Cuando seas mia

(Keď budeš moja)

Ron sedel v svojej izbe a civel do stropu. Dnes sa mal stretnúť s Hermionou. Mal to byť jeden z tých najdôležitejších dní v jeho živote, ale všetko sa pokašľalo. Najprv sa mu nevydaril zákusok a skúsil to zamaskovať kopou šľahačky s postrúhanou čokoládou, potom zabudol doma prsteň a akoby to nestačilo, Hermiona na ich rande neprišla. Navyše mu neposlala žiadnu správu ani vtedy, keď k nej vyslal svojho Kvíka, ani o hodinku neskôr, keď za ňou poslal svojho patronusa. Chodili spolu už vyše roka a toto mu nikdy nespravila. Posadil sa a hneď na to vstal, prechádzajúc sa nervózne po izbe. Košík s jedlom bol stále plný, len zákusky z neho zmizli, skončiac v jeho žalúdku. Rukou si prehrabol svoje ryšavé vlasy a zahľadel sa von oknom. Stmievalo sa. Večerné šero pohlcovalo jasný deň, ktorý sa chýlil ku koncu, čo jasne dokazovala aj obrovská žiarivá guľa zachádzajúca za vrcholky stromov.

V Brlohu bolo ticho ako v hrobe. Ticho prerušovali nástenné hodiny svojím pravidelným tikotom a Ronovo nespokojné vzdychanie. Najhoršie na tom bolo to, že mal nepríjemný pocit, že sa stalo niečo zlé. Možno preto už nevydržal dlhšie čakať a vybral sa k nim domov. Nik mu však neotváral. Vedel, že jej rodičia sú teraz na návšteve u starej matky, ale tajne dúfal, že ju tu nájde. Oprel sa o dvere a zadíval sa na prázdnu ulicu. Žalúdok mu zvieral čoraz väčší pocit neznámehonebezpečenstva.

„Hermy, tak kde si?“ šepol zúfalo.

Hermiona ležala na zemi kdesi v lese, skrútená do klbka. Nebola si istá, ale mala dojem, že je to práve Deanov les. Pred hodinou sa mala stretnúť s Ronom a mali spolu stráviť večer. Jej večer sa však zmenil na peklo.

„Tak čo, ty humusáčka?!“ ozvalo sa nad ňou a ktosi do nej kopol.

Hermiona si zahryzla do pery, len aby znovu nevykríkla. Len teraz na ňu použili Cruciatus možno desiaty raz. Prestala to počítať hneď po štvrtom. Bolesť bola na nevydržanie.

„Dlho som sníval o tejto chvíli,“ šepol drsný hlas pri jej uchu. „A ver mi, že si ju vychutnám!“

Hermiona sa prinútila otvoriť oči. Striasla sa odporom, keď hľadela do jazvami pokrytej tváre Draca Malfoya. Vedela, že to je následok popálenín, ktoré utŕžil v Núdzovej miestnosti pred rokom, v deň porážky Lorda Voldemorta. Celý ten čas ho nevidela. A on, celý ten čas plánoval krutú pomstu. Sľúbil jej to a nebol by pravý Malfoy, keby to nebol dodržal.

„Draco, prosím...“ hlesla, ale on ju surovo chytil za vlasy a mykol rukou. Do očí jej vystúpili slzy a z perí jej unikol hlasný ston.

„Len pros, pretože nič iné ti neostáva!“ zreval a držiac ju za husté vlasy, ťahal ju po zemi k akémusi drevenému kolu.

Keď ju tam priväzoval, vyškieral sa jej do tváre. Ruky jej priviazal rozpäté na akýsi drevený kríž, držiac jej ich nad hlavou. Trochu poodstúpil a zadíval sa na ňu akýmsi zvláštnym pohľadom, z ktorého jej po chrbte prešiel mráz. Napadlo ju, že si nemala brať dnes tie krátke šaty na ramienka, ktoré jej siahali ledva po kolená a mali nie práve striedmy výstrih.

„Vieš, že som nikdy nemal humusáčku?“ ozval sa zamyslene. „Otec mi vravel, že chutia inak...“ odvetil a znova k nej pristúpil. Natiahol k nej ruku a dotkol sa jej líca. Prstom skĺzol k brade a cez hrdlo na plece. Nahol sa k nej a privoňal si. Jej pokožka voňala ako ruža... či jazmín. Bola to opojná vôňa, ktorá mu opantala zmysly. A navyše, bola hebká ... taká zamatová. Pristúpil ešte bližšie. Teraz sa jej dotýkal telom. Na hrudi cítil jej prsia, na krku jej zrýchlený dych, ktorý akoby udávali zbesilé údery srdca.

„Draco... prosím, nie,“ z hrdla sa jej vydrali tiché vzlyky, keď jej jediným silnejším škubnutím roztrhol ramienko šiat a o chvíľu aj to druhé. Na koži pliec jej ostali jemné, červené šmuhy. Jeho úzke pery sa jej prisali na krk, zatiaľ čo z nej strhával aj posledné zvyšky tenkej látky. Ocitla sa pred ním celkom nahá a bezbranná, zahanbená a ponížená. Hermiona skrivila tvár bolesťou, keď jej bývalý slizolinčan nie práve jemne uchopil prsník do dlane a bezcitne ho drvil a hnietol. Nohou si spravil miesto medzi jej nohami, snažiac sa ich od seba odtiahnuc. Hermione sa dvíhal žalúdok. Nielen z jeho surových dotykov, ale aj znetvorenej tváre. Tak veľmi si priala, aby sa stal nejaký zázrak. Draco sa s ňou nemaznal. Jeho dotyky boli bezcitné, nespôsobovali rozkoš, ale bolesť. Cítila na lone, o ktoré sa jej provokačne obtieral jeho vzrušenie uväznené v nohaviciach a najradšej by ho bola za to prekliala. Alebo seba, že ho vôbec dokázala vzrušiť. Koľkokrát snívala o tom, že po prvý raz to bude s Ronom a nikým iným? Teraz sa jej všetky sny rúcali ako domček z karát.

Dracove studené ruky si kliesnili cestu nižšie. Cítila, ako kĺžu dole plochým bruškom, až sa zachytili o horný lem nohavičiek, posledného kúsku látky, ktorý na sebe mala.

„Pusť ju, ty sukin syn!“ ozvalo sa odniekiaľ a vzápätí Draca Malfoya zasiahla rana, po ktorej odletel od svojej bezmocnej obete.

„Ron!“ Hermiona nemohla uveriť vlastným očiam. Jej sen sa stal skutočnosťou!

„Si v poriadku?“ opýtal sa chvatne a od hnevu sa celý triasol, kým sa Draco kašľajúc zbieral zo zeme.

„Ryšavec – špinavec!“ zasyčal a zavyl od bolesti, keď ho Ronovo kúzlo odhodilo znova o pár metrov ďalej, pričom narazil chrbtom o strom. Bolestivo zvraštil tvár, pričom vyzeral naozaj ako netvor.

„Ty prašivý kretén!“ Ron vypálil ďalšie kúzlo, ktoré ho neomylne zasiahlo, ale napokon si zastrčil prútik do vrecka a rozhodol sa vybaviť tú záležitosť ručne. Zmlátil ho ako žito a ešte mu priložil čosi navyše. Keď s ním skončil, Malfoy plakal ako malý chlapec.

„Ty zbabelý chudák! Ak sa k nej ešte raz priblížiš, bude to to posledné, čo v živote urobíš!“ varoval ho Ron a ponáhľal sa oslobodiť Hermionu od púť. Ďakoval pritom tme, ktorá ich obklopila, že nevidí, ako sa červená. Nielen od hnevu, ale aj od rozpakov. Nikdy pred tým ju nevidel ... nahú ... bez šiat. Bolestne si uvedomil, aká je krásna a rovnako aj to, že nechýbalo veľa a ten sviniar by ju bol znásilnil.

„Ako si ma našiel?“ opýtala sa plačlivo, keď sa mu schúlila v náručí.

„Spomínaš si na Zhasínač, ktorý som dostal od Dumbledora? On ma k tebe priviedol. Napadlo mi použiť ho. Nikdy som si ani len nepomyslel, aká bude tá vecička dôležitá, keď som ju vtedy dostal.“

Hermiona sa spokojne cez slzy usmiala.

„Pôjdeme domov,“ šepol a odmiestnil sa spolu s ňou do Brlohu.

Hermiona si dala kúpeľ, aby zo seba zmyla Dracove dotieravé, neželané dotyky. Ďakovala Merlinovi za to, že sa nestalo nič horšie, na čo by musela s bolesťou v duši i srdci spomínať po celý svoj život a práve preto urobila jedno rozhodnutie. Keď vyšla z kúpeľne, mala na sebe len biely župan. Vlasy vypnuté na temene a pár prameňov, ktoré svojvoľne vykĺzli z rýchleho účesu. Ron sedel vo svojej izbe a v ruke zvieral čiernu zamatovú krabičku. Premýšľal o tom, či je ešte tá správna chvíľa, keď v tom vošla a on šuchol krabičku pod vankúš.

„Hermiona,“ hlesol, očarený jej zjavom. „Pripravil som ti vedľajšiu izbu Ginny.“

Zdalo sa však, že ho nevníma. Odhodlane kráčala priamo k nemu a prisadla si na posteľ. „Budem spať tu.“

„Tu?“ Ron naprázdno preglgol.

„Áno. Tu a s tebou. Chcem sa s tebou milovať. Dnes. Teraz,“ šepla a začervenala sa až po korienky vlasov.

„Hermy, tak dlho som sníval o tejto chvíli, ale ty vieš, že počkám, až kým nebudeš pripravená,“ vyriekol to len s veľkou námahou. Už teraz však bol poriadne vzrušený. Tak dlho o tom sníval. Tak často sa musel zamykať na toalete, či v kúpeľni, aby rýchlo vyriešil problém nechceného vzrušenia a teraz mal svoju lásku na dosah ... mohol ju milovať tak ako o tom sníval.

„Som pripravená, ver mi. Nechcem dlhšie čakať. Dnešná príhoda ma len povzbudila v tomto rozhodnutí. Ty musíš byť môj prvý... nik iný. Ty Ron, len ty,“ šepkala, keď mu rukami zovrela nežne tvár v dlaniach a ústami mu nežne prechádzala po perách, dráždiac ho do krajnosti.

Ron to nevydržal. Objal ju a pritiahol si ju bližšie, uväzniac jej ústa vo vášnivom bozku, avšak takom nežnom, že sa mu pod rukami rozplývala. Rukami jej zablúdil do vlasov a vybral z nich sponu, len aby sa pokochal pohľadom na jej krásne gaštanové kučery. Znova ju pobozkal a jeho ruky skĺzli dole jej chrbtom, nežne ju pohládzajúc. Keď zavadil o uzol na opasku a slabo potiahol, župan sa roztvoril a jemu sa naskytol pohľad na jej zvodné, nahé telo.

„Bože, aká si krásna,“ vzdychol, keď ju pohladil po líci. Ich pery sa znova spojili a Ron vzápätí položil Hermionu na chrbát, priľahnúc ju svojím telom. Bol nežný, veľmi nežný. Hermiona ho milovala celé roky. A v tejto chvíli túžila len potom, aby mohla byť konečne jeho.

Ron sa sklonil a jemne ju pobozkal na krk. Cítila, ako sa chveje, presne tak ako jej telo, ktoré horelo v slastnom očakávaní toho, čo malo prísť. Telom jej prebehlo akési zvláštne vzrušenie. Záchvev radosti, ktorý nemal nič spoločné s odporom, ktorý cítila pri Dracových dotykoch. Náhle sa Ron odlepil od jej úst. Takmer stratila dych. Teraz ho prudko naberala plnými dúškami, pričom jej hruď striedavo stúpala a klesala. Bála sa len toho, že nebude vedieť, čo má robiť, ale Ron ju viedol. Teraz sa ho nechcela pýtať, odkiaľ má skúsenosti, ale zaumienila si, že to raz spraví. Nežne ju hladil a bozkával po celom tele. Dovolila mu, aby ju skúmal svojimi dotykmi zvedavých rúk, pretože sama robila to isté. Keď jej láskal jazykom stuhnuté bradavky, prehla sa ako luk, v ústrety jeho páliacim ústam. Cítila jeho ruku, ktorá ju hladila po brušku i po stehnách a presunula sa na lono. Sama poodtiahla nohy, aby ho pustila tam, kde nebol nik iný. Dovolila mu vstúpiť do svojej svätyne. A Ron neváhal. Vnikol dnu najprv prstom, pohladiac jej krvou zdurený klitoris. Bola taká vlhká a horúca, pripravená na jeho prijatie. Nechcel ďalej čakať.
Hermiona cítila pod rukami jeho pevné, horúce telo. Keď sa odvážila zovrieť v dlani jeho mužstvo, potešilo ju, keď pri tom slastne zavzdychal. Keď si na ňu ľahol, bola pripravená zažiť rozkoš, aj to, čo nasledovalo. Zaliala ju spaľujúca bolesť, ktorá jej vystreľovala z lona, keď do nej prenikol jediným prudkým pohybom. Zaťala zuby a unikol jej iba tichý ston.

„Prepáč mi, prepáč,“ šepkal jej nežne do ucha, zasypávajúc jej milovanú tvár bozkami. Keď sa znova uvoľnila, rozhýbal sa v nej. Hermiona si uvedomila, aké príjemné je mať ho v sebe. Cítiť jeho telo každým pohybom, ktorým sa do nej ponáral. A Ron si dal na tom záležať. Keď mu objala boky nohami, vnoril sa do nej ešte hlbšie. Jeho pohyby sa zrýchľovali až nakoniec vytryskli a ich zaplavila vlna nepoznanej rozkoše, ktorá ich vyniesla do výšav na Erosových krídlach. Vstúpili do nového sveta.

Ron si ľahol k nej a objal ju. Hermiona sa mu stútila v náručí a na perách im obom pohrával spokojný úsmev. „Tak dlho som sníval o tom, keď budeš konečne moja... len a len moja,“ šepol a ona sa zachichotala.

„Nebol si sám. Aj ja som snívala. A môžem ti povedať, že tie sny vôbec neboli také krásne ako skutočnosť.“

Ron si zrazu spomenul na ten prsteň. Vybral ho spod vankúša a otvoril krabičku. „Ja viem, že asi nie je vhodná chvíľa, ale nemôžem čakať dlhšie. Dnešný večer som mal do detailu naplánovaný a hoci nevyšiel ako som si predstavoval, bude pre mňa nezabudnuteľný. Hermy, ľúbim ťa. Vezmeš si ma?“

Hermione sa v oku zaleskla slza. Vybrala prsteň zo škatuľky a nasadila si ho na prst. „Aj ja ťa ľúbim, Ron Weasley. Áno,“ šepla a ich pery sa spojili azda v tom najsladšom bozku celého večera.