Buď po mojom boku - 5. kapitola
5. kapitola
Aurorská skúška
Severus zaviedol Draca na prvé poschodie, kde bola voľná spálňa. Hoci bola izba na opačnej strane chodby ako tá Harryho, nebol si istý, či to i tak nie je veľmi blízko. Ale napokon, tá izba by bola blízko, aj keby bola vo vedľajšom dome. Aspoň v ich prípade.
„Napokon, možno sa predsa len mýlim,“ pomyslel si. Otvoril dvere na izbe a nechal do nej Draca vstúpiť.
„Fakt zasraný luxus,“ zamrmlal si Draco popod nos. Znechutene si prezrel interiér izby, rokmi značne ošumelý. „Táto stará barabizňa je proste hotový šperk. Tu mám akože bývať?“
„Táto... stará barabizňa, ako si ju nazval, je Harryho dedičstvo po Blackovi. Ak si dáš trocha námahy, po pár jednoduchých kúzlach by mohla vyzerať celkom obstojne.“
„Je to odporná, tmavá diera! Aj keby som použil všetky kúzla sveta, nebude vyzerať o nič lepšie! Kto v nej býval? Drakula?“
Severus si povzdychol, keď Draco schmatol znova svoj kufor do ruky a otočil sa na odchod. „Tu bývať rozhodne nebudem!“ vyštekol.
Severus sa nepatrne uškrnul. „Fajn, pokojne si ostať niekde pod mostom.“ Draco sa medzi dverami zarazil a vrhol naňho podráždený pohľad. Jeho krstný otec počkal, kým mu ustúpil z dverí a potom prešiel popri ňom.
„Toto bola spálňa tvojho strýka Regula. Ako som povedal... pár kúziel a bude k svetu.“ S týmito slovami odišiel a nechal Draca vychladnúť. Evidentne to potreboval.
***
Harry premeriaval Severusovu pracovňu dlhými krokmi, ale nepomáhalo to a on bol stále napätý, nahnevaný a tiež zmätený. Vlastne bol vykoľajený ako Rokfortský expres! Jeho otec, že bol i otcom Draca Malfoya? Neuveriteľné...! Vyzeralo to tak, že život si preňho pripravil ďalšie prekvapenie. Ale mať Draca Malfoya v dome? Nemysliteľné! Veď to akoby tu mal časovanú bombu. Napokon Harry podišiel k oknu. Strčil si ruky do vreciek riflí a zahľadel sa do sychravého dňa.
Predtým o svojej budúcnosti nezvykol uvažovať. Nemal na to dôvod, keďže tu bola možnosť, že vojnu a boj zoči-voči lordovi Voldemortovi neprežije. Za posledný rok sa ňou však zaoberal často a zdalo sa, že má opraty svojho osudu konečne ako-tak vo svojich rukách. Každým dňom ale zisťoval, aký je to omyl.
V šiestom ročníku sa dal dokopy s Ronovou sestrou Ginny. Ich vzťah ale nebol taký, ako si predstavoval. Hoci ich bozky boli príjemné a nesmelé, skúmavé dotyky... zaujímavé, nič z toho sa nedalo nazvať vzrušujúcim a on nechápal, prečo! Nevedel pochopiť, prečo sa to všetko musí diať práve jemu! Bol vari ozaj prekliaty? Harry nevedel, čo so sebou. Bola to jeho vina, že ho dievčatá nepriťahovali? Jeho chyba, že ho vzrušil pohľad na chlapčenskú hruď miesto toho, aby sa mu postavil pri pohľade na pevné a oblé dievčenské prsia? Mohol za to, že nesníval o tom, ako by sa rád vybúril medzi roztiahnutými, hodvábnymi dievčenskými stehnami, ale sníval o tom, aké by to bolo, keby svoj zdurený penis vrazil napríklad do zadku Blaisa Zabiniho? A to ho ozaj neznášal a ani len nebol jeho typ. Jediné, čo na ňom bolo k svetu bol fakt len ten jeho neuveriteľne dokonalý zadok. Už celý rok predtým, keď v piatom ročníku sa nadobro prestal sprchovať s chalanmi po metlobalových tréningoch, pretože mu bolo nepríjemné zdôvodňovať svoju erekciu. Raz, či dvakrát sa to ešte dalo pochopiť, ale zakaždým? Okrem toho, cítil sa nesmierne trápne...
A potom tu bol... Severus. Muž, ktorý ho nenávidel. Muž, ktorý ním opovrhoval. A v neposlednom rade muž, ktorý ho zachránil.
Bolo totálne nepochopiteľné, ako mohol mať sexuálne predstavy o niekom... ako bol on. Keď k nemu chodil na hodiny oklumencie, býval nielen vystrašený, ale i načisto zúfalý z obavy, aby na to nejako ten Čierny tieň neprišiel. Teraz sa to všetko zdalo tak dávno. Možno by to nebol priznal nahlas, ale k Severusovi ho to zvláštne priťahovalo. Od vtedy, čo videl v Dumbledorovej mysľomise niečo, čo...
Vzdychol si a prehrabol si rukou vlasy čierne ako uhoľ. Sám nevedel, čo to malo znamenať, no popravde, odvtedy ho nespúšťal z očí. Vedel, že raz musí prísť tej záhade na koreň...
Možno preto ho vyhľadal hneď v to ráno po vojne, nedbajúc na vlastnú vyčerpanosť a zranenia. Často si navrával, že to spravil len preto, lebo sa konečne o ňom dozvedel pravdu. A čiastočne aj preto, lebo figuroval ako pojítko s minulosťou. Poznal jeho rodičov, slúžil nielen Dumbledorovi, ale i Voldemortovi. Bol jeho profesorom... No stále to nebol ten pravý dôvod, prečo s ním konečne uzavrel mier a prečo mu ponúkol strechu nad hlavou, pretože ten pravý a jediný dôvod sa ukrýval hlboko v jeho srdci. Hoci to zo začiatku vôbec nebolo ľahké. Získať si jeho dôveru a áno, teraz už i priateľstvo ho stalo priveľa námahy a úsilia, ale dokázal to a teraz spolu mohli komunikovať ako dvaja normálni ľudia. Už nemusel počúvať jeho uštipačné poznámky a ponosy, ani reptanie a káranie za svoju neschopnosť. Nezhadzoval ho, neprirovnával ho každú chvíľu k otcovi a... oslovoval ho Harry. Čo si mohol želať viac?
„Harry?“ ozval sa Severus a na plece mu mäkko dopadla jeho ruka.
„Nie je to len zlý sen, však?“ opýtal sa zelenooký mladík, akoby sa chcel uistiť o krutej realite svojho života.
„Draco... nie je až taký zlý,“ prehovoril Severus po chvíli mlčania, no Harry iba pokrútil hlavou.
„Nemyslel som akurát naňho, ale...“ Isteže na to nemyslel. Chcel vedieť, ako sa mohlo prihodiť taká absurdná vec, že jeho otec sa stal nedobrovoľným darcom spermií pre Narcissu Malfoyovú. Ako k tomu prišla jeho matka? Vedela o tom? Alebo ju otec zanechal v sladkej nevedomosti? Ale keď nad tým uvažoval, radšej o tom ani vedieť netúžil. Načo sa tým zožierať? Nestačí, že sa teraz musí znášať s Malfoyom? „Alebo ho mám volať Potter? Či Malfoy-Potter?“ zamyslel sa.
„Ani tvoj otec za to nemôže,“ vyslovil Severus a vzápätí si zahryzol do jazyka. Vari už zamrzlo peklo, že bráni toho prašivca Jamesa Pottera? Konečne sa prinútil poodstúpiť od Harryho. V hrdle mu vyschlo a to ho teraz neskutočne pálilo. Ostávať v jeho blízkosti bolo niekedy nad jeho sily. Byť tu, mať ho na dosah a predsa presadiť svoju železnú vôľu a držať sa pri zemi... Bolo to jedno z jeho malých hrdinstiev, ktoré si už celý rok denne pripisoval k dobru.
„Viem, že otec na tom nenesie vinu, ale aj tak to nechápem. Prečo si nemohla vybrať niekoho iného? Prečo to musel byť akurát on?“ pýtal sa znova Harry a Severus nemusel byť veštec, aby vedel, že ho to poriadne rozhodilo. Čo mu mal povedať, aby ho upokojil? Že verí, že spolu s Dracom napokon nájdu spoločnú reč? Že netuší, prečo si Narcissa vybrala práve Pottera a nie napríklad Mcnaira? Alebo Lestrangea? Alebo nedajbože jeho? Až sa pri tej predstave striasol...
„Bola to iba náhoda. Náhoda a Narcissino zúfalstvo.“ Potreboval tomu veriť i on. Napokon, on videl Narcissine spomienky. Iste a nemohlo to byť nič iné, len náhly impulz strápenej ženy.
„Myslíš si, že Lucius tuší, že Draco nie je jeho syn?“ spýtal sa Harry. Stále postával nepohnute pred oknom a zízal neprítomne do záhrady.
„Určite nie. Draco sa našťastie výzorom ponáša hlavne na matku. Lucius nikdy nemal dôvod pochybovať.“
V miestnosti znova na chvíľu zavládlo ticho, kým ho neprerušil Harry.
„Myslíš si, že sa prispôsobí?“
„Áno, ale zakaždým nám bude dávať najavo svoju nevôľu.“ Bola to pravda. Naozaj si myslel, že by sa chlapci mohli naučiť časom znášať, ale... nejaký ten piatok to potrvá.
„To očakávam,“ pripustil Harry. „Je ťažké myslieť naňho ako na brata. Doteraz som ho mal za odporného chrapúňa a vyplznutú fretku.“
Severus sa v duchu uškrnul. „Som si istý, že ani on na tom nie je o nič lepšie.“
„Obhajuješ ho, lebo je tvoj krstný syn, ale...“
„Mýliš sa, Harry. A čo sa týka vášho spolunažívania, ste obaja plnoletý čarodejníci. Závisí len od vás ako budete spolu vychádzať.“
Harry sklonil hlavu a bez ďalších slov vyšiel z jeho pracovne sprevádzaný Severusovým skúmavým pohľadom. Cestou do podkrovia počul tlmené nadávky, ktoré vychádzali spoza dvier izby, kde sa mal zabývať Malfoy. Iba si povzdychol, pokrútil hlavou a pobral sa do podkrovnej izby, premýšľajúc nad tým, ako povie tú správu Hermione. A či na to vôbec bude mať odvahu...
***
Ráno do seba kvôli nervozite nedostal viac ako pohár tekvicového džúsu a aj to s problémami. Keď vychádzal z kuchynských dverí, zrazil sa s Malfoyom. Ten po ňom iba štekol, aby mu nezavadzal. Harry len zaťal zuby, rozhodnutý nevšímať si ho. Dnes mal mať skúšky a nehodlal sa nechať vynervovať viac ako už bol.
Nervozita z neho opadla vo chvíli, keď si sadol za stôl v neveľkej miestnosti, spolu s ďalšími pätnástimi uchádzačmi. Zriadenec ministerstva, vysoký a štíhly chlapík s očami ako rys a orlím nosom (Harrymu pripomenul Severusa a on sa nevdojak musel uškrnúť) im rozdal testy. Prikázal im posadať si do lavíc po jednom a vymeral im čas, určený na skúšku. Mali šesťdesiat minút na tridsať otázok. Niečo stačilo zakrúžkovať, niečo museli doplniť. Boli tam otázky z čarovania a obrany proti čiernej mágii, ktoré zvládol pomerne rýchlo. Nad herbológiou a transfiguráciou musel popremýšľať a elixíry, tie ho fakt potrápili. No odchádzal odtiaľ s dobrým pocitom, lebo mal dojem, že odviedol ozaj dobrú prácu. Poctivo sa za ten rok učil a so Severusom precvičoval elixíry, ktoré by mohli byť na skúške a bolo to fakt peklo. Severus bol prísny učiteľ, čo vedel aj predtým. No ako jeho súkromný učiteľ bol stokrát prísnejší. Harry si myslel, že je to skôr preto, aby mu oplatil jeho starostlivosť potom, čo takmer zahynul po uhryznutí Nagini. Ale v kútiku duše dúfal, že sa vzťah medzi nimi predsa len zmenil kvôli tomu, lebo Severus pochopil, že mal o ňom po celý čas zlú mienku – čo bolo samozrejme vzájomné - a tomu neprístupnému mužovi naozaj záleží na tom, aby uspel.
Merlin, ani si len nespomínal, koľkokrát mu vtedy nechal zmiznúť z jeho kotlíka jednoduchý Životabudič, kým nebol presne taký, aký byť mal a to – dokonalý. Teraz vedel spamäti vymenovať prísady, z ktorých sa pripravovala Amortencia aj s presnou gramážou. Ale pamätal si len tento jeden elixír takto presne, pretože pri jeho varení sa vôbec nenudil. Naopak. A po dokončení sa len uistil v tom, v čom potreboval. Doteraz mal pred očami ten absolútne nezabudnuteľný výraz v Severusovej tvári, keď sa nahol nad jeho kotlík a kratučko sa nadýchol, aby zistil, či je elixír obstojný. Harry mohol vidieť ako mu jeho bledá tvár zmeravela. Akoby sa tento prísny muž zmenil z minúty na minútu v sochu. Harry mal dojem, že dokonca i prestal dýchať. Pery sa mu oddelili do úzkej štrbinky a on vo vytržení sledoval biele zuby. Opäť sa vyhrešil za tie myšlienky a doslova si nechal zájsť chuť. Keď sa ocitol vo vestibule ministerstva, pred jedným z krbov, niekto doňho vrazil.
„Prepáčte, nevidel som v...“ povedal známy hlas, lenže zasekol sa v momente, keď zistil, komu sa ospravedlňuje. „Ach, to si ty?“ zháčil sa a pobral sa po svojom.
Harry spravil múdro, že nereagoval. Ani Draco si ho viac nevšímal a vykračoval si ďalej. Kým sa kozub pred ním uvoľnil a on si stihol nabrať do ruky letaxový prášok, všimol si, že je Malfoy nahodený v obleku. Nad tým, čo tam pohľadáva sa zamýšľať nemienil. Písomnú časť skúšky mal síce za sebou, no čakala ho ešte tá praktická a napokon musel prejsť charakterovými a talentovými testami. Ale to v tejto chvíli považoval za banalitu. Čakala ho iná a oveľa horšia skúška. Musel konečne Hermione oznámiť, že v dome majú nového podnájomníka a obával sa jej reakcie. Hoci to chcel pôvodne spraviť už včera, neodhodlal sa k tomu...
Komentáre
Prehľad komentárov
vynasnažím sa, aby bola čoskoro (čo u mňa znamená, do konca týždňa), ale nič nesľubujem
Další
(Hilda, 13. 10. 2010 18:04)Další,další,další,další,další,další,další,další kapitolku, ale vůbec na tebe netlačím.
: D
(miriabar, 9. 10. 2010 20:12)No do kelu,až teraz som si všimla túto kapitolu!!! Ako je to možné? Bola riadne dobrá, strašne som zvedavá, ako to Harry zvládne s osadenstvom svojho domu...fakt, jeden lepší ako druký :D:D:D juuuj :D:D:D
:-))
(Nade, 30. 9. 2010 21:12)Řekla bych, že tohle je dokonale výbušná směs! Tolik rozlišných emocí pod jednou střechou? Těším se, co bude dál. Díky!
:-)
(lady corten, 30. 9. 2010 18:31)Pěkný díl, jsem zvědavá na Hermioninu reakci na noviky a noc se těším až mezi Harrym a Severusem začnou přeskakovat jiskřičky :)
Hilda
(Tess, 14. 10. 2010 22:45)