18. kapitola

Malý prieskum

Hermiona sa potmehútsky uškŕňala popod nos. Stála pri dverách, opretá chrbtom k stene a čakala, kedy Malfoy vojde. Dnes jej rozhodne prútik nešlohne! Bola pevne rozhodnutá previezť ho. Počula, kedy sa premiestnil domov a počula, ako prehodil pár slov s Harrym. Potom precupitala rýchlo k stene – teda, v rámci svojich obmedzených možností – a čakala.

„Dnes ťa preveziem, určite,“ zamrmlala.

„Si si nejaká istá,“ ozvalo sa jej odrazu tesne pri uchu a ona vyľakane zvýskla. Zmätene sa odvrátila od steny a cúvla od svojho mučiteľa. Keby ju nebol obratne zachytil, bola by sa rozpleštila na zadku ako bola dlhá. „Do frasa, Malfoy!“

Draco ju stále držal a zacmukal. „Ty máš teda slovník, Grangerová. Niečo ďalšie, čo musíme zlepšiť?“

„Trhni si!“ odfrkla si, ale vôbec to neznelo nahnevane. Draco sa uškrnul.

„Dáš mi svoj prútik?“

„Ani ma nenapadne,“ fľochla mu opovážlivo do tváre. Potom sa priam diabolsky uškrnula. „Nebodaj sa ma bojíš?“

Hermiona veľmi ľutovala, že nemohla vidieť, ako sa v tej chvíli zatváril. Ale aspoň počula, ako si odfrkol a povedal jej, aby na to zabudla.

„Fajn,“ riekla, strčila si prútik za pás nohavíc a konečne sa vymanila z jeho zovretia.

„Fajn,“ odvetil rovnako a hoci nechtiac, pustil ju. Aj tak mal stále dojem, že stojí priblízko. „Tak začnime, nech to máme za sebou,“ navrhol a ona neprotestovala. Čo bolo konečne prvý raz po dlhej dobe, kedy mu nepílila uši s tým, že je ten najsvojhlavejší a najodpornejší čistokrvný čarodejník všetkých čias, kedy aký vôbec žil. Draco sa nad jej výrokom iba sebavedome uškrnul a spokojne povedal: „Áno, to som.“ A ju išlo rozpučiť od jedu.

„Čo budeme robiť dnes?“ opýtala sa poslušne a on sa na moment zamyslel.

„Myslím, že by si sa mohla začať naučiť orientovať po dome. Sama.“

„Veď to zvládam celkom dobre. Nemôžeme robiť niečo iné?“

„Čomu presne vravíš celkom dobre? Pretože si presne spomínam, ako si mala včera večer namierené za Severusom do jeho pracovne a skončila si v komore na metly. Tomu vravíš celkom dobre? Pretože ak áno...“

„Tak dobre! Merlin, si otravný ako komár!“

Draco pobavene nadvihol obočie a odlepil sa od steny. „Môžeme?“

Hermiona zahundrala, že je pripravená a on prikývol. Vyšla z dverí svojej izby. To zvládala dobre. Mala šťastie, že mala podkrovnú izbu a bola to jediná a najväčšia miestnosť v dome. Po schodoch zišla bravúrne, napokon, ako vždy. Ocitla sa na prvom poschodí domu a ostala nerozhodne stáť.

„Nad čím váhaš?“

Len po ňom prskla a pokračovala v ceste. Samozrejme, opatrne. Z čias, keď jej ešte zrak slúžil vynikajúco si pamätala, ako vyzeral Siriusov dom, ale napriek tomu to bolo ťažké. Vybaviť si spomienky, keď sa dotýkala jednotlivých predmetov, stien, kusov nábytku. S ľavou rukou prilepenou na stene a s pravou, v ktorej držala svoju slepeckú paličku postupovala dopredu. Rozhodla sa vydať do ľava. Na tej strane poschodia bola Harryho spálňa. Dracova bola na opačnej. Medzi nimi sa nachádzali ešte ďalšie tri izby. Momentálne neobývané, ale kedysi musela byť jedna z nich rodičovská spálňa Blackovcov a ti posledné dva hosťovské izby.

„Musím ísť i dovnútra?“ opýtala sa.

„Iste. Musíš vedieť, ako sa...“

„Dobre,“ zašomrala prv, ako stihol dokončiť vetu. Draco len prevrátil očami a ďalej jej šiel v pätách. Tie tri izby zvládla pomerne rýchlo. Veľa nábytku v nich nebolo. Rozpamätala sa, že jej Harry raz spomínal, že ho povyhadzovali. Bol napadnutý termitmi, ale poškodený tak, že bolo zbytočné pokúšať sa ho opravovať.

Vošla i do Harryho spálne. Tu zistila, že si po sebe ráno neustlal a rozhodne potreboval vyvetrať. Prešla teda k oknu a otvorila ho. Dokonca ustlala Harrymu posteľ. Bola to maličkosť. Za to všetko, čím kvôli nej prešiel. Našťastie to Malfoy nijako nekomentoval.

Keď vyšla znova na chodbu, neomylne zamierila k jeho izbe. „Kam si myslíš, že ideš?“ opýtal sa jej chrbta nesúhlasne.

„Učím sa orientovať po dome ako si chcel. Máš nejaký problém?“ odvetila mu otázkou.

„Lenže v mojej izbe sa nemusíš vedieť orientovať! Grangerová!“ vyštekol, ale ona zrýchlila krok a vpadla do jeho izby. „Do kotla deravého, ženská!“ zahromžil, na čo sa spýtavo otočila. Zacmukala a uškrnula sa.

„Ty máš teda slovník, Malfoy? Niečo ďalšie, čo musíme zlepšiť.“

Tentoraz zaprskal Draco, lenže to už bola v jeho izbe. Premiestnil sa tesne pred ňu. „Vrátime sa. Nie je tu nič na obzeranie.“

„To nepochybne,“ súhlasila. „Veď to je mi aj tak na figu. Zabudol si? A teraz ustúp!“

Nazlostilo ju, keď spomenul jej handicap, ale zlosť ju rýchlo prešla. Vystriedala ju zvedavosť. Prečo ju nechcel pustiť do svojej izby? Najprv trval na tom, že sa musí učiť orientovať po dome a teraz vyvádza kvôli jednej izbe?

„Vrátime sa,“ prikázal nekompromisne, ale neposlúchla. Hermiona sa znova priam pekelne uškrnula a on iba zalapal po dychu, keď ho preľstila. Premiestnila sa spred neho priamo k jeho posteli. Bol to jediný záchytný bod, ktorý mohla pri premiestnený využiť. Och, samozrejme, zapracovala i jej predstavivosť. Mala vynikajúcu pamäť a preto si vedela v duchu vybaviť starú Regulovu izbu. Draco ju neprestaval a nepopresúval nábytok.

Otočila sa s víťazoslávnym úsmevom na tvári. „Jedna – nula,“ zatrilkovala a vydala sa na prieskum. Draco ostal nehyne stáť s temným výrazom v tvári medzi otvorenými dverami a sledoval ju ako ostriež. Sám nevedel prečo ju tu nechce. Videl ako si obzerala predošlé tri izby, ale i tak mal dojem, že tej jeho sa venuje príliš dôkladne.

„Nová tapeta?“ opýtala sa, keď prešla rukou po hladkej stene.

„Nie. Iba farba,“ odvetil ponuro.

„Budem hádať. Zelená?“

Draco mlčal. Usmiala sa. „Kto mlčí, ten svedčí.“

Mala šťastie, že nevidela, ako ju prebodol očami. „Ani podlaha už nevŕzga.“ Poznamenala skôr sama pre seba. „Nemáš tu koberec. Čo sa s ním stalo?“

„Zožrali ho mole.“

„Hm. Musel byť prinajmenšom perzský, keď im tak chutil.“

Draco sa nemohol neusmiať. Teraz sa o dvere opieral celkom uvoľnene a iba ju sledoval. Prešla okolo kozuba, vošla dokonca do jeho kúpeľne. Prešla k oknu a skonštatovala, že tie mole museli zožrať aj závesy, na čo jej odvetil, že sa podelili s čiernožienkami. Rukou pohladila jeho malý písací stolík a stoličku, kým sa znova vrátila k posteli. Sadla si na ňu a rukou prešla po obliečkach.

„Máš ustlané,“ riekla zamyslene. „Mal si to vždy vo zvyku, alebo ťa takto vycvičili v...“ nedokončila. Miesto toho si radšej zahryzla do pery.

„Pokojne to povedz. V Helltone. Neprekľajem ťa,“ uistil ju a čudoval sa, ako to, že znie tak absolútne nemalfoyovsky. Inokedy by sa už rozčuľoval, nadával jej a prskal by ako besný kocúr, nadávajúc jej ako sa odvážila vôbec dotýkať jeho vecí. Nie. Fajn. To bolo divné.

Prisadol si k nej, ale na druhý koniec postele, do istoty. Nevedel definovať prečo, ale mal dojem, že sa mu varí krv a presúva sa na veľmi, veľmi citlivé miesto, na ktoré by v tejto chvíli rozhodne myslieť nemal.

„Aké to tam bolo?“ opýtala sa odrazu.

Draco sa na ňu díval spopod prižmúrených viečok. „Ako v base alebo ako si si myslela, že by tam bolo?“

Zamračila sa. „Nemusíš o tom rozprávať, ak nechceš.“

Tentoraz sa zamračil on. Prekvapivo sa jej jeho poznámka nijako nedotkla. Kto vie prečo? Zavrtel sa a cítil sa nesvoj. „Prečo to chceš vedieť?“

„Zaujíma ma to,“ odvetila jednoducho. „Si Harryho brat a...“

„Iba nevlastný!“

Chvíľu sa medzi nimi rozhostilo ticho. Potom si vzdychla. „Viem, že to musí byť ťažké, ale... Ešte som sa ti nepoďakovala.“ Zmenila odrazu tému.

„Za čo?“

„Za to... všetko. Nikdy by som nebola povedala, že budeš taký... Veď vieš.“

„Nemôžeme to proste nechať tak?“ opýtal sa, civiac na svoje zopnuté ruky v lone.

Znova sa rozhostilo ticho. Nie ťaživé, ale ani nie príjemné. „Malfoy?“

„No?“

„Ďakujem. Naozaj.“ A potom sa proste prisunula bližšie. „Môžem ťa objať?“ opýtala sa a Dracovi div nevypadli oči z jamôk.

„Či môžeš čo?“ takmer zapišťal.

Hermiona sa iba usmiala a nahla sa k nemu. Opatrne sa ho dotkla, pričom to bolo akurát jeho stehno, aby sa tým dotykom uistila, že miesto neho neobjíme drevený stĺpik postele a skutočne ho objala. Hoci si pomyslela, že objímať drevený stĺpik jeho postele by asi vyšlo na rovnako. Malfoy ostal v jej náručí celkom meravý. Stuhol a ona mala dojem, že zabudol i dýchať. Keď mu vlepila nesmelú pusu na líce, až potom sa odtiahla.

„Je mi jedno, že si ju zotrieš. Je mi jedno, že budeš vyhlasovať, že som ťa práve nakazila svojimi muklovskými bacilami. Proste... musela som to spraviť.“ S tým vstala a so svojou paličkou v ruke opustila jeho izbu. Nezamierila však do podkrovia, ale do kuchyne. V žalúdku jej vyhrával celý symfonický orchester.

***

Harry spal túto noc doma. A bola to oveľa pokojnejšia noc ako tá predošlá, kedy sa sotva vyspal. Po tom, čo strávil so Severusom jeho smenu v bare a čo ich takmer pristihol majiteľ v sklade s alkoholom, Severus mu zakázal chodiť za ním do práce.

Keď sa však okolo neho ovinuli mocné paže a privinulo sa k nemu nahé telo milovaného muža, prebral sa z driemot.

„Dobré ráno,“ zašepkal a otočil sa v jeho náručí. Severus sa usmial a pobozkal ho. Až potom mu zaželal dobré ráno.

„Premýšľal som,“ oznámil Harrymu.

„Vážne? A o čom?“

„Vlastne o všetkom. Dnes večer to povieme Dracovi a Hermione.“

„Veď to sme sa dohodli už predtým nie?“

„Iste, ale nie to, že sme... spolu?“

Harry otvoril jeho oko. „Spolu... ako spolu? Ty a ja? My? Takto?“

Severus prikývol. „Vadí ti to?“

Harry sa usmial. „Nie, ale...“ zvážnel a zahryzol si do pery. „Čo na to povedia?“

„Uvidíme. Tak čo, chceš to risknúť?“

„Ak si to želáš, spravme to. Kvôli tebe by som riskoval čokoľvek,“ odvetil unavene.

„Tak dobre. Večer sa uvidí.“ Povzdychol si spokojne a objal ho pevnejšie. Harry sa k nemu pritúlil a vsunul si nohu medzi jeho stehná. Bol ospalý a viečka mu klesali, ale...

„Severus?“

„Hmm?“ zatiahol unavene jeho priateľ.

Harry zdvihol hlavu a pozrel mu do tváre. Videl aký je unavený, ale nemohol si pomôcť. Keď zacítil jeho ruku vo svojom lone, od rozkoše sa mu zahmlil zrak. Severusove prsty obopli jeho penis po celej dĺžke, pričom sa sám poriadne vzrušil a Harry mu ten láskajúci dotyk oplatil.

„Ty si naozaj sexuálny maniak?“

„Priznávam,“ šepol s hrdelným povzdychom Harry. „Ale aj tak ma chceš, však?“

Severus mu namiesto odpovede ukradol pár poriadne dlhých bozkov, kým ho rukou zručne priviedol k vrcholu. O niekoľko sekúnd sám zastonal v slastnom kŕči a potom obaja konečne zaspali.