Buď po mojom boku - 2. kapitola
2. kapitola
Za múrmi Helltonu
Severus sa vrátil domov zmätený. Azda ešte nikdy sa necítil tak bezradne ako teraz. Horší pocit zažil azda vtedy, keď sa dozvedel o úmysle lorda Voldemorta zabiť Potterovcov potom, ako mu prezradil, čo obsahovalo proroctvo v podaní Sybily Trelawneyovej.
Keď vošiel do haly, privítal ho Kreatcher, ktorý si od neho vzal plášť a oznámil mu, že sa práve podáva obed. Keď však vošiel do jedálne, našiel ju prázdnu, čo znamenalo, že Harry bol opäť na poschodí. Po krátkom zvažovaní sa rozhodol, že naňho predsa len počká a zatiaľ pouvažuje, ako mu čo najšetrnejšie oznámiť, že sa zajtra musí stretnúť so svojim odvekým nepriateľom. Nebude to práve najľahšie, ale podstúpiť to musel.
Harry sa ukázal v jedálni o pol hodinu neskôr a nemal veľmi dobrú náladu. Z tváre mu priam sršala únava a bezmocnosť.
„Ahoj,“ pozdravil mu a ledva sa naňho pozrel. Zložil si hlavu do dlaní a pošúchal si znavené oči.
„Ahoj,“ odvetil Severus. Tento pozdrav bol preňho stále nový, ale keďže sa Potter tak všemožne snažil, pomohol mu, dokonca ho u seba ubytoval a nič za to nechcel, urobil drobný ústupok a po všetkých tých rokoch nenávisti si potykali. A stačil na to jeden obyčajný rozhovor medzi štyrmi očami. Zatiaľ to neoľutoval a dúfal, že to ani nikdy neoľutuje, hoci boli stále v štádiu vzájomného spoznávania sa, Harry ho rešpektoval ako staršieho a preto mu prejavoval i patričnú úctu. Čo bolo pre Severusa tiež nové, bola dôvera, ktorú doňho mladík vložil. Harry bol ozaj výnimočný a on to teraz už veľmi dobre vedel. „Znova ten istý problém?“ opýtal sa mäkko, keď mu naberal do taniera hrachovú polievku. Sám sa nad tým pozastavil. Niekedy sa ozaj nespoznával a musel si dookola pripomínať, že má dôvod, prečo je v jeho blízkosti a prečo robí tie drobné ústupky... Och, veď nebol len zákerným slizolinom. I on mal prekvapivo svoje city. A srdce. Srdce, ktoré konečne potrebovalo žiť a cítiť rovnako ako každý iný človek. Nechcel zažívať znova len samotu, vnútornú vyprahnutosť a pocit daromnosti. Najzvláštnejšie, či najironickejšie na tom bolo, že sa upol na mladíka, ktorým spočiatku opovrhoval. Lenže on vedel, prečo to robí, hoci iným sa jeho čin mohol zdať doslova šialený.
Harry prikývol a poďakoval. „Už neviem, čo mám robiť. Zje veľmi málo. Stráca sa nám pred očami. Myslím... nemohol by si si s ňou pohovoriť?“ opýtal sa nádejne a konečne k nemu vzhliadol.
Severus si doložil ešte jednu naberačku polievky a tanier zložil pred seba. „Prečo si myslíš, že mňa bude poslúchať? Potrebuje zrejme viac ako pár vyčítavých slov.“
Harry zaboril lyžičku do polievky, ale stále nejedol. „Čo mi teda zostáva iné?“
„Potrebuje iný prístup. Si k nej príliš láskavý,“ poznamenal, nespúšťajúc z Harryho pohľad. „Ale predovšetkým, potrebuje dôvod, pre ktorý by sa jej znova chcelo žiť.“
„Lenže aký?“ zamrmlal Harry nespokojne.
„No, obvykle takým dôvodom býva...“ na sekundu sa odmlčal a sklonil pohľad do svojho plného taniera, „láska,“ dokončil myšlienku. Keď znova pozrel na Harryho, ten naňho hľadel veľkými zelenými očami a s rumencom v tvári. „Weasley sa tu neukázal celý rok. Priatelíte sa vôbec? Okrem toho, mal som dojem, že medzi nimi dvoma niečo je,“ nadhodil.
„Nie, teda, chcem povedať, že bolo,“ jachtal. „Ron ju má stále veľmi rád, ale ako kamarátku. Myslím, že Hermiona sa stále cez to nepreniesla. Vieš, jednou jej láskou bol on a druhou knihy. Teraz nemá celkom nič.“
„Mýliš sa, Harry,“ riekol Severus a premýšľal, kedy by bola najvhodnejšia chvíľa povedať mu o Dracovi. „Má teba,“ dokončil. „Ale teraz už jedzme, kým to vychladne.“
Severus si veľmi dobre za ten rok uvedomil, že sa v Harrym priam až drasticky mýlil. Keby to neuznal, bol by veru korunovaný vôl. Iste, Harry bol chrabromilčan a oplýval tými vlastnosťami ako prehnaná obetavosť a láska, statočnosť, niekedy až nezmyslená odvaha, chýbal mu občas zdravý nadhľad, či rozhľadenosť, ale napriek tomu všetkému bol veľmi rozumný, na svoj vek. A potom si spomenul na Draca, ktorý bol Harryho pravý opak.
„To bude peklo,“ pomyslel si a vypustil z hlavy všetky myšlienky. Radšej sa rozhodol vychutnať si dobré jedlo.
Harryho vyhľadal až po večeri. Očividne sa práve sprchoval, lebo mal mokré vlasy a šírila sa okolo neho príjemná aróma morských solí. A vody po holení s vôňou citrusov.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa, keď ho zazrel pred dverami svojej spálne.
„Je tu niečo, čo by si mal vedieť,“ povedal a naznačil mu, aby ho nasledoval späť na prízemie. Severus ho zaviedol späť do svojej pracovne a pokynul mu, aby si sadol. Dokonca podišiel k barovej skrinke a nalial trochu sebe i jemu na dno pohárov, čo nikdy predtým neurobil.
Harry sa zamračil, ale podávaný pohár si od neho ochotne vzal. Severus sa oprel zadkom o svoj pracovný stôl a dal si poriadny dúšok jantárovej tekutiny.
„Zajtra budeme mať jedno dôležité stretnutie. Myslíš, že by si si mohol nájsť čas? Povedzme o tretej?“ opýtal sa ho, na čo Harryho obočie vystrelilo do výšky.
„O nijakom stretnutí neviem,“ povedal a očakával, že sa dozvie viac.
„Vieš, lebo som ti to práve oznámil. Takže o tretej?“ naliehal a márne dúfal, že nebude musieť vysvetľovať viac.
„Severus o čo ide?“
„Stačí, ak ti poviem, že zajtra sa všetko dozvieš?“
Harry si ho premeral nespokojným pohľadom, ale napokon po chvíli mlčania prikývol. Obsah pohára vypil na dva hlty a podal mu ho prázdny späť. Vedel, že by mal ísť do postele, ale... V jeho prítomnosti sa cítil dobre. Rád sa s ním zhováral. Severus Snape mal ukľudňujúci, ak nie priamo hypnotizujúci hlas. Teda – občas. Len ak mal dobrú náladu a správal sa celkom normálne. Nie ako starý, nevrlý Snape, ktorého sa báli ešte aj netopiere.
„Počul som, že pozajtra máš aurorské skúšky,“ prehodil zmeniac tému a jeho prázdny pohár postavil po boku toho svojho.
„Hej, veru mám,“ pritakal Harry.
„Nepotrebuješ s niečím...“ nedokončil a znova sa zamračil. Naozaj chcel povedať – pomôcť? Merlin!
Harry sa uškrnul. „Chcel si povedať, či nepotrebujem s niečím pomôcť? Nie, vďaka. Myslím, že som pripravený na všetko.“
Severus prikývol. „To je dobre. Verím, že to zvládneš. Vždy si chcel byť predsa aurorom, či nie?“
„Veru áno, chcel,“ povzdychol si Harry a opätoval mu skúmavý pohľad. Odrazu vstal a zrejme to urobil príliš prudko, lebo sa mu zamotala hlava a on sa mierne zatackal. Zachytili ho však mocné ruky a on sa ocitol v tesnej blízkosti Severusa Snapa.
„Mal si sotva dva dúšky a už sa ti motá hlava?“ zamrmlal a jeho teplý dych ho pošteklil na uchu. Vzhliadol k nemu, uvedomiac si, ako blízko majú k sebe tváre. Jeho pohľad skĺzol na Severusove pery. Nikdy si nevšimol, že boli plné napriek tomu, že ich mal tenšie. Mali krásnu, sýtu malinovú farbu a on mal chuť... „Si v poriadku?“
Severusove slová pretrhli niť jeho myšlienok a on od neho v šoku nad svojimi myšlienkami poodstúpil. „Iste, ja... všetko v poriadku. Dobrú noc,“ mrmlal nesúvislo, smerujúc k dverám.
„Nezabudni na to stretnutie zajtra o tretej poobede,“ zavolal za ním ešte Severus a povzdychol si. Načiahol sa po svoj pohár, ale napokon sa rozhodol pre ten Harryho. Znova doň nalial trochu pálenky a vo svetle ohňa našiel na okraji pohára miesto, kde spočinuli Harryho pery, keď z neho pil. Priložil svoje ústa presne kopírujúc to miesto a s pôžitkom sa napil.
***
Len čo Draca vyprevadila stráž z vestibulu nápravnovýchovného centra pre čarodejníkov a čarodejnice Helltonu v Ipswichi, na perách sa mu roztiahol široký úsmev a to i napriek tomu, že vonku lialo ako z krhly. Prešiel štrkovitou príjazdovou cestou, nesúc si kufor v ruke, lebo prútik mal povolené použiť až za múrmi zariadenia. Bolo mu dokonca jedno, že vlasy má až nechutne krátke. Bolo mu jedno, že nemá poňatia, kam pôjde, ako a z čoho bude žiť. Hlavá vec, že bol vonku. Rok! Strávil v tej base celý rok bez toho, aby mohol robiť, čo smel. Do hlavy mu vtĺkali otrepané frázy s rovnocennosťou čistokrvných čarodejníkov a čarodejníkov narodených u muklov. Och, dokonca ospevovali vlastnosti a vymoženosti muklov. Za ten rok sa o mukloch naučil viac, ako by sa bol dozvedel za celých sedem rokov v škole. Bolo to na porazenie! Lenže teraz, teraz bol konečne slobodný. Mohol robiť, čo len chcel, mohol ísť, kam len chcel a mohol si myslieť, čo len chcel.
Jeho úsmev pohasol, keď pri hlavnej bráne spozoroval tmavú postavu. Najprv si myslel, že ho klame zrak, ale nie. Skutočne ho čakal jeho krstný otec a tiež vyzeral... inak, hoci nevedel opísať, čo presne na ňom bolo iné.
„Draco, rád ťa vidím,“ pozdravil ho Severus.
„Čo tu robíš?“ spýtal sa miesto slušného odzdravenia, hoci k nemu nechcel byť nezdvorilý. „Dobrý deň, krstný otec,“ dodal naveľa pod jeho prísnym pohľadom.
„Tvoja matka si priala, aby som sa o teba postaral a ja mienim svoj sľub dodržať. Aj tak nemáš kam ísť.“
Draco nenamietal. Veď napokon, niekde sa zložiť musel, ak nechcel ostať spať pod nejakým mostom ako posledný chudák. A jeho matka vždy vedela, čo robí. Zrejme mu musela napísať a dať mu nejaké pokyny ako sa čo najvhodnejšie postarať o jej synáčika.
„Kam teda ideme?“ vyzvedal.
Severus vystrel ruku a prikázal mu, aby sa dotkol kameňa v jeho dlani. Všetko, čo mu povedal bolo, že majú najprv obaja jedno dôležité stretnutie. Draco sa naposledy obzrel cez plece na miesto, kde strávil celý jeden rok a potom sa bez váhania dotkol kameňa v Snapovej dlani.
Obaja sa premiestnili do záhrady akéhosi domu.
„Kde to sme?“
Severus ho viedol k zadnému vchodu kamenným chodníčkom. „Grimmauldovo námestie,“ odvetil stručne.
„Tu je to stretnutie?“ vyslovil ďalšiu otázku a uvažoval, prečo práve tu? Vybavil mu vari nejaké ubytovanie? Alebo azda prácu? Ale v takom dome? Čo už by tu len mohol robiť, nie?
Vošli do priestrannej haly a dvere sa za nimi s buchnutím zavreli. Vtedy sa z nejakej vedľajšej miestnosti ozval povedomý hlas.
„Severus, meškáš.“ Hlas mu znel prekliato povedomo! A bodaj by aj nie!
Len čo vošli dnu, Draco vyvalil oči. A vtedy mu zaplo. Grimmauldovo námestie! Blackov dom, ktorý zanechal Potterovi!
„Potter!“ zvolal a v tom momente vytasil prútik, pustiac svoj kufor z ruky.
„Malfoy!“ ozvalo sa v rovnakej chvíli a miestnosť osvetlil červený záblesk...
Komentáre
Prehľad komentárov
Ale sakra! Doufám, že se hoši hned neusmažili. :-D
......
(samba, 16. 9. 2010 16:54)Zase skvělí nápad ,na skvělou povídku od Tess.Opět přečteno jednim dechem.
Tessa,
(nadin, 15. 9. 2010 20:52)páči sa mi to!!! A teším sa na nové vzťahy a to krásne škrípanie a iskrenie, kým sa to "niečo" začne nazývať vzťahom.....
nápodobne
(Tess, 14. 9. 2010 22:16)
:) ja ďakujem za komentáre :) S tou hrachovkou, no mala som ju na večeru :D
ďalšia by mala byť zajtra...
: D
(miriabar, 14. 9. 2010 19:41)Ten koniec bol teda naozaj na infarkt...ešteže viem, že sa nemôžu pozabíjať, o kom by potom bola poviedka :D to by bol koniec srandy...:D Severus to ešte bude mať ťažké...dúfam, že má nachystanú pálenku...ale to s tým Harryhom pohárom bol veľmi pekný nápad...a ešte vieš čo ma zaujalo? Hrachová polievka :D:D:D Normálne som dostala chuť :D Ďakujem za kapitolku, už sa teším na ďalšiu :D
:-D
(Lady corten, 14. 9. 2010 14:27)Výborný začátek , moc se těším na pokračování, jsem zvědavá jak bude Harry z Drakem vivádět až jim poví Severus zajímavé správy co pro ně má :)
.............
(Nade, 18. 9. 2010 0:18)