čarodejník Merlinovho stupňa prvého radu si na mužov a dokonca výrazne mladších? Čo by povedali na to, že si pretiahol ich milovaného Pottera?“ zvraštil znechutene tvár. „Ľutuješ, že si sa so mnou vyspal, presne ako si to oľutoval i vtedy, viem to, nemusíš mi nič hovoriť, vidím ti to na očiach. A vieš čo ešte? Ja neľutujem! Ja nie som pokrytec ani zbabelec!“
Vstal a opustil jeho pracovňu s hlasným buchnutím dverí a po krátkom zaváhaní vybehol na ulicu. Potreboval byť sám, potreboval rozmýšľať a potreboval sa opiť.
***
Zamieril na jediné miesto, kde takých ako bol on vítali. Chcel si z hlavy vymazať spomienky na poslednú noc, ktorú s ním strávil. Potreboval sa zbaviť tých prekliatych čiernych očí, ktoré ho v mysli prenasledovali. Celý ten rok sa medzi nimi nič nezmenilo a on sa tak veľmi snažil. Mal toho na pleciach naložené málo? Zamyslene prešiel Deravým kotlíkom, dostal sa cez stenu deliacu muklovský a čarodejnícky svet a zamieril rovno do Zašitej uličky, kde len nedávno objavil bar pre homosexuálov. Najprv chodil do baru Horúca riviéra v prevleku, vydávajúc sa za niekoho iného, potom sa na to vykašľal. Majiteľ Cyrus, neveľký tučný chlap s hlavou ako koleno a kozou briadkou bol poctený jeho návštevou. Pochválil sa mu, že je to široko-ďaleko prvý bar takého druhu. Zapáčilo sa mu tam. Hlavne preto, lebo ten bar sa nelíšil od iných takýchto podnikov, až na svoje osadenstvo. Dnes tu bolo skoro prázdno. Dve čarodejnice tancovali uprostred parketu pri romantickej piesni Almost Lover od muklovskej speváčky A Fine Frenzy, nalepené tesne na sebe a objímajúce sa. Akýsi chlapík ležal s hlavou na pulte a nedopitým pohárom whisky v ruke. Harry ho spoznal. Volali ho teplý Gin, pretože plnil na počkanie rôzne priania. Samozrejme, sexuálne. Nevyzeral zle. Bol štíhly, mal kučeravé plavé vlasy a hnedé oči. I Harry vedel, že so svojimi ústami dokázal zázraky. Škoda, že bol dneska na mraky... možno by využil jeho služby.
Miesto toho si sadol na barovú stoličku a kývol na barmana. „Dvojitý Ohnivý dych,“ požiadal ho.
„S ľadom?“ opýtal sa mladík, len o niečo starší od neho a Harry prikývol. Videl ako si ho premeral a dalo by sa povedať, že so záujmom. Harry na to nereagoval. Keď mu podával pohár s alkoholom, ktorý prechádzal od krvavočervenej farby po jasnooranžovú, zacinkotali v ňom kocky ľadu a prsty ich rúk sa na krátko dotkli. „Na tvoje zdravie, Severus,“ pomyslel si zúfalo.
Harry si doprial poriadny hlt, keď sa mu barman znova prihovoril. „Poznám ťa.“
„Fakt?“ fľochol po ňom pohľadom. Nechcel, aby ho otravoval. Nechcel nič, iba sa opiť. Nech čert berie všetko! A rovno do pekla!
„Potter, však?“
„Mhm, nejaký bystrý,“ zahundral Harry nevrlo.
Po tomto sa k nemu mladík už neozval. Len mu bez slova nalieval a obsluhoval ho. A Harry pil. Dokonca si bol zatancovať s nejakým týpkom, ktorému strašne smrdelo z huby. Samý cesnak. Radšej sa hneď po prvej piesni vrátil k baru a ostal tam, no stihol mu odporučiť, aby si častejšie čistil zuby, ak chce niekedy niekoho zbaliť.
„Myslím, že máš na dnes dosť,“ povedal barman a čuduj sa, Harry bez reptania prikývol.
„M-m-mám,“ riekol namáhavo. Jazyk mal ani z olova. Vlastne celé telo akési neposlušné a údy ako kovadliny. „Dope-la, ku-evsky mi nie-koho pri-pripomínaš,“ zašomral, keď sa zahľadel do jeho tváre. Barman bol ozaj krásny muž. Nemohol mať viac ako dvadsaťsedem. Mal tmavé vlasy, rovné, dlhé po plecia. A čierne oči.
„To mi hovorí takmer každý po tom, čo si vypijú viac ako znesú,“ odvetil pobavene a jeho plné pery sa vytvarovali do úsmeu. „Musím zavrieť,“ upozornil ho a Harry sa ospalo rozhliadol po bare. Bol prázdny. Ani po teplom Ginovi nebolo chýru. Hudba už tiež nehrala.
„Hm, ale ja ne-ám kam ísť,“ zašomral a podoprel si rukou bradu. Podarilo sa mu to až na druhý pokus. Po prvý raz sa mu šmykol lakeť o roh pultu a on si oň udrel bradu, lebo stratil rovnováhu a skĺzol zo stoličky.
„Ku-va,“ zamrmlal a utieral si krvácajúcu ranu chrbtom ruky.
„Ukáž,“ povedal barman a obišiel bar, aby sa mu na ranu pozrel. Otrel mu ju čistým obrúskom, potrel dezinfekčným tonikom a vzápätí ju zacelil kúzlom. Ostal mu na nej malý červený šrámik, ale ten do hodinky zmizne.
„Naozaj musím zavrieť,“ povedal znova, stále stojac pred ním. Jeho palec nežne pohladil Harryho jazvu na brade a on sa mimoveľne zachvel.
„Mô-em ostať tu? Ne-áš vzadu nejakú po-posteľ?“
Barman pokrútil hlavou a Harry zamrmlal. „Tak nič.“ Zosadol zo stoličky a zatackal sa. Keby ho mladík nebol zachytil, isto by si rozbil hlavu na mramorovej podlahe.
„Môžeš prespať u mňa,“ ponúkol mu nakoniec a podoprel ho. Len čo vyšli von, vchod do baru zamkol kúzlom.
„D-dú-fam, že nebývaš ďaleko,“ koktal Harry. „Pre-miesťanie... pre-miesťnie... pre-miesťňanie by som nezvládol.“ Zasmial sa sám sebe a svojej neschopnosti vysloviť inak celkom jednoduché slovo.
„Nie, neboj sa. Bývam hneď tu hore, nad barom.“
Zamierili k schodom a dostali sa na prvé poschodie domu, ktorý zvonka vôbec nevyzeral obývateľne. Popravde, ak by to videl niekto normálny, nenasťahoval by si tam ani potkana. Lenže z vnútra to bolo čosi celkom iné. Jedno poriadne veľké podlažie. Kuchyňa, obývačka a jedáleň tvorili jednu obrovskú izbu, luxusne zariadenú. Všade boli drevené podlahy, okrem kuchyne, kde bola dlažba. Stena z červených tehál v kuchyni nebola nielen omaľovaná, ale ani omietnutá, čo vyzeralo šmrncovne. Harry vyvalil oči nad moderným zariadeným a mukelskou technikou, ktorú videl. Zauvažoval, či mu ten alkohol v krvi nespôsobil podivné halucinácie. V jedálni bol jednoduchý štvorcový stôl so štyrmi stoličkami, v obývačke biela sedačka, dve kreslá, taburet a sklenený stolík. Okná mali husté biele záclony a nariasené zelené závesy, aby dnu nebolo z ulice vidieť. Harry sa uškrnul, keď zbadal najnovší typ televízora LCD s diaľkovým ovládaním, nehovoriac o Wifi veži a počítači v rohu miestnosti.
Do jeho zorného uhla sa dostala sedačka. „Pokojne sa vy-pím i tu,“ povedal svojmu ochotnému sprievodcovi.
„Myslím, že v spálni by ti bolo lepšie,“ navrhol mladík a Harry sa opäť rozosmial.
„Aj ty si –ay?“ zaškeril sa naňho.
„Nechcem sa s tebou vyspať, ak myslíš na to,“ upozornil ho pokojným hlasom a viedol ho do svojej spálne. „Na sedačke sa vyspím ja.“
„Hm,“ zamrmlal Harry ospalo, ledva vnímajúc. Dovolil svojmu dobrodincovi, aby ho zbavil zvrškov a uložil do postele. Keď ho prikryl, Harry ho schmatol za ruku a pozrel naňho podliatymi očami. „Nechcem byť dnes v noci sám. Ostaneš so mnou?“
Mladík naňho chvíľu len vyjavene hľadel, potom sa opatrne vymanil zo zovretia jeho prstov. „Ja...“
„P-osím,“ vydal zo seba šeptom. Oči zaklipkali a prikryli ich ťažké viečka.
„Tak dobre,“ súhlasil.
Serano nechal v izbe svietiť len nočnú lampu. Vošiel do kúpeľne, kde sa zobliekol do naha a vkĺzol pod prúd teplej vody. Osušil sa, natiahol na seba čisté tričko i pyžamové nohavice a vrátil sa do izby ako sľúbil. Lenže ostal stáť nerozhodne na prahu medzi dvermi a díval sa na spiaceho mladíka vo svojej posteli.
Naozaj ho poznal. Chodil do baru často. Väčšinou sám. Spočiatku vždy zmizol na pár minút s teplým Ginom, občas si trochu zatancoval, keď poňho niekto prišiel. Dnes sa spil do nemoty. Očividne sa potreboval odreagovať. Ale vliezť k nemu do postele? Nebol si istý, či to bol dobrý nápad. Ráno sa zobudí s poriadnou opicou a on by sa od neho nechcel nechať prekliať. Pokrútil hlavou. Nie, veru. Neostane, aj keď mu to sľúbil. Vzal si druhý vankúš a deku a vrátil sa do obývačky. Roztiahol si gauč a zapol telku, stíšiac zvuk. Práve dávali jeho obľúbený seriál – Kosti.
************************************************************************
Pár slov na vysvetlenie - nedávno som čítala veľmi peknú knihu a nechala som sa ňou v tomto ovplyvniť. Ide vlastne len o to, že všetky slashe, ktoré som čítala boli písané štýlom akceptácie homosexuálnych vzťahov v čarodejníckom svete. Práve toto som sa rozhodla zmeniť. Harry a Severus to proste budú mať trochu ťažšie...
Komentáre
Prehľad komentárov
Severus je prostě tvrdohlavej beran ale um změkne :)
:)))))))
(grid, 2. 11. 2010 13:25)Harry to nikdy nemal ľahké, ale až tak zle asi nebude. Barman aspň nateraz má dosť rozumu, aby sa do niečoho namotal, takže bude dobre, ak si trochu pospí. A Severus je tvrdohlavý a zabednený jak ....no Severus!
štístko
(Nade, 1. 11. 2010 22:42)To je okamžik, kdy člověk ve chvíli svého naprostého zoufalství (většinou při páchání zhovadilostí), narazí na někoho, kdo ho nezneužije.
ďakujem
(Tess, 1. 11. 2010 22:04)ono to bude samozrejme komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad zdá a na konci zistíte a budete sa chytať za hlavy: no prečo ma to nenapadlo? :D
: D
(miriabar, 1. 11. 2010 22:00)No do šľaka...veľmi dospelé riešenie problému...celú kapitolu som dúfala, že Severus do toho baru príde a ... ale viem, že takto to nefunguje :D A inak tie tvoje opisy sú vždy dokonalé...vždy si viem všetko do detajlov predstaviť...:D A Serano bol super! :D
Hmm..
(nadin, 1. 11. 2010 21:22)
Chudáčik Harry, má to ťažké! A ty mu dáš do cesty pokušiteľa - čierne vlasy, čierne oči a ešte aj to meno, Serano!
Ale rozhodne zaujímavá kapitolka - vďaka!
:-)
(lady corten, 2. 11. 2010 19:36)