16. kapitola

Čo si chcel, Potter? :)

Harry večeral spolu s Hermionou. Kým nezišla do kuchyne a nepridala sa k nemu, robil mu spoločnosť Draco. Stále naňho nedokázal myslieť ako na brata, i keď nevlastného, no zlosť, či nechuť, či dokonca nenávisť, ktorú k nemu kedysi pociťoval, boli dávno preč. Pred pár dňami mu dokonca pomáhal s úpravou izby. Len čo vykynožili húf čiernožienok z jeho závesov a strhli ich z okien, izba ostala pekne presvetlená a ukázali sa ďalšie nedostatky starej izby. Tapety boli zašlé, vyblednuté alebo prešúchané až hrôza. Starý, miestami prederavený koberec skrýval porýpanú podlahu, písaciemu stolu sa kývala jedna noha a Dracova posteľ nechutne vŕzgala. Nehovoriac o obdratom baldachýne, ktorý visel okolo stĺpikov. To všetko išlo preč. Kým prerábali jeho izbu, Draco sa uchýlil do Severusovej spálne, ktorý sa stále neukázal.

Spolu strhali tapety, Harry najal chlapíkov, ktorý im zbrúsili drevenú podlahu a natreli ju farbou a lakom tak, že vyzerala ani nová. Potom sami zasádrovali diery v stene a izbu vymaľovali farbou, ktorú si zvolil Draco. Harryho neprekvapilo, že to bola svetlozelená, tak typicky slizolinská. Neprotestoval však. Bola to proste jeho voľba a jeho izba. No, povedzme to tak, že síce jeho, ale len na určitý čas. Presnejšie povedané, rok.

Keď v jeden večer sedeli na stoličkách, obaja ofŕkaný farbou na rukách a dokonca i tvári a vlasoch, nehovoriac o tom, že mali zelenými kvapkami ozdobené i tričká a rifle a hltavo sa napchávali chlebíčkami, ktoré im pripravil Kreatcher, Draco načal tému, ktorá Harrymu nebola práve po chuti.

„Kde je Severus? Vážne by som s ním potreboval hovoriť,“ povedal a pozrel na Harryho, ktorý civel niekam do prázdna a iba ticho prežúval. „Pohádali ste sa?“

Harry naňho vrhol nevrlý pohľad, no kým odpovedal, načiahol sa po ďalší chlebíček a odhryzol si z neho poriadny kus. „Nedefinoval by som to takto,“ riekol s plnými ústami. Bolo očividné, že sa s ním na túto tému nechce baviť.

„Pozri, nechcem byť dotieravý, ale...“

„Prečo mu nepošleš sovu?“ navrhol Harry skôr, ako mohol dokončiť. Nech už to bolo čokoľvek. Nepotreboval, aby sa akurát Malfoy staral do jeho vecí a strkal ten svoj aristokratický nos tam, kam nemá. Ale nechcel byť k nemu drzý. Ich vzťahy sa dostali do novej úrovne, v ktorej zotrvávali po vzájomnej dohode a jemu to... vyhovovalo. Dokonca to malo svoje výhody. Od kedy sa Draco naučil používať rýchlovarnú konvicu, na Harryho čakala každé ráno pripravená káva. A keď mal Draco dobrú náladu, občas si našiel na tanieri i hrianky. Teplé. Nikdy by mu nenapadlo, že by Malfoy mohol byť i takýto. V podstate by sa dal označiť... ako ohľaduplný. Bolo to proste čudné a Harry si musel na všetko zvykať. Obzvlášť na veci, ktoré sa týkali Hermiony.

„Ak si si nevšimol, nijakú nemám,“ podotkol Draco a Harry nevedel, či ten jeho výraz pripísať zahanbeniu, pretože musel poukázať na fakt, že okrem tých zopár vecí ma prakticky holý zadok alebo hnevu, lebo sa na to v poslednej dobe pýtal azda už tretí raz a nedostalo sa mu primeranej odpovede.

„Použi predsa moju. Hedvige to určite vadiť nebude,“ ponúkol sa mu a Draco prikývol. Ale aj tak naňho pozrel a skúmavo si ho premeral, čo sa Harrymu nepáčilo. Zdalo sa mu, že ten jeho zadumaný, rentgenový pohľad mu prechádza až na najhlbšie dno duše a pokúša sa vypátrať viac ako je na prvý pohľad zjavné.

Harry mlčal a odvrátil tému rozhovoru späť na neutrálnu pôdu, k potrebnému druhému náteru. Vysvetlil mu, že takto bude farba výraznejšia a vydrží dlhšie. Okrem toho ho upozornil na šmuhy, ktoré sa mu podarilo spraviť pri prvom nátere. Draco si síce niečo zahundral popod nos, ale potom sa bez slova pustil do práce.

Harry sa mu ponúkol, že mu zadováži nový nábytok i zariadenie, ale Draco odmietol. Vravel niečo o hrdosti a o zbytočnom zadlžovaní sa. Preto sa zatiaľ rozhodol ponechať si starý nábytok.

***

Keď sa tak naňho díval, keď odchádzal so sklopeným pohľadom a Hermione vchádzajúcej do kuchyne sa vyhol obrovským oblúkom, nemohol sa nečudovať.

„Hermiona, deje sa niečo, čo by som mal vedieť?“ opýtal sa, keď si sadla a Kreatcher pred ňu postavil tanier a rozložil na stôl príbor. Harry sledoval ako sa mierne pousmiala. Natiahla sa za obrúskom, pričom presne vedela, kde bol. Rozložila si ho na kolená a chcela sa natiahnuť za tianierom.

„Naberiem ti polievku?“ opýtal sa Harry, no pokrútila hlavou.

„Netreba, zvládnem to,“ odvetila rýchlo. Harry sa pozeral ako sa natiahla k mise s polievkou a vzala do pravej ruky naberačku, pričom si ľavačkou pridržiavala tanier a držala ho tak, že palec mala položený cez okraj, čo vyzeralo, akoby si určovala mieru. Presne potiaľ si i nabrala polievku. Harryho pohľad sa podozrievavo zúžil.

„Hermiona? Neodpovedala si mi,“ upozornil ju, odsunul od seba prázdny tanier a hoci to vidieť nemohla, prepaľoval ju pohľadom.

„Sľúb mi, že sa nenahneváš, keď ti to poviem,“ prosila ho s neistým výrazom na tvári.

Harry zneistel. Nemal rád, keď nevedel, čo sa deje. S Hermionou si boli veľmi blízky a ona má teraz pred ním tajomstvá? Merlin, kam to ten svet speje!

„Súvisí to s Dracom?“ opýtal sa a ona zrumenela. Toto považoval za jednoznačnú odpoveď. „Takže súvisí,“ zahundral. „Počúvam,“ riekol autoritatívne a prstami netrpezlivo poklepkával po doske stola.

Hermiona sa tvárila ako dievčatko, ktoré prichytili pri niečom nezbednom a ktoré by si zaslúžilo poriadny výprask.

„Pomáha mi,“ riekla a pokrčila plecami.

„S čím?“

„No... so všetkým,“ šepla nervózne. „Začal za mnou chodiť do izby,“ priznala. „Vždy mi najprv zobral prútik, aby som ho nemohla prekliať a...“

Harry bol ako na tŕňoch. Vlastne mal dojem, že každú chvíľu vyletí z kože a vrhne sa Dracovi po krku. „A?“ riekol priškrteným hlasom.

„Nútil ma...“

„Do čoho?“ zasipel nebezpečne nízkym tónom. Jeho ruky zovreli kraje stola tak kŕčovito, až obeleli.

„Žiť...“ dodala zahanbene.

Harrymu div nevypadli oči z jamôk.

„Vieš, ja... Sprvu to bolo hrozné. Nevedela som ho vystáť. Vysmieval sa mi, keď som si obliekla tričko na ruby alebo zle pozapínala gombíky na blúzke... Ale potom mi ukázal ako zistiť, čo je líce a čo rub. Ktorá strana je predná, ktorá zadná. Nútil ma byť samostatnou. Musela som si ustielať posteľ,“ uškrnula sa a zachichotala. „Vyhádzal mi veci zo skrine a musela som si ich poukladať tak, aby som vedela, čo kde presne mám. Dokonca mi ich pomohol rozdeliť podľa farieb. Keď som sa chcela najesť, musela som sa naučiť ako na to. Ako si nabrať jesť, či piť bez toho, aby som sa oliala alebo preliala tanier, či pohár. V kúpeľni mi poukladal toaletné potreby tak, aby som vedela, čo kde presne je. Vieš... myslím... mám dojem, akoby to ani nebol on. Nie ten, ktorého sme poznali.“

Harry sa na ňu díval ako obarený. „Kedy to všetko stihol?“ opýtal sa hlúpo.

Pokrčila plecami. „Hlavne večer, keď si bol preč alebo si už spal. Skôr nemohol. Vraj si našiel prácu a prerábali ste jeho izbu.“

„Aha,“ podotkol Harry.

„Hneváš sa?“ opýtala sa placho.

„Ja... Nie, Hermiona. Len ma mrzí, že som to nebol ja, kto ti pomohol. Nemal to byť on,“ dodal Harry nespokojne. Zazlieval mu to a dokonca na Draca trochu žiarlil. A hnevalo ho, že si nič nevšimol. Vari chodil načisto slepý a hluchý k tomu, čo sa dialo pod strechou jeho domu?

„Vieš, najprv ma hnevalo, keď som zistila, že je tu. Keď si teraz pomyslím, že som ho vtedy skoro zabila... No, občas na to ešte mám chuť, najmä ak ma núti opakovať jeden a ten istý úkon viackrát a ja z toho idem zošalieť, takže... buď rád, že nie si na jeho mieste.“ Zachichotala sa a Harry sa natiahol ponad stôl a chytil ju za ruku.

„Dobre, tak mi vysvetli, prečo sa ti vyhýba, keď som nablízku?“ neodpustil si poznámku.

Zvážnela. „Myslím, že kvôli tebe. Spomínal akúsi dohodu a niečo v zmysle, že ťa nechce provokovať.“

Harry pokrútil hlavou. „Dobre, myslím, že si s ním budem musieť pohovoriť. Teraz sa najedz prv, než ti to celkom vychladne.“

Vstal od stola a prešiel k nej, aby jej vtisol bozk na čelo. Hermiona vyzerala skutočne lepšie. Začala priberať, do tváre sa jej vrátila farba. Už nepôsobila ako živoriaci zombí.

„Nebude ti vadiť, ak pôjdem večer preč?“

„Nie, prečo?“

„Lebo znova ostaneš sama s Malfoyom,“ odvetil.

Usmiala sa. „Neboj sa. Dnes ma veľmi mučiť nebude. Zajtra je piatok a vstáva do práce.“

„Hm. Povedal ti vlastne, kde pracuje?“

„Na ministerstve. Ale nezmienil sa, kde presne,“ riekla a pustila sa do polievky.

Harry ju chvíľu sledoval. Počínala si naozaj veľmi dobre. Vďaka Dracovi. Do kotla! Nikdy by si nepomyslel, že by tomu fičúrovi mohol byť niekedy za niečo taký vďačný.

***

Severus vzhliadol od novín a položil šálku s kávou na kuchynskú linku. Na jeho podobločnici pristála sova. Snežná sova. Otvoril jej okno a ona vletela dnu. Pohladil ju po zamatových pierkach a vzal si od nej list. S úžasom zistil, že je celý rozochvený, no písmo, ktoré bolo na vrchu obálky nebolo Harryho. Povzdychol si a len čo vypustil Hedvigu do šera podvečera, vrátil sa k svojej káve. Otvoril list a prečítal si ho.

„Ahoj Severus,

Chcel by som ťa poprosiť, či by si so mnou nešiel navštíviť matku, ak by to bolo možné. Nechcem sa na to miesto vrátiť sám. Okrem toho, je tu ešte jedna vec. Potreboval by som sa poinformovať o finančných účtoch našej rodiny. Bol som pred troma dňami v Gringottbanke, ale ich pracovník mi povedal, že účty sú stále zmrazené. Potreboval by som vedieť, kedy a za akých okolností by som k nim mohol získať opätovný prístup. Nie je predsa možné, aby boli tak dlho zadržiavané ministerstvom, či nie?

Dúfam, že sa ozveš čoskoro, nech si kdekoľvek.

S pozdravom,

Tvoj krstný syn,

Draco.

P. S.: Prečo už nebývaš s nami? Nechal si ma tým dvom chrabromilčanom na pospas. Myslím, že mi to pomaly začína liezť na mozog!“

Severus sa uškrnul, ale potom si prehrabol rukou vlasy. Stále sa mu chvela a on sa na ňu iba nehybne díval, kým nezažmúril oči a nezložil ju na linku.

Za posledné dni sa z neho stala jedna chodiaca troska. V práci sa neraz pristihol pritom, že civie na dvere baru zakaždým, keď sa otvorili a niekto vstúpil dnu. Harry to však nebol. Ani jeden jedinký raz. Neukázal sa tam odvtedy, čo sa v to ráno dozvedel pravdu. A Severus bol ako na ihlách. Čoraz častejšie myslel na všetko, čo mu vtedy Harry povedal. Už dvakrát bol takmer rozhodnutý ísť za ním a dvakrát si to rozmyslel. Jednoducho mu to spraviť nemohol.

Ale teraz... zložil list na linku a pošúchal si unavene koreň nosa, ako mal vo zvyku. Už nemohol ani poriadne spávať. Iba bdel a tupo civel do stropu. Nebolo pochýb, že ho Harry chcel napriek tomu, čo sa dozvedel, hoci pre Severusa to bolo nesmierne udivujúce. Nevedel by povedať, či by sa na jeho mieste zachoval rovnako. Bolo mu jedno, ako sa vyrovná so svojím prekliatím? Neodsudzoval ho za to? Bože, ten chlapec bol darom z nebies... Nezaslúžil si ho. Nezaslúžil!

***

Harry sa vrátil pomerne skoro. Ešte bolo iba čosi málo pred jedenástou večer. Do istoty skontroloval Hermionu. Spala. Do Malfoyovej izby nakúkať rozhodne nemienil. Len sa potreboval uistiť, že je Hermiona v poriadku. Dobre, možno sa ich vzťah zmenil a Malfoy v nej už nevidel tú humusáčku, od ktorej by mohol chytiť nejakú nákazlivú chorobu, ale stále to bol Malfoy. Otázkou ostávalo, o čo mu vlastne išlo.

Keď to povedal Ronovi, tváril sa ešte skeptickejšie ako on. Nemohol však pohnúť ani prstom, pretože Hermiona sa od neho dištancovala a vylúčila ho zo svojho života. Mrzelo ho to, ale rozhodol sa byť trpezlivým. Harrymu sa priznal, že momentálne nemá nikoho. Už však nebýval s rodičmi a presťahoval sa do bytu. Zatiaľ skromného, ale svojho vlastného. Bol na seba právom hrdý a rozprával mu o nových vynálezoch, na ktorých s Georgom pracujú. Tiež spomenul niečo v tom zmysle, že jeho brat sa konečne celkom spamätal z Fredovej straty a našiel si dievča. Angelinu Johnsovú. Bolo to milé dievča, Harry ju poznal už od školy. Dokonca s ním hrala za ich chrabromilskú fakultu na poste triafačky niekoľko rokov. Exotická kráska so snedou pleťou a hlbokými hnedými očami. George si nemohol vybrať lepšie.

Už po ceste do svojej izby zo seba sťahoval košeľu, tričko a rozopínal si nohavice. Kým vošiel do svojej kúpeľne, bol kompletne nahý. Vliezol pod prúd tečúcej teplej vody a doprial si poriadnu sprchu. Keď sa vrátil do izby, mal na sebe iba uterák obmotaný okolo bedier a druhým si vytieral prebytočnú vodu z mokrých vlasov.

„Do frasa!“ zvolal preľaknuto, keď odhodil uterák spred tváre a vo dverách zbadal stáť Severusa. Či Serana, napokon, bolo to jedno. „Vyľakal si ma,“ povedal, aby si muž nepomyslel, že je nebodaj jeho prítomnosť neželaná. Pretože nebola.

„Prepáč,“ šepol Severus a jeho tmavý pohľad napriek odhodlaniu skĺzol po odhalenej nahej pokožke, perliacej sa drobnými kvapôčkami vody, ktoré sa na nej stále držali. V ústach mu vyschlo, dlane sa spotili a zachvátila ho príjemná triaška. „Zrejme idem nevhod,“ zašomral napokon a chcel sa otočiť, no Harry bol troma dlhými krokmi pri ňom a zastavil ho.

„Nie. Nejdeš. Iba... sprchoval som sa,“ habkal, držiac ho za lakeť azda silnejšie ako zamýšľal. Pustil ho až keď Severus prikývol a Harry ukázal na voľné kreslo pri kozube, v ktorom tak rád sedával a čítaval si. Pomaly prestal dúfať v to, že sa Severus ukáže, ale nahlas to nevyslovil. Iba tam postával a zízal naňho ako na zázrak. Stále si nezvykol na tú mladistvú tvár, ktorú muž vlastnil.

Severus si nesadol. Miesto toho sa dal rázovať izbu dlhými krokmi chodiac hore – dolu popred vyhasnutý kozub. Napokon si prehrabol rukou vlasy a otočil sa k nemu, zjavne nevediac, čo povedať.

„Nemôžeš ma chcieť,“ šepol napokon a donútil sa sklopiť zrak, pretože ho stále priťahoval pohľad k tomu pružnému telu, tak hriešne odhalenému.

„Prečo? Pretože si prekliaty alebo pretože si pristarý a mohol by si mi byť otcom?“ opýtal sa Harry pokojne. „Pretože presne tieto dôvody nepovažujem za adekvátne. Podľa mňa sú hlúpe, Severus.“

Severus naňho vrhol zmučený pohľad. „Ale sú to fakty! Nemôžeš ich prehliadať!“

„Ja ich neprehliadam,“ odvetil. „Ale ak to berieš takto, ani ty mňa potom nemôžeš chcieť, pretože i ja som prekliaty.“

Severus naňho vyvalil oči. Kým Harry si nadvihol ofinu a ukázal mu na svoju starú jazvu. „Vari si na to zabudol?“

Severus si vtedy s pochopením iba odfrkol. „Temný pán je dávno mŕtvy. Nie si prekliaty.“

„Dobre, teraz už nie. Ale bol som prekliaty dlhých sedemnásť rokov. Sedemnásť rokov som v sebe nosil časť jeho duše. Prečo by ma mal niekto teda chcieť. Keby sa to ľudia dozvedeli, obracal by sa im z toho žalúdok a pozerali by sa na mňa ako na pomätenca, na chorého šialenca...“

„Presťaň!“ okríkol ho Severus. „Nikto by ťa za to neodsúdil. Nemohol si za to!“

„Presne tak ako si za svoje prekliatie nemohol aj ty. Tak o čom to je?“ vytasil naňho Harry vlastné slová.

Severus zvesil plecia. „Toto je iné.“

„Áno? A v čom?“

„Všetko to len zľahčuješ.“

„Nie, to ty to sťažuješ.“

Severus si povzdychol. Toto neviedlo nikam. Neprišiel sa sem hádať. Prišiel, aby... Znova zavadil pohľadom o Harryho a zrak mu skĺzol k uteráku prepásanému okolo bedier. Harry si to všimol a patrične na to zareagoval. V nasledujúcej chvíli sa Severus stal svedkom toho, ako sa jeho mužská pýcha dvíha pod froté uterákom a zdravý ho v celej svojej kráse. Škoda, že to nemohol vidieť naživo. Nebyť toho uteráka...

Harry zrumenel. „Prepáč,“ ospravedlnil sa, ale ani sa nepohol.

„Mohol by si sa obliecť? Rozptyľuješ ma,“ poprosil ho Severus a Harry sa uškrnul. Uvažoval, či mu vyhovieť, alebo sa na to vykašľať, ale keďže mal dojem, že aj tak všetko dopadne tak, ako si predstavuje, vyhovel mu.

Pretiahol si cez hlavu tričko a natiahol na seba trenírky. Keď spal, chcel mať na sebe niečo voľnejšie. Neodolal však, aby Severusa aspoň trošku nevyprovokoval. Keď zo seba zhodil uterák, spravil to v izbe, v jeho prítomnosti, ale stál mu chrbtom. Takže jediné, na čo sa Severusovi naskytol pohľad bol jeho nahý zadok a nohy pokryté jemnými tmavými chĺpkami. Počul ako muž zalapal po dychu a spokojne sa usmial. Potom oblečený podišiel k svojej posteli a sadol si na jej kraj.

„Už je to lepšie?“ opýtal sa a Severus trhane prikývol.

Chvíľu bolo ticho. Potom ho prerušil až Severus. Harry mu nič nehodlal uľahčiť. „Ty... naozaj si... myslel vážne to, čo si mi povedal?“

Harry sa zamyslel. „Čo presne máš na mysli?“

Severus zaťal zuby. Zjavne ho ten nepodarok hodlal prinútiť to vysloviť a ešte sa mu aj spokojne díval do tváre a ani brvou pritom nemihol.

„Povedal si, že... že ma miluješ,“ vyslovil napokon. Pozrel na Harryho, ktorý sa spokojne usmieval a prikývol.

„To máš pravdu, povedal som to.“

„Lenže ja nerozumiem... Prečo práve ja, keď by si mohol mať kohokoľvek iného?“ Naozaj vyznieval tak pateticky? Najradšej by sa bol nakopal do zadku. Pripadal si ako chudák, ktorý sa chytá povestnej slamky ako topiaci sa.

Harry sa zamračil. „Nie je to pravda. Nemohol by som mať kohokoľvek. Dobre vieš, ako to chodí. Na gayov sa stále pozerajú cez prsty. Nevie o tom dokonca ani Hermiona,“ priznal sa. „Keby sa to dozvedel tvoj krstný syn, viem si predstaviť tie urážky, ktorými by ma denne zasypával. Dobre, priznávam, sám neviem, prečo akurát ty. Nikdy sme nemali najlepší vzťah. Môj uhol pohľadu sa zmenil až potom, čo si mi predal svoje spomienky a ja som do nich nahliadol. Vtedy som mal pocit, že neexistoval väčší hlupák pod slnkom ako som bol ja.“

„Ale ak teda...“

„Nie, počkaj, neprerušuj ma, Severus,“ požiadal ho mierne a muž znova poslušne zmĺkol. Harry si povzdychol. „Vieš, to, že som gay som zistil už v treťom ročníku, keď sa mi začalo prebúdzať telo. Mal som dosť času vyrovnať sa s tým, no tajil som to. Predstieral som, že sa mi páči Čcho a zavádzal som i Ginny. Nebolo to fér, ale nevedel som, čo robiť, keď do mňa kamoši začali dopaľovať. Každý večer som bol nútený počúvať pred spaním ich sexuálne avantúry. Dokonca i Nevillove! Myslel som, že sa z toho zbláznim. Ja som mohol o niečom takom iba snívať. A sníval som... Nikto mi však nepripadal dostatočne vzrušujúci... Vieš, že sa mi často snívalo s tebou? Bože... ani neviem, koľko krát som sa zobudil s poriadnou erekciou a zlostil sa, prečo sa mi postavil akurát pri tebe,“ zachichotal sa, no Severus vyzeral dotknuto. Harry sa spamätal. Nechcel, aby to vyznelo tak, ako to povedal. „Myslím, že som ťa už vtedy považoval za príťažlivého...“ pošepol napokon. „Vtedy som tomu nerozumel, teraz už viem, prečo, Severus.“ Vstal z postele a podišiel k nemu. Kľakol si pred kreslo, v ktorom sedel a pozrel do jeho kamennej tváre. „Zrejme ako prvý som zistil, že tvoje vlasy nie sú mastné, len prijemné. Tvoj trochu krivý nos je strašne sexi. Tvoj zadumaný výraz tváre... Často som si krátil chvíle uvažovaním, na čo asi myslíš. Keď som ťa videl vtedy zomierať, držal som ťa za ruku a pukalo mi srdce. Mal som dojem, že sa mi rúca svet... Ale ty si stále žil. Bojoval si. Chceli ťa nechať u Munga, ale veľmi dobre viem, aká je dnešná starostlivosť v nemocniciach. Nemohol som to dovoliť. Vzal som ťa sem a staral sa o teba. Môj život mal i potom všetkom... zmysel. Bol si prvý koho som pobozkal a ani o tom nevieš, lebo si spal. Bolo to v jednu noc, keď si blúznil. Mal si vidieť, ako som sa vyľakal, keď si mi bozk začal vracať. Bál som sa, že ma v ďalšej chvíli prekľaješ, ale ty si znova zaspal a mrmlal si niečo o sakramentských snoch...“ Harry sa zamračil. „No dobre, priznávam, toto nie je zrejme vysvetlenie, ktoré si chcel počuť, lebo to nebolo vysvetlením. Proste si ma priťahoval. Keď si mi ukázal i svoju druhú stránku povahy – tú nehašterivú, jemnejšiu a kompromisnú – myslím, že vtedy si si ma získal úplne. Pomáhal si mi s Hermionou a trávil so mnou svoj čas. Bolo to viac ako som si mohol priať. Myslím, že láska nikdy nemala jasný zmysle. Neprišla na zavolanie alebo na pozvanie. Proste sa zjavila, zasiahla ma v nečakanej chvíli a pohltila. Opakujem ti teda znova. Milujem ťa... A nikdy nikoho iného chcieť nebudem. Ber alebo nechaj tak. Je to na tebe,“ vyzval ho po tom predlhom monológu, ktorý mu pripadal celkom nezmyslený výlev toho jeho poblázneného srdca.

Severus naňho dlho iba civel a Harry by bol tak rád vedel, čo sa mu preháňa hlavou. Napokon vstal a opäť si sadol na svoju posteľ. Čakal.

I Severus vstal. „Asi som blázon...“ povedal a pristúpil k nemu tak náhle, až Harry vyvalil oči, keď ho hneď na to zovrel v náručí a dychtivo pobozkal.

„Vitaj v klube,“ podarilo sa Harrymu pošepnúť prv ako sa ich pery spojili a pritiahol si Severusa do náručia.

Keď sa ten po chvíli vymanil z jeho zovretia, Harry zaprotestoval.

„Mám svoje zásady. Nie som za vzťahy na jednu noc a nikdy nevleziem do postele s nikým ešte pred prvým rande,“ riekol vážne.

Harry sa zamračil. „Technicky... mali sme dvakrát generálku. Počíta sa to?“

Severus prevrátil očami. „Do frasa! Áno!“ vytiahol svoj prútik, očaroval Harryho izbu a znova sa naňho vrhol.

Harry sa iba spokojne usmial a nechal ho, aby na ňom doslova rozdriapal tričko i trenírky, pričom sám nerobil nič iné, keď Severusa v záchvate rapídne rastúceho vzrušenia zbavoval oblečenia.

„Stojí mi od vtedy, čo si vyšiel z kúpeľne,“ priznal sa Severus, keď vyliezol so svojich spodkov a zvalil Harryho na matrac jeho postele. Chlapec pod ním sa iba uškrnul.

„Viem,“ priznal sa, kým mu Severus jazykom láskal ohryzok. „Chcel som ťa nechať vytrápiť, hoci by som... ááá...“ zastonal, keď Severusove ústa objali jeho bradavku a ruka skĺzla po bruchu nižšie.

„Čo si chcel?“ opýtal sa ho muž ležiaci po jeho boku s rukou na jeho vzrušenom penise.

„Chcel som sa ťa dotknúť, vyslobodiť a...“

„A čo, Potter?“ vyzval ho Severus, sklonený hlavou nad jeho lonom.

„Vyfajčiť.“ Len čo to povedal, zahmlilo sa mu pred očami slasťou, pretože Severus spravil presne to, o čom on iba sníval.

Jeho posteľ v tú noc zažila najdivokejšie milovanie, aké si len kto z nich vedel predstaviť.