Buď po mojom boku - 17. kapitola
17. kapitola
Keď zahorí zore
Harry sa v Severusovom náručí pomrvil. Bol na smrť unavený, ale napriek tomu nemohol zaspať. Nikdy vo svojom živote nezažil lepšie milovanie. Boleli ho i také svaly, o ktorých existencii do dnešnej noci iba tušil.
„Čo budeme robiť?“
Severus unavene zažmurkal a pozrel na temeno jeho hlavy, ktorá mu spočívala na natiahnutej pravici a momentálne mu slúžila ako adekvátna náhrada vankúša.
„Potter,“ vydýchol. „Prisahám, že ak budeš chcieť ďalšie číslo, vyparím sa. Ber do úvahy môj vek! Hoci mám mladé telo, neznamená to, že vydržím piate kolo. Keby si bol žena, poviem, že si obyčajná nymfomanka, ale takto? Takto si len sexuálny maniak,“ mrmlal si popod nos.
Harry sa pretočil v jeho náručí a zachichotal. Pery mal stále opuchnuté od vášnivých bozkov, ale neodolal, aby ho znova celkom zľahka nepobozkal. Jeho pravá ruka prekĺzla popod jeho pravačku a pristála na hladkej pokožke chrbta.
„Ďakujem za poklonu,“ povedal so širokým úškrnom, keď hľadel do prižmúrených ónyxových očí. „Ale nemyslel som práve na toto. Okrem toho, keby sme si to rozdali znova... No, zrejme by som to ráno len tak nerozchodil a vysvetľovanie, prečo nemôžem vstať z postele... Bolo by to zrejme riadne trápne.“
„Hmm,“ pretiahol Severus v polospánku.
„Myslel som, čo bude ráno,“ šepol Harry, ale keď videl, aký je unavený, nechal tú tému tak. Napokon, na to bude ešte času dosť. Môžu sa pozhovárať neskôr. A tak len ticho objímal milovaného muža a sledoval ako sa prepadá do čoraz hlbšieho spánku.
Ráno ho zastihlo nepripravené. Keď konečne vstal, s ľútosťou si uvedomil, že Severus vedľa neho nie je. No potešil ho krátky odkaz, ktorý si našiel na vankúši. Keď vstal, nikdy predtým sa necítil taký plný elánu. Mal toľko životnej energie, že by ju pokojne mohol rozdávať. Vliezol do sprchy, aby zo seba zmyl pach sexu a zišiel do kuchyne na smrť vyhladovaný.
***
Draco sedel v kancelárii, ktorú mu pridelili. Nebolo to nič extra. Malá kutica. No stále lepšie ako tá komora, ktorú mali pridelenú na oddelení Čarovných nehôd a katastrof. Jeho práca nebola nijako namáhavá. V podstate, zatiaľ sa nedostal ďalej ako po triedenie spisov. Išlo o veštby zaznamenané na pergamenoch, proroctvá, či dokonca apokalypsy. Všetko staršieho i novšieho dáta, zoradené v určitom systéme. Tie, ktoré boli zničené musel prepísať nanovo, aby sa zachovali i pre ďalšie generácie čarodejníkov a čarodejníc.
Prvý deň v práci bol asi najzaujímavejší. Jeho vedúca, pani Aurora Zabiniová ho v prvý deň previedla po oddelení a poukazovala mu všetko. Draco kráčal po jej boku a v duchu uvažoval, či sa Potter dostal až sem. A kde vlastne bol? Jeho otec spomínal Kamenný oblúk...
„Pred troma rokmi bola miestnosť s krištáľovými guľami, ktoré obsahovali zachytené proroctvá zdevastovaná, keď na Ministerstvo prenikli smrťožrúti. Momentálne je zrenovovaná, ale žiaľ, tie zničené proroctvá sa zachrániť nepodarilo,“ odvetila, akoby mu čítala myšlienky.
Draco to nijako nekomentoval. Zaviedla ho do ďalšej časti záhadných predmetov a artefaktov, kde bolo plno všakovakých nástrojov, prístrojov, náradí a vecičiek a on si mohol iba odvažovať hádať, čo na čo by mohlo slúžiť. Jednako to aj tak ostalo záhadou. Lenže on mal tú výhodu, že sa o každej z nich dozvie všetko, čo chce. Nie, že by to hodlal zneužiť, proste len z čírej zvedavosti.
„Čo je toto v kúte?“ opýtal sa na predmet prikrytý čiernou plachtou.
Otočila sa k nemu a pousmiala sa. „Zrkadlo z Erisedu. Riaditeľ Dumbledore nám ho venoval pred siedmymi rokmi. Určite ste ho už videli.“
Draco mlčal, hoci by bol rád aspoň pokrútil hlavou. No, síce ho nevidel, ale zato o ňom veľa počul. Ich cesta skončila v miestnosti s Kamenným oblúkom. Tu vyhasol život Siriusa Blacka... Zvláštne. Celkom obyčajný oblúk a predsa... tie hlasy...
„Kamenný oblúk je jediná neprebádaná vec. Veľmi nebezpečná. Radím vám, nepribližovať sa. Experti z celého sveta sa zhodujú na tom, že je to akási brána do inej dimenzie, ale... Nikto to nemôže potvrdiť. Celé stáročia sa ľudia pokúšali prísť tej veci na koreň, no tí odvážlivci, čo vošli dnu sa už nikdy nevrátili.“
„Zapamätám si to,“ šepol zamyslene a nasledoval ju von z chladnej miestnosti.
Veru, jeho práca bola zaujímavá. Napriek tomu, že teraz pozostávala iba z triedenia a prepisovania, bavila ho. Koľko ľudí však mohlo povedať to isté a síce, že ho práca baví?
Neskončil presne na čas. Zdržal sa. Napokon, tak ako zakaždým. Hoci to bolo dnes len pár krátkych minút. Keď vyšiel von, na čerstvý večerný vzduch, ďakoval Merlinovi, že je piatok a on sa môže ráno vyspať. Okrem toho, večer má radne s Grangerovou.
Nie je to rande! opravil sa okamžite v duchu a patrične sa za to vyhrešil. Sám nevedel, čo to doňho vošlo, že jej pomáha. Dokonca celkom nezištne. Veď to absolútne nebolo slizolinské! Draco si začínal skutočne myslieť, že mal Blaise pravdu a v Helltone mu vymyli mozog.
Nezmohol sa však na nič iné, iba čo si prehrabol vlasy rukou. V tej chvíli ho niekto zdrapil za plece a on sa v mihu sekundy ocitol prilepený chrbtom k stene.
„Šibe ti?“ okríkol svojho útočníka, ktorého spoznal v okamihu.
Ron Weasley ho držal za golier saka a takmer ho škrtil. Draco mal možnosť zistiť, že znova o čosi podrástol. No ani on nebol práve krpec.
„Neviem, o čo ti ide, ale daj jej pokoj, Malfoy!“ varoval ho priškrteným hlasom a evidentne mu bolo jedno, že okoloidúci na nich so záujmom zízajú.
„Strč sa, kretén!“ chrstol mu Draco do tváre a odsotil ho od seba. Opravil si sako, pričom naňho stále zazeral.
„Varoval som ťa,“ pohrozil mu Ron a chcel odísť.
„Čo ťa je vlastne potom? Veď ťa okašľala!“
Ron sa naňho otočil a veľmi sa premáhal, aby naňho nevytiahol prútik priamo tam, na ulici, hoc aj pred muklami. „Do toho ťa nič, fretka!“ odsekol mu a prebodával ho vražedným pohľadom.
Draco sa spokojne uškrnul. „Myslíš?“ zatiahol provokačne a otočil sa na päte. Len čo to spravil, úsmev z tváre mu zmizol. Miesto toho sa zamračil ako sto hromov. Uvažoval, prečo sa doňho Weasley vôbec naváža a jediné, čo mu zišlo na um je, že si zrejme Potter pustil ústa na špacír. No čo už... Kašľať na to. Hlavné bolo, že ho nezahlušil jeho podarený braček.
***
Harry nešiel do baru. Napriek tomu, že na to mal sto chutí. Miesto toho sa radšej rozhodol ostať doma. Nemal tušenia, kedy sa zase stretnú, pretože Severus pracoval a končil až skoro ráno. Potom sa potreboval vyspať a...
Najprv nemohol zaspať. Celú noc sa nepokojne prehadzoval na posteli a napokon z nej vyskočil už o štvrtej. Rýchlo sa obliekol, obul a vyrazil do ulíc v skorých ranných hodinách. Všade vládlo nočné ticho, iba jeho kroky sa ozývali v okolí.
Do baru vrazil tesne pred záverečnou. Keď ho Severus zbadal, pozrel na hodinky a potom znova naňho.
„Netušil som, že si také ranné vtáča,“ poznamenal, keď sa Harry so širokým úsmevom nahol ponad barový pult, aby si od neho ukradol krátky, no hlučný bozk. Mohol si to dovoliť, nikto okrem nich tam v túto hodinu nebol.
„Nechceš si nájsť inú prácu?“ opýtal sa znenazdajky a Severus, ktorý za barom utieral sklenené poháre naňho spýtavo pozrel.
„Vieš, tvoj pracovný čas je... neprispôsobivý. V noci pracuješ, cez deň spíš. Kedy sa máme stretávať?“ vysvetľoval.
Severus sa uškrnul. „Cez voľné dni.“
Harry pretočil očami. „Myslím, že to mi stačiť nebude.“
„Naozaj si sexuálny maniak,“ doberal si ho a Harry sa napriek tomu začervenal.
„To hovorí ten pravý,“ zašomral, na čo sa Severus uškrnul.
„Poď, vypadneme,“ navrhol napokon starší z chlapcov. Severus skontroloval, či sú vypnuté svetlá a elektrické spotrebiče vytiahnuté zo zásuviek. Do istoty. Odišiel si do šatne po bundu a o chvíľu už zamykal.
Harry sa spokojne uškrnul a jeho ruka vkĺzla do Severusovej. Ten naňho len spýtavo pozrel a zamračene zazrel na ich ruky. Nepovedal však ani slovo, no preplietol si s ním prsty. Ohromilo ho vedomie, aký príjemný pocit v ňom vyvolalo toto nevinné gesto.
„Ráno som sa ťa pýtal, čo budeme robiť,“ pripomenul mu a Severus pokrčil plecami.
„S čím konkrétne?“
„S tebou, predsa,“ vyslovil Harry trpezlivo. „Dostal si už list od Draca?“
Prikývol. „Hej. Chce, aby som s ním išiel navštíviť Narcissu. Okrem toho, mám sa popýtať na ministerstve, dokedy budú účty jeho rodiny zmrazené,“ prezradil mu i bez pýtania.
„Hm, no super. A ako to chceš vyriešiť?“
„To s ministerstvom alebo s Narcissou?“
„Oboje.“
„Neviem,“ odvetil Severus popravde.
„Nemyslíš, že by si... že by sme im mali povedať predsa len pravdu?“
„A ktorú? Že sme, čo sme alebo že ja nie som ten, kto som?“
Harry sa uškrnul. „Obdivuhodný výber slov na vyjadrenie problému.“
„Ďakujem. Snažil som sa povedať čo najmenej a obsiahnuť v tom celú podstatu problému.“
„Všimol som si,“ poznamenal, zastal a pritúlil sa k nemu. Potešilo ho, keď v okamihu pocítil Severusovo objatie. Ani ho o to nemusel žiadať. „Osobne by som navrhoval začať opatrne. Nemyslíš, že by si zaslúžil vedieť o tebe pravdu?“
Severus sa zamračil, sústredene hľadiac do jeho spokojnej tváre. Priam sa utápal v tých zelených hlbočinách. „Mohol by som sa ťa spýtať to isté,“ povedal nekompromisne, na čo sa Harry uškrnul.
„Iste. To by si mohol.“ Naklonil sa k nemu, aby ho mohol pobozkať. Severus mu nemohol odolať. Tie hodvábne pery, ohybný jazyk, horúca vlhkosť jeho úst, ktorá sľubovala nepoznanú rozkoš... Keď sa od seba po chvíli odtrhli, Harry si rozkošnícky vzdychol. „Myslím, že by sme nemali odbiehať od témy, kým z teba nebudem celkom na mäkko.“
„Ty si začal,“ pripomenul mu Severus a znova vykročili.
Chvíľu medzi nimi vládlo iba príjemné, ničím nerušené ticho, ktoré prerušil Harry. „Nevadilo by mi, keby som sa priznal k tomu, že som gay. Navyše veľmi zaľúbený gay. Myslím, že by som bol ochotný riskovať i Hermionin šok a Dracovo opovrhnutie,“ vyznal sa mu napokon. Na Severusa to zapôsobilo. Netušil, že Harry by to bol preňho schopný spraviť. I on sa obával Dracovej reakcie i toho, aby sa spolužitie chlapcov nezhoršilo. Mohli až tak riskovať? Nevedel, či je ochotný nechať to Harryho podstúpiť. Okrem toho, nemal by potom Draco pocit zrady? Ak by opovrhol nimi obomi, kto by mu zostal? Narcissa ho prosila, aby sa oňho postaral. Bol jeho krstným otcom. Mal by to spraviť.
„Ešte stále ťa baví hrať sa na hrdinu, Potter,“ doberal si ho, no potom pokrútil hlavou. „Nie, myslím, že s týmto druhom priznania bude lepšie počkať. Ale už nechcem skrývať to, kým vlastne som. Aspoň pred krstným synom.“
„A Hermionou. Hoci je slepá, to ešte neznamená, že to nemôže vedieť,“ dodal Harry potešený jeho rozhodnutím.
„Iste. A Hermionou.“
„Kedy im to povieme?“
„My?“ zazrel naňho, keď sa blížili k schodom vedúcim do jeho bytu.
„Áno. Zistil som to predsa ako prvý. Nemusia vedieť, akým spôsobom,“ uškrnul sa a vybehol hore schodmi. Odomkol bez toho, aby použil kľúč, či prútik.
„Do frasa!“ zašomral Severus.
„Vadí ti to?“ pozrel naňho Harry ponad plece.
„Nie, len som...“ nedokončil. Harry bol v tom okamihu pri ňom.
„Tebe sa to páči, Severus Snape,“ zašepkal mu s perami pritisnutými pri jeho uchu a rukou skúmavo pohládzajúcou predok jeho napnutých nohavíc. Vo chvíli, keď ho Harry pobozkal, zabudol na celý svet.
A Harry si ho vzal priamo tam. Vonku, na schodoch vedúcich do jeho bytu. Hoci mu predviedol iba úžasný orálny sex, pre Severusa to bolo niečo celkom nezabudnuteľné. Keď sa chlad ustupujúcej noci a rodiaceho sa rána ovíjal okolo jeho nahých bedier a stehien, kým jeho lono zaplavila tropická horúčava Harryho úst a talentovaného jazyka. Keď sa slnko konečne vyhuplo nad obzor a sfarbilo riedke sivé mračná ohnivými odtieňmi od panenskej ružovej, cez zlatú a ohnivo oranžovú, zahmlilo sa mu pred očami a on sa v slastnom kŕči vystriekal do Harryho úst.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ďakujem za pokračovanie!!! Náležite som si ho vychutnala...je úplne skvelé, že Severus nezdupkal...a ešte k tomu chce povedať Dracovi pravdu...inak opakujem, Dracova nová práca sa mi strašne páči...aj keď zatiaľ sedí len v kancelárii, musí to byť zaujímavé...a ten koniec!!! Juuuuu :D:D:D Takto verejne? Chlapci,chlapci(len tak ďalej :D) :D Ďakujem ešte raz!
:)))
(grid, 2. 2. 2011 10:38)Super! To bolo fakt dosť...spontáne, že? Severus má teda o zdravý sexuálny život s Harrym postarané. Chlapec sa nezdá...!
ooOoo
(Nade, 1. 2. 2011 22:49)
Nabízí se otázka, co tam Draco mezi těmi věštbami najde. Nebo pohlédne do zrcadla? No a nebo ...
Neřeknu!
Pěkná kapitola, díky.
Ha, na schodech!
(Slimča, 1. 2. 2011 11:29)Tess, ty se nezdáš! :-D :-D :-D Co ty - Harry se nezdá! :-D Příjemná kapitolka, děkuji. :-) Jsem ráda, že se Severus konečně vyjeví a Draco i Hermiona budou v obraze. To by Seve zase mohl bydlet u Harryho, ne? Jsem zvědavá, jestli bude Ron ještě vyvádět a co vymyslí. Trochu se ho bojím... A moc se těším na dlaší! :-)
*****
(soraki, 1. 2. 2011 8:58)
docela se divím, že Draca nechají pracovat zrovna na tomhle oddělení, zřejmě uznávají fakt, že syn nemusí být nevyhnutně jako otec... aneb, že v tomto případě padlo jablko na míle daleko od stromu (skutálelo se z kopce dolů, přes palouk až na silnici, kde ho přejel traktor :-D). A je moc fajn, že Harry je se Sevem, ten skvělý sex na konci - oou, neviděl je přitom někdo? Třeba Draco? Kdyby se Hermioně čirou náhodou vrátil zral, pravděpodobně by o něj v ten moment zase přišla :-D.
Děkuji, Tess, těším se na další
: D
(miriabar, 2. 2. 2011 17:12)