Ako skórovať - 2. kapitola
2. kapitola
Stratégia hry
Scorpius sa prebúdzal len veľmi nerád. Sníval sa mu ozaj úžasný sen... Keď si však uvedomil blízkosť iného horúceho tela, ktoré pokojne ležalo vedľa neho, musel otvoriť oči, aby sa sám presvedčil, že to nebol sen! Albus stále spal. V spánku vyzeral... Merlin, proste chrumkavo rozkošne. Tmavé vlasy mal strapaté, výraz tváre anjelsky pokojný, plné pery mierne pootvorené. Nahý hrudník, na ktorom spočívala jeho vlastná ruka sa dvíhal v pravidelných intervaloch. Scorpius opatrne nadvihol prikrývku, tak, aby ho nezobudil a presvedčil sa, že...
No do frasa! vykríkol v duchu prekvapene a vzápätí sa mu po tvári rozlial široký a lascívny úsmev, keď zistil, že Al vedľa neho spí celkom nahý, a že nie je jediný. Obaja boli ako palce. Tak prečo to nevyužiť a nezačať toto nádherné ráno niečím hriešne zmyselným?
Scorpius sa mierne posunul a ľahol si na bok, tak, aby mal pravú ruku voľnú a mohol s ňou robiť to, čo v duchu plánoval, kým ľavou si iba podoprel hlavu. Spokojne si povzdychol a nechal prsty prechádzať a voľne blúdiť po Alovej hladkej pokožke. Bola síce ako alabaster, ale bola pevná, pružná a horúca. Presne ako mala byť pokožka každého mladíka v ich veku. Albus bol dokonalý. Ranné lúče skorého októbrového slnka, ktoré sa predierali dnu cez roztiahnuté závesy sa od nej odrážali a menili tú bledosť v jemné, zlatisté odlesky. Jeho hruď bola len o málo širšia ako tá jeho. Nie celkom mužsky vyvinutá a bez jediného chĺpku s tmavoružovými bradavkami, ktoré priam vyzývali k pohladeniu. Úzke boky a ploché brucho s okrúhlym pupkom a čiarou tmavých chĺpkov končiacich pod perinou v hustom poraste mäkkej húštiny, kde teraz odpočíval predmet neopísateľnej rozkoše si veľmi dobre pamätal z uplynulej noci. Uškrnul sa a pokrútil hlavou, keď mu napadlo: A vraj penis! Bože, Scorpius by mohol vymenovať aspoň pol tucta vecí, ktoré na Alovi zbožňoval, počínajúc jeho zmyselnými perami, končiac pevným, okrúhlym zadkom a mohol by pridať omnoho viac.
Naklonil sa k nemu skôr, ako si oblízol prst a prešiel ním po Alovej bradavke, ktorá sa okamžite pod jeho pohladením zahrotila. Jemne sa obtrel ústami o jeho pootvorené pery a pošteklil ho špičkou jazyka. Albus reagoval takmer okamžite, hoci stále neotvoril oči a tak si nebol istý, či ešte spí, alebo to len predstiera alebo naň reaguje i v spánku. Očami pátravo pohladil jeho tvár a celú svoju pozornosť upriamil na malú, takmer neviditeľnú jazvičku, ktorú mal Al od detstva nad hornou perou (na pravej strane). Bola taká rozkošná, že nemohol odolať, aby sa i jej nedotkol a nepohladil ju mlstným jazýčkom. Bolo čudné, že pri tom zadržiaval dych? Možno ani nie, keďže sa Al pod ním trochu pohol a stehnom sa obtrel o jeho lono, ktoré mu okamžite na ten nevinný dotyk radostne odpovedalo. Scorpius sa musel veľmi ovládať, aby nahlas nezastonal, avšak pre zmenu sykol, keď pocítil na svojom penise Alovu ruku a jeho štíhle prsty, ktoré ho obopli. Keď mu teraz pozrel do tváre, zistil, že sa naňho díva spod prižmúrených očí a pery má roztiahnuté v tom najhriešnejšom a najzvodnejšom úsmeve, aký uňho kedy videl.
„Nespíš,“ vydýchol rozochvene, cítiac, že jeho penis navrel a stvrdol, keď ho Alova ruka znova pohladila a on pokrútil hlavou. Keď ho v nasledujúcej chvíli zvalil Albus na lopatky bez najmenšieho problému a našiel si pohodlnú polohu medzi jeho nohami, pričom ho Scorpius objal a jeho ruky skĺzli nadol jeho chrbtom, spokojne zavrnel a nechal sa unášať všetkými tými príjemnými pocitmi, ktoré ho obklopili a pohltili, kým ich z radovánok nevytrhli nedočkavé hlasy rodičov.
„Scorpius? Albus?“ ozvalo sa spoza dverí netrpezlivo, hneď po prudkom a hlasnom zaklopaní.
„Do čerta!“ zasyčal Scorpius a bez toho, aby si uvedomil, čo robí, vyšvihol sa z postele a začal na seba hádzať veci, ktoré zbieral chvatne zo zeme, neuvedomujúc si, že nie sú jeho, zatiaľ čo Albus sa len pobavene usmieval.
„Pohni si! Nechcem, aby niekto videl niečo, čo nemá!“ vyštekol naňho Scorpius pobúrene, čo prinútilo Albusa nadvihnúť udivene obočie a na tvári mu vylúdilo spýtavý výraz.
„Prosím?“ ozval sa nechápavo, ale to už Scorpius otvoril jednu z jeho skríň a začal naňho hádzať veci. V tvári mu pristálo najprv tričko, potom čierne spodky. Nohavice našťastie udreli gombíkom do steny.
„Moment!“ zakričal Scorpius návštevníkom a gestom ruky sa snažil popohnať Albusa. No ten len sedel na posteli ako zakliaty a díval sa naňho ako keby sa Scorpius odrazu zmenil na trolla. „Ako si to myslel?“ zháčil sa znova, dožadujúc sa vysvetlenia, hoci ho oslovil stíšeným hlasom.
„Jednoducho! Obleč sa!“ vyštekol naňho chvatne. „Ak si myslíš, že dovolím niekomu, aby očumoval ten tvoj chutný zadok, tak si na omyle!“ odvetil o niečo pokojnejšie. „Och, asi by si mal vedieť, že som sakramentsky žiarlivý!“ podotkol a ani si neuvedomil, že sa pri tom červená ako rak.
Alovi tým vzal načisto vietor z plachiet. Scorpius si neuvedomil, že si Albus z jeho prvotného správania myslel, že sa za ich vzťah hanbí a nedošlo mu, že proste nechce dovoliť, aby niekto videl jeho priateľa tak, ako mohol iba on. Presne tak, ako Alovi nedošlo, že Scorpius viac nič tajiť nemieni a je proste iba žiarlivý. V ďalšej sekunde stál i on poslušne vedľa postele, oblečený, hoci na boso a posteľ bola priam dokonale ustlaná. Kývol Scorpiusovi hlavou, ktorý stál pri dverách a ten konečne otvoril.
Do izby sa vrútil Draco Malfoy so zamračeným výrazom v tvári. „To ti teda trvalo! Najprv ma vystrašíš na smrť a potom...“ Nedokončil, pretože mu na to jeho syn nedal žiadnu šancu. Vletel mu do náručia stískajúc ho tak pevne, až to Dracovi vyrazilo dych a vohnalo slzy do očí.
Harry sa oprel plecom o veraje dverí a kývol na pozdrav svojmu synovi, ktorý sa evidentne nestačil učesať. Harry pokrútil hlavou, keď mu napadlo: „A vraj ja som mal na hlave vrabčie hniezdo?! Tak potom čo je toto?“ Našťastie to nevyslovil nahlas. Jeho zrak sa presunul na objímajúcu sa dvojicu uprostred izby z jeho najmladšieho syna.
„Otec! Som tak rád, že si v poriadku! Mrzí ma to! Všetko, čo som ti povedal som nemyslel vôbec vážne. Och, Merlin, keď si pomyslím, že si bol skoro mŕtvy!“ Scorpius hovoril tak rýchlo, že ostatní stačili ledva vnímať tú záplavu slov.
„No ty mi máš čo hovoriť!“ oboril sa mierne na syna Draco, keď ho chytil na plecia a odtiahol sa od neho len na dĺžku paží, aby si ho vzápätí znova pritiahol do objatia. „Si ozaj celý po mne!“ doberal si ho srdečne.
„Do kotla, veď som predsa nejaký Malfoy, či nie?“ opýtal sa ho rozochvene a jeho otec hrdo prikývol.
„To teda si,“ riekol súhlasne, ale zamračil sa naňho. „Ale to ti nedáva právo na to, aby si tu klial, jasné?!“
„Čokoľvek chceš,“ riekol Scorpius. „A dúfam, že mi objasníte všetko, o čo som prišiel.“ Pohľadom prešiel po prítomných mužoch.
„Iste, ale najprv raňajky,“ povedal Harry rozhodne.
***
„Takže počúvam? O čo som teda prišiel?“ opýtal sa o necelú hodinu neskôr Scorpius, keď sa usadil v kresle vedľa Albusa.
Harry sedel za svojím pracovným stolom, jeho otec oproti nemu na pohovke a Alov starší brat vedľa neho.
„O viac ako by si si myslel,“ zamrmlal Albus.
„Aj tak by sa to dalo povedať, ale nepredbiehajme,“ povedal Harry a pozrel na Draca. Ten sa vzápätí ujal slova.
„Čo sa stalo potom, ako si ušiel z Rokfortu?“ opýtal sa syna Draco.
„Šiel som rovno sem. Nevedel som, kde inde by som ťa mohol hľadať. Teda, vlastne okrem nemocnice Sv. Munga, ale... Proste som vedel, že ťa nájdem práve tu,“ odvetil. „Na poschodí som stretol pána Pottera a ten mi povedal, že idem neskoro, z čoho som si vyvodil nesprávny záver a myslel som si, že si... Veď vieš, zomrel,“ zašepkal a ospravedlňujúco mykol plecami.
„A potom?“
„Premiestnil som sa na Malfoy Manor, aby som konfrontoval matku a prinútil ju nejako povedať mi pravdu. A vďaka vlastnej hlúposti som skoro prišiel o život.“
„Iste, bol si nesmierne prchký a neuvážlivý. A naivný. Ale, nemohol si vedieť, že sa niečo také stane, takže to vlastne ospravedlňuje to tvoje konanie,“ povzdychol si Draco a oprel sa. „Povedala ti niečo?“
„Pár vecí,“ priznal Scorpius. „Myslela si, že zomriem a tak... Priznala sa mi, že ťa otrávila jedom, ktorý by sa pri pitve nikdy nebol v tvojom tele našiel a aj keby ju obvinili z tvojej vraždy, nemali by proti nej žiadny dôkaz. Vravela, že si s tebou týmto vyrovnala účty, ale neviem čo tým myslela. A tiež...“ Scorpius sklopil na moment pohľad, ale zdvihol ho opäť, aby pozrel otcovi rovno do očí, keď mu povie poslednú a najdôležitejšiu vec, ktorá ho zaujímala. „Povedala niečo v zmysle, že nie je moja matka. Čo tým myslela?“
Harry si niečo zamrmlal popod nos a prudko vstal zo svojho kresla. Scorpius si bol istý, že to bola nejaká pikantná nadávka adresovaná jeho matke, hoci popravde – nikdy nepočul vyjsť z úst pána Pottera žiadne neslušné slovo. Nikdy ani len nezahrešil. Aspoň teda nie pred ním. Videl ako si vymenil s jeho otcom pohľad a vzápätí sa upokojil akoby mávnutím čarovného prútika.
„Povedala ešte niečo?“ spýtal sa ho otec a on zadumane pokrútil hlavou.
Draco si povzdychol a zaťal ruky v päsť. To už stál Harry za ním a jeho ruka spočívala na jeho pleci. Natiahol k nej svoju pravačku a jemne mu ju zovrel ako poďakovanie za oporu, ktorou mu Harry nepochybne bol. Scorpius síce nebol jediný, kto bol svedkom tohto gesta, ale bol jediný, ktorý v tej chvíli vzdával v duchu vďaku za to, že jeho otec má po svojom boku človeka, na ktorého sa môže spoľahnúť. Hoci to bol len ďalší chlap a dokonca sám Potter. Čo na tom! Hlavné bolo, že jeho otec bol šťastný.
„Ok, ja padám,“ zatiahol James a vstal z pohovky. „Myslím, že toto by mal rozhovor medzi štyrmi očami a nebudem prekážať.“ S týmito slovami zamieril ku krbu a nabral si za hrsť letaxu. Prv ako vstúpil do kozuba otočil sa k svojmu otcovi a zamrmlal čosi o tom, že sa ukáže neskôr.
Harry sa tiež chystal odísť spolu s Alom, ale Dracov prosebný pohľad ho priklincoval na miesto a tak sa len oprel rukou o kozubovú rímsu a sledoval vývin situácie.
„Je na čase, aby som ti pár vecí objasnil, Scorpius. Vieš, ide práve o to, čo ti povedala tvoja... teda, čo povedala Pansy. Aspoň v jednom ti neklamala. Ona nie je tvojou skutočnou matkou.“
Scorpius od údivu pootvoril ústa a vyvalil naňho oči. Keď si po chvíli myslel, že to rozdýchal, jeho otec pokračoval ďalej.
„Bol som mladý, keď sa to stalo a bolo to pre mňa zložité obdobie. Otec bol vo väzení, matka sa zrútila, rozišli sme sa s Harrym... Stretol som ju na jednom večierku na Ministerstve. Bol som opitý a vlastne som ani nevedel, čo robím... Hoci to nie je ospravedlnenie za moje konanie... Ani sme sa nepoznali. Volala sa Asteria Greengrassová. Vyhľadala ma o mesiac neskôr a oznámila mi, že je tehotná a zo mňa sa stane otec. Chcel som si ju vziať, prisahám, že som chcel. Lenže ona nechcela. Vieš, nenávidela všetko a všetkých, ktorí mali niekedy niečo spoločné so smrťožrútmi. A...“
„Ako je teda možné, že s tebou vôbec šla?“ vyrazil Scorpius drzo, hoci to tak nemyslel. Iba sa to všetko snažil pochopiť.
Draco pokrčil plecami. „Neznásilnil som ju, ak myslíš na to,“ riekol ticho. „Prosto sa to stalo, ale určite ani ona nebola triezva, ak to nechala zájsť tak ďaleko.“
Scorpius prikývol, zvesil plecia a zložil si hlavu do dlaní. „Fajn, môj život je ako vystrihnutý zo zlého filmu. Môže to byť ešte horšie?“
Na pleci mu pristála Alova ruka a on naňho pozrel pomedzi prsty. Netváril sa ublížene. Vyzeral skôr, že ho dokonale chápe. Och, do kotla! Najradšej by ho bol odtiahol niekam preč a... No nič, teraz riešia dôležitejšie veci ako sex. Ten bude musieť chvíľočku počkať.
„Mrzí ma to,“ zaševelil Draco. „Popravde, myslel som si, že sa to nikdy nedozvieš. Nie preto, že by som ti chcel úmyselne zatajiť tvoju skutočnú matku, ale... Vieš, Asteria, nech už bola akákoľvek a sprvu ma nenávidela, dokázala prijať neodvratný fakt, že sa stane matkou. Dokonca odišla od rodiny, keď som jej ponúkol, že sa o ňu postarám a zabezpečím jej všetko, čo bude potrebovať. Neváhala. A myslím, že bola dokonca svojim spôsobom šťastná. Zvolila si sama. A zvolila si život s tebou a so mnou. Odmietla ísť dokonca na potrat, k čomu ju chceli prinútiť rodičia. Pri tvojom pôrode však zomrela. A keďže som s tebou ostal celkom sám a mal som dojem, že si s tou situáciou sám neporadím, ukázala sa Pansy. Vedel som, že budeš potrebovať matku a tak... vzali sme sa.“
„Vzal si si ju len preto, lebo si si myslel, že budem potrebovať matku? Je to irónia, však? Nikdy mi nepripomínala matku ani len vzdialene,“ šepol.
„Viem. Teraz to už viem. Pochopil som to v deň, keď sme sa museli vysťahovať z Malfoy Manor,“ pripustil a pozrel naňho tak previnilo, že sa naňho Scorpius prosto hnevať nemohol aj keby neviem ako chcel.
„Otec, to je v poriadku. Síce ma mrzí, že si mi tak dlho tajil pravdu, lenže... To si vyjasníme neskôr. Keď bude tá potvora tam, kde právom patrí. V Azkabane. Chcem vedieť, čo preto môžem urobiť. Čo máte v pláne?“
Albus sa uškrnul a otočil sa k svojmu otcovi, ktorý sa konečne pohol od kozuba a zastal pri stole s rozkročenými nohami a rukami založenými na hrudi. „Máme plán, to je jasné a už na ňom chvíľu pracujeme, ale ak si myslíš, mladý muž, že ťa doňho zapojíme, tak sa mýliš,“ vyriekol pevným hlasom, ktorý nezniesol žiaden protest.
Scorpius nadurdene zahabkal a pozrel na svojho otca, ktorý hľadel na Harryho s neskrývaným obdivom. „To nemyslíte vážne, však?!“ vychrlil zo seba.
„Ale myslím! Hneď zajtra sa obaja s Alom vraciate na Rokfort a vašou jedinou úlohou bude štúdium a zvládnutie MLOKov. Bez debaty!“
„A čo budete robiť teda vy?“ opýtal sa zvedavo, no jasne dávajúc najavo svoju nespokojnosť a sklamanie z vývinu celej tejto situácie.
„Postaráme sa o to, aby to tej potvore neprešlo,“ odvetil pokojne Harry. „Mimochodom, keď už sme pri tom. Nesmie sa dozvedieť, že si nažive. Stále si myslí, že si u Sv. Munga, presne ako tvoj otec, hoci s malou zmenou. Kým on sa tvári, že je mŕtvy, ty si v kritickom stave.“
„Aj tak nechápem ako to chcete dosiahnuť. Nemali by ste ju prichytiť pri čine?“ Lenže potom mu napadlo niečo iné. „Počkať! Ak sa už pokúsila o našu vraždu, nemohli by sme ju prosto obviniť a dostať za mreže?“
„Mohli, ale keďže nemáte svedkov, je to stále vaše slovo proti jej. My potrebujeme pádny dôkaz,“ ozrejmil mu Harry.
„A to je aký?“ zaujímal sa naďalej Scorpius.
Teraz sa vmiešal do rozhovoru ich otec. „Excelentný! Ale nemienime ani jednému z vás prezradiť, čo to bude. Viem, že máš v povahe do všetkého sa bez uváženia miešať a nechcem, aby sa ti niečo stalo. To jedno vystrašenie bolo na mňa už aj tak dosť. Zajtra sa vrátite do školy a my sa o všetko postaráme.“
Scorpius prevrátil očami. „Pokiaľ ide o to vystrašenie – ani ja také niečo nechcem zažiť, takže bacha na vec, tati.“
Draco sa uškrnul, keď sledoval, ako jeho syn schmatol Albusa za ruku a vytratili sa z pracovne s tým, že sa idú baliť.
Harry si sadol vedľa neho a zamyslene sa díval na dvere, cez ktoré len pred sekundou prešla dvojica. „Myslíš, že sú...“
Draco prikývol a Harry mu po chvíli položil rozpačito ďalšiu otázku. „A myslíš si, že sa...“
Draco znova prikývol. „Scorpius je predsa Malfoy,“ dodal na vysvetlenie a Harry sa uškrnul.
„No, to teda je. I preto sa obávam, aby nevyviedol niečo nerozumné.“
„Hm, aj mňa to napadlo. Ale som si istý, že Al naňho dostatočne dohliadne,“ odvetil celkom pokojne a chytiac ho za ruku, preplietol si s ním prsty.
Harry sa k nemu naklonil a pobozkal ho na pery v krátkom bozku. „Cítiš sa dobre? Čo tvoje srdce?“
Draco sa uškrnul. „Moje srdce? Piští po tebe... ako napokon stále.“
Harry sa rozosmial a smial sa dovtedy, kým mu nevzal Draco tvár do dlaní a nezamkol mu ústa v oveľa dlhšom bozku, ako mu on dal pred malou chvíľkou.
Komentáre
Prehľad komentárov
Hurá!! Pansy dostane cez .... , medzi oči a všetci budú spokojní.
Najviac Tvoji čitatelia!
Ďakujem za krásnu kapitolku!!!
bojuji proti nadpisúm................
(MIREK, 6. 7. 2010 16:24)
....................
byl sem tady........
...a zase příjdu....
....................
:-D
(miriabar, 6. 7. 2010 15:40)ake kraaaasne prebudenie:)ale takto nepekne ich vyrusit...no nevadi...pacilo sa mi ako sa Harry pytal ci su...ci sa... :D podarena kapitola, tesim sa na pokracovanie:D
.......
(samba, 6. 7. 2010 10:04)Hezký!Taky má dušička plesá, ty dva páry jsou k sežrání.
:d
(Jin, 6. 7. 2010 9:57)No tak som zvedavá ,čo si pripravili na Pansy...krásna kapitolka.... som rada,že to fakt nebol sen ale skutočnost...hihi
Merline!
(Nade, 6. 7. 2010 9:17)
Potter a Malfoy, a hned dvakrát! Moje romantická dušička plesá štěstím.
Doufám,že Pansy dostane řádně na frak (teda to, co si zaslouží).
Díky, těším se na další kapitolu.
:))))))
(nadin, 6. 7. 2010 22:04)