Buď po mojom boku - 4. kapitola
4. kapitola
Nevlastní bratia
Severus si sadol na stoličku za svojím písacím stolom a chvíľu mlčal, rozmýšľajúc, odkiaľ začať.
„Povedz mi prosím, že to nie je pravda,“ ozval sa naliehavo Harry, nevšímajúc si Malfoya, ktorý priam kypel zlosťou.
„Lenže ja nemôžem, Harry,“ odvetil.
„A ja tomu zas nemôžem uveriť! Vari to nechápeš? Nemôže to byť pravda!“
„Harry, viem, ako sa cítiš, ale...“
„To nehovor! Nevieš to! Keby ti niekto oznámil, že Sirius Black – muž, ktorého si celý život nenávidel – je tvoj brat, ako by ti bolo? Veril by si tomu? A ako by si sa cítil, keby niekto pošliapal česť tvojej matky tým ohavným obvinením? Ako?!“
„Si patetický Potter! A smiešny,“ zašomral Draco. „Neverím tomu síce ani ja, ale isto viem, že moja matka by otcovi neverná byť nemohla,“ vyhlásil sebaisto.
Harry sa k nemu otočil s nevraživým pohľadom. „Chceš tým naznačiť, že môj otec tvoju matku znásilnil?!“ Harry vyslovil to posledné slovo zlostným šeptom. Draco sa zmohol iba na prikývnutie.
„Ako sa opovažuješ?“ zavrčal Harry a keby mu Severus nezhabal prútik, bol by ho už znova vytasil proti Malfoyovi. Teraz ho aspoň preklal pohľadom, hoci uvažoval aj nad tým, že mu vrazí päsťou do brady.
„Povedal som vám, že sa obaja mýlite!“ vstúpil do ich hašterenia Severus.
Pozreli naňho, stále nahnevaní a čím ďalej, tým viac zmätení. „V čom?“ opýtali sa jednohlasne, lenže Severus prehovoril až po krátkej pauze.
„Vo všetkom. Necháte ma to konečne vysvetliť?“
„Vari o tom niečo vieš, krstný otec?“
Severus sa otočil k Dracovi. „Viem,“ prisvedčil. „Včera som bol na návšteve pri tvojej matke, keď mi večer predtým poslala sovu. Dovolila mi nazrieť do jej spomienok a...“
„Takže oklumencia?“ spýtal sa Harry a posmešne si odfrkol. „Severus, spomienky sa dajú upraviť. To predsa vieš aj ty!“
Severusovou tvárou preletel tieň potláčaného hnevu. Zamračil sa a jeho obočie sa stiahlo nad čiernymi očami.
„Naznačuješ tým, že moje schopnosti čarodejníka sú tak mizerné, že by som to nerozoznal?“
Zdalo sa, že vzduch vo vykúrenej miestnosti odrazu o pár stupňov ochladol, keď zaznel Severusov prísny tón hlasu.
Harry sa začervenal, cítiac sa previnilo. Veľmi dobre poznal Severusove schopnosti. Bol vynikajúcim čarodejníkom. Po vojne mu ministerstvo udelilo nejedno vyznamenanie a bol mu tiež udelený titul čarodejníka prvého stupňa Merlinovho rádu. Bol to on, kto ho priučil oklumencii a Harry ho teraz urazil.
„Nie,“ odvetil napokon klopiac zrak, zatiaľ čo sa Malfoy na jeho účet pobavene uchechtol.
„Ako hovorím, videl som Narcissine spomienky a sú zaručene pravé. Preto vám môžem povedať, že sa naozaj obaja mýlite. Draco, tvoju matku James Potter neznásilnil a Harry, tvoj otec nikdy nebol tvojej matke neverný. Aspoň nie úmyselne.“ Na moment zmĺkol, zopäl si prsty oboch rúk, lakťami sa oprúc o dosku pracovného stola a pokračoval. „Draco, tvoja matka sa vydala za Luciusa z lásky. Predpokladám, že tá láska bola vzájomná, ale... Lucius priveľmi túžil po svojom dedičovi a Narcisse sa nedarilo otehotnieť. Bola dokonca u Sv. Munga, aby sa nechala prehliadnuť a zistila, kde je problém. Keď prišli výsledky testov, vedela, že nie je na vine ona. Chcela si ho udržať za každú cenu a preto by spravila i nemožné.“
„To znamená čo presne?“ spýtal sa Draco priškrteným hlasom.
„V ten deň, keď si bola po výsledky testov, natrafila tam na Jamesa a Lily Potterovcov. Počula liečiteľa blahoželať im k dieťatku a dostala nápad.“
„Aký?“ ozval sa tentoraz Harry.
„Využiť ho, prirodzene. Využiť plodnosť Jamesa Pottera pomocou Amortencie. A... zabralo to,“ dokončil.
„Očividne,“ pomyslel si znechutene Harry, keďže Draco sedel na vedľajšej stoličke. Ale toto spolu s listom a vysvetlením od otca ozaj všetko vysvetľovalo. No neodpustil si uštipačnú poznámku, ktorú adresoval Malfoyovi.
„Takže ak to zhrniem, zneužitý bol vlastne môj otec.“
Draco po ňom strelil pohľadom, ale nepovedal mu na to celkom nič. Líca mu blčali, v očiach sa odrážal bezmocný hnev. Svoju plnú pozornosť teraz sústredil na Severusa.
„Naozaj mi chceš tvrdiť, že nie som skutočný Malfoy?“
Severus prikývol. „Nie z biologického hľadiska. Ale stále si čistokrvný, ak ti záleží na tom a pokiaľ viem, si stále dedičom Malfoyovského majetku.“
Draco si odfrkol. „Prečo sa to dozvedám teraz? Na ten závet kašlem! Tie peniaze mi chýbať nebudú! Seriem na to! Seriem na všetko! Alebo si myslíš, že ma môžeš týmto cirkusom prinútiť niečo k nemu cítiť?“ zreval naštvane a ukázal prstom na Harryho. „Ak áno, prerátal si sa krstný otec.“
Severus sa tváril tak ako vždy. Nepreniknuteľne. Nechal Draca vyzúriť a chlapec znova zmĺkol, hoci v ňom stále vrela krv.
„Nebudem ťa nútiť k ničomu. Bola to žiadosť tvojej matky. Aby som to dokončil – James sa o tvojej existencii dozvedel hneď potom ako si sa narodil. Narcissa mu poslal list so spomienkou na tú noc, kedy...“ Severus si vzdychol. „Spravila to, aby ťa ochránila, Draco. Tvoj otec už vtedy inklinoval k Temnému pánovi a ona sa o teba bála. Chcela pre teba šťastnú a svetlú budúcnosť. Zažila roky temna, keď bol pri moci a toto pre teba rozhodne nechcela. Tvoja matka ťa žiada, aby si ostal. Ak už nie kvôli tomu, aby si sa dozvedel o svojom pravom otcovi a spoznal lepšie svojho brata, tak aby si ostal kvôli nej.“
„A ak nie?“
Harry sa zamračil. Tí dvaja sa spolu zhovárali, akoby tam nebol a akoby do toho nemal čo povedať. Veď to bol jeho dom! Dom, ktorý mu zanechal Sirius, jeho krstný otec. Nestačí, že poskytol pomocnú ruku Severusovi – hoci to spravil skôr kvôli sebe a... V duchu sa začervenal a vykarhal za tie myšlienky. Okrem toho, bola tam Hermiona a keby sa dozvedela, že je tu Malfoy... Nevedel si ani len predstaviť, čo by to s ňou spravilo. Už len pri zmienke toho mena sa celá roztriasla, lebo spomienky na noc, kedy ich zajali na Manore v nej stále bolestne ožívali.
„Ak nie, kam pôjdeš?“ opýtal sa Severus priamo. „Nemáš ani jediný sikel. Vaše účty sú zmrazené, Manor zapečatený a stále pod kontrolou ministerstva.“
„Myslel som, že by som mohol bývať s tebou,“ odvetil Draco okamžite a v jeho hlase zaznela nádej, ktorú Severus sfúkol ďalšou nepríjemnou správou.
„Môj dom vyhorel do tla. Teraz bývam tu, ak si si to nevšimol,“ povedal a Draco pobledol.
Skutočne nemal žiadne iné východisko? Pozrel na Pottera, ktorý sedel na stoličke vzdialenej od neho azda dobré tri metre a pokrútil hlavou. „Veď sa nevieme zniesť! Pozabíjame sa! A okrem toho, som presvedčený o tom, že ma tu nechce!“
Harry sa zamračil. Veru, v tom mal Malfoy svätú pravdu. Nechcel ho tu. Lenže... Ozaj to bol jeho brat? Veď tú blonďavú fretku nenávidel od prvej chvíle. Zamyslel sa nad vlastnými myšlienkami a spomenul si na ich prvé stretnutie v škole na schodoch. Vtedy sa s ním chcel spriateliť a podával mu ruku, no hneď urazil jeho nového priateľa a... Nie, moment. To predsa nebolo ich prvé stretnutie. To bolo u madam Malkinovej, kde si prišiel kúpiť svoj prvý habit. Draco vtedy stál na podstavci a bol nesmierne zhovorčivý a drzý ku krajčírke. Merlin, do čoho sa to zamotal? Viac problémov nepotreboval!
„Harry!“ oslovil ho Severus už po tretí raz a on konečne zdvihol hlavu.
„Áno?“ hlesol.
„Pýtal som sa ťa na tvoj názor. Dovolíš Dracovi, aby tu ostal? Je to tvoj brat...“
Harry pokrútil hlavou. „Ja...“ zmĺkol a hrýzol si spodnú peru. Potom vstal zo svojej stoličky a začal sa prechádzať hore-dolu po pracovni. „Zbehlo sa to všetko tak rýchlo! Popravde, stále tomu nemôžem uveriť, hoci dôkazy svedčia o inom.“ Pozrel sa na Draca a rozhodil rukami. „Veď si vôbec nie sme podobní do frasa! Prečo by som mu mal poskytnúť strechu nad hlavou? Len preto, že ma o to žiadaš? Len preto, lebo sa zistilo, že je to môj brat? Kto mi zaručí, že ma nezabije v spánku? Kto mi zaručí, že mi pri hádke nezdemoluje dom?“
Severus chápavo prikývol a pozrel na Draca. „Nemáš kam ísť, uvedomuješ si to?“
Draco zovrel pery do tenkej linky a prekrížil si ruky na hrudi.
„Možno by stačilo, keby ste sa správali trochu rozumne. Obaja,“ povedal, keď po ňom stretlili pohľadmi. „Pevne verím, že by ste to dokázali, ale záleží len na vás... Harry, stačilo by zatiaľ určiť si nejaké pravidlá?“
„Pravidlá?“ opýtal sa Harry, lebo nepochopil, kam tým Severus mieri.
„Pravidlá. Na začiatok – nikdy na seba pri hádke nevytiahnuť prútik,“ navrhol a Harry sa toho okamžite chytil. Aj tak to vyzeralo, že nemá na výber.
„Tak teda dobre. Malfoy, si v mojom dome, takže...“
„Toto nazývaš domom?“ zamrmlal uštipačne Draco a Harry po ňom strelil pohľadom.
„Pokojne sa môžeš odsťahovať do najbližšej diery, ak chceš. Ale ak tu chceš ostať, dobre, budeš dodržiavať pár pravidiel.“
Draco naňho vrhol provokačný pohľad, ktorý hovoril ´prečo si myslíš, že to fakt dodržím.´ Napriek tomu Harry pokračoval. „Nevytiahnem na teba prútik, ak to nespravíš ty. Nebudeš ma zámerne provokovať a vyvolávať hádky. Nájdeš si prácu a budeš celý rok prispievať na domácnosť ako to robíme my a... Nikdy nepôjdeš do...“ Harry sa zarazil. Toto by asi nemal. Keby mu zakázal ísť do podkrovnej izby, v podstate by mu ten príkaz padol ako vstupenka. A to teda nechcel. Dostal iný nápad. Proste podkrovie začaruje a zabráni mu, aby tam jeho noha vstúpila.
Draco zúžil oči a pozrel do Potterovej tváre, ktorá sa len tak hemžila rôznymi emóciami. Keď sa mu znova vyhladili drobné vrásky na čele a on naňho pozrel, videl, že sa rozhodol. Vetu síce nedokončil, ale to bolo iste len zámerné. „Nepôjdem kam?“
„To... to je jedno,“ zahovoril Harry. „Tak čo? Dohodneme sa?“
Draco si prehrabol rukou vlasy. Popravde, toto by nečakal ani v najhoršom sne. Jediná dostupná rodina mu má byť práve Potter? Choré! Ale zjavne to tak bolo... Len preto, lebo jeho otec trval na dedičovi a pritom strieľal slepými... Ale kam inam by šiel? Pristať na jeho podmienky? Boli síce ťažké, ale možno nie až také nemožné... Veď prácu si chcel zohnať tak – či onak. Bude prispievať na „domácnosť“, ale bude si aj šetriť, aby odtiaľ mohol čím skôr vypadnúť. V duchu sa uškrnul. Iste, skvelý nápad. No a ak sa bude ozaj ovládať, možno ani na Pottera nevytiahne prútik... Premeral si ho skúmavým pohľadom od hlavy po päty. Ozaj sa nepodobali, hoci... taký metlobal im išiel skvele obom.
„Dobre. Ak je to všetko, môžem to skúsiť,“ pritakal nie práve nadšene.
Ruky si nepodali. Ale to nevadilo. Severus bol rád, že sa vôbec dohodli. „Tak dobre. Harry, ukážem Dracovi izbu,“ navrhol, kým sa on znova usadil na stoličke pri jeho stole, rozhodnutý počkať naňho a pozhovárať sa s ním osamote.
Komentáre
Prehľad komentárov
Nová kapča bude skoro?
:-)
(lady corten, 23. 9. 2010 22:09)
Jsem zvědavá jak dlouho jim ta přadvsezzetí vydrří a nevjedou si do vlasů :)
pěkný díl
.......
(Nade, 21. 9. 2010 22:17)
Tak se nakonec dohodli. Super! Severus s nima asi brzo ztratí nervy, i když ... to by se muselo stát něco opravdu šíleného. :-)
Díky, těším se na další.
Jééj!
(nadin, 20. 9. 2010 21:53)
Severusovi bobríka odvahy! Mať vedľa seba dva odistené granáty s neistým načasovaním, to je pekná dávka adrenalínu!
Spolužitie teda bude jedna báseň! Len aby nie tragická...
Ďakujem za pokračovanie
: D
(miriabar, 20. 9. 2010 14:18)
No teda normálne som zostala pohoršená z toho, čo spravila Narcissa...ale zase chápem jej dôvody...a nakoniec to bolo dobre, aspoň máš o čom písať poviedku :D:D:D
A chlapci sa konečne začali správať dospelo...hmmm...Severus si zaslúžil bobríka odvahy :D
Juj, páčilo sa mi to :D Díííík
)))))
(grid, 29. 9. 2010 9:36)