50. kapitola

A čo bolo ďalej?

Pätnásty január Draco s Harrym strávili na Hermioninej a Ronovej svadbe. Nevesta bola rozkošná a ženích trochu nervózny. Hermionine bruško už pekne vyčnievalo, ale šťastná nevesta sa preto nehanbila a neskrývala si ho ako iné nevesty. Naopak, dômyselne ho zdôraznila. Harry bol ako Ronov svedok. Keď Ron vyslovoval sľub a navliekal svojej vyvolenej na ruku prsteň, Harry sa pozrel na Draca sediaceho v druhom rade za početnou Weasleyovskou rodinou. Ich pohľady sa stretli a on mohol v tých Dracových vyčítať nedočkavosť a lásku. Presne to sa odrážalo v jeho tvári pri pohľade na svojho snúbenca. Nevedel sa dočkať dňa, kedy budú konečne právoplatne svoji.

Do ich svadby ostávali sotva dva týždne, ale vďaka Luciusovi a Narcisse si s ňou nemuseli robiť žiadne starosti. Namiesto toho strávili čas užitočnejšie a to výberom nového domu v Rokville. Napokon naňho neminuli ani knut, lebo im ho kúpil Lucius s Narcissou ako svadobný dar. Poschodový, útulný domček, postačujúci i pre desaťčlennú rodinu stačilo len dozariaďovať. Ani s tým však nemali veľa práce, lebo im ochotne pomáhal i Ron s Hermionou, nehovoriac sa o tom, že sa tam stále motali Harryho svokrovci.

Svoje áno si povedali s Dracom tretieho februára, v nádherný zasnežený deň. Hermiona vyhlásila, že takú romantickú svadbu nemala ani ona. Harryho svedkom Cayard Greyback a Dracovi sekundoval jeho krstný otec, Severus. Hoci nemali veľa pozvaných hostí, na zábave a bujarosti jej nič neubralo.

O niečo neskôr Draca konečne kontaktovala riaditeľka Rokfortskej školy čarodejníckej, Minerva McGonagallová. S ľútosťou musela jeho žiadosť odmietnuť, keďže mala už tri roky svojho profesora Elixírov, ale sľúbila, že ak sa naskytne možnosť, okamžite sa mu ozve. Draco jej odpísal a poďakoval s tým, že sa rozhodol otvoriť si v Rokville vlastnú Apatieku a tým pádom o zamestnanie v škole stratil záujem. Bolo mu to jedno. Hlavné bolo, že mohol robiť to, čo mal rád, i keď vo svojom stave s menším obmedzením.

Keď sa v máji stali z Hermiony a Rona rodičia nádherného dievčatka, za krstného otca si vybrali práve Draca, čím Harryho prekvapili i zaskočili, lebo očakával, že to bude práve on. Hermiona ho objala a pošepkala mu, že takto bude naozaj Draco patriť do ich rodiny a Harry nenamietal.

Draco zvládal svoje tehotenstvo skvelo, čo sa nedalo povedať o Harrym. Nie, že by sa nebol o Draca priam príkladne staral, ale i pri najmenšom náznaku jeho nepohody, či nevoľností chcel privolávať liečiteľa z obavy o zdravie svojho manžela i dieťaťa. Inak s ním trávil všetok svoj voľný čas a Draco mu nemohol vyčítať, že by ho zanedbával. Chodievali spolu na prechádzky, Harry mu dokonca pomáhal pri príprave elixírov – len to, čo mu Draco dovolil robiť – čítal mu pred spaním, keď nemohol zaspať a bol unavený, masíroval mu chrbát, či opuchnuté nohy.

V deň pôrodu – a bolo to presne dvadsiateho siedmeho júla – sa však správal statočnejšie Draco než Harry, napriek bolestivým kŕčom i napriek strachu, ktorý ho ovládol. Prekvapivo zistil, že sa neobáva ani tak o svoj život, ako o život toho zázraku, ktorý sa tak bolestivo hlásil na svet. Preto uprosil otca a Rona, aby odvliekli Harryho hoc aj nasilu na prízemie a snažili sa ho nejako upokojiť. Lucius spravil, čo vedel. Nalieval seba i Harryho tým najsilnejším alkoholom, ktorý našiel v ich barovej skrinke, kým si Ron len pokojne odchlipkával z pohára a bdel nad Harrym, ktorý sa pri každom silnejšom Dracovom výkriku strhol a zbledol viac ako už bol.

Pri pôrode ostali asistovať Brody, Severus a Narcissa a Ron nepochyboval, že je Draco v lepšej opatere ako bola pri pôrode jeho Hermiona. Ale chápal Harryho obavy. On vyvádzal rovnako. Vystrašený, čo všetko by sa mohlo prihodiť... O čo to však musel mať ťažšie Harry? Pre ženu bol pôrod prirodzenou záležitosťou, ale pre muža?

Keď sa o hodinu neskôr rozľahol domom silný nárek novorodeniatka, Harry vybehol z knižnice ako ohnivá strela, mieriac do spálne. Na schodoch sa skoro zrazil so Severusom, ktorý sa netváril nijako... Vyľakal sa, ale mužovi sa po tvári rozlial spokojný, unavený úsmev.

„Už ťa čakajú,“ povedal mu a dodal: „Blahoželám, Potter. Stali ste sa otcom.“

Harryho pery sa zachveli, nevediac, či sa skôr usmiať, či rozplakať od šťastia. „A Draco?“ opýtal sa a v hlase mu zaznela úzkosť.

„Je v poriadku.“

Harry vošiel opatrne do spálne. Broderick práve zručne zaceľoval kúzlom cisársky rez, ktorý Draco pri pôrode podstúpil. Draco mal zavreté oči a zdalo sa, že spí. Pôsobil tak pokojne... Brody sa naňho usmial a posledným kúzlom očistil zvyšky krvavých škvŕn z Dracovho brucha, keď do miestnosti vplávala Narcissa s malým uzlíčkom v náručí. Keď zbadala Harryho, bez slova k nemu podišla a podala mu spiace dieťatko.

 „Je rozkošný,“ zašepkala a pobozkala Harryho na líce - s tichým ďakujem. „Dám vám obom malú chvíľku, kým sa sem nebude chcieť vrútiť Lucius, aby videl svojho vnuka.“

Harry prikývol, s pohľadom upretým na spiace dieťa vo svojom náručí. Keď Narcissa i Brody opustili spálňu, Harry sa otočil k širokej posteli. Všimol si, že Draco sa naňho unavene usmieva a díva sa spod privretých očí. Sadol si opatrne na kraj postele a sklonil sa k nemu, aby mu vtisol bozk na pery.

„Ďakujem,“ zašepkal a jeho manžel sa len pousmial.

„Nie je začo...“ zamrmlal následne. „Stálo to za to... Vidieť ťa s naším synom... Teraz sme rodina, však?“ opýtal sa slabým hlasom.

„To sme boli aj predtým, láska, ale teraz... teraz je to dokonalé,“ šepol uznanlivo Harry. „Aké mu dáme meno?“ opýtal sa ho a Draco sa na moment zamyslel.

„Caleb. Caleb James Malfoy – Potter,“ odvetil a Harry súhlasil. Nemohol mu vybrať vhodnejšie meno. Jeho prvorodený syn.

„Myslím, že je fajn byť otcom,“ pokračoval unavene Draco. „Brody vravel, že tu je možnosť, že sa to celé môže zopakovať a ja môžem znova otehotnieť. Musím priznať,“ zívol si, „že by mi to vôbec neprekážalo.“

Harry sa potichu zasmial. „Čokoľvek budeš chcieť, miláčik.“

Draco sa usmial. „Pamätáš na to, čo mi povedal Codrin? Prvý bude zlatovlasý a splnilo sa to. Možno fakt netáral.“

Harry sa k nemu znova naklonil a pobozkal ho na pery. „Oddýchni si. Idem sa pochváliť Luciusovi a Ronovi svojím synom a potom sa vrátime.“

„Dobre. Vieš, že bez teba nezaspím,“ požaloval sa Draco a díval sa za ním, keď vychádzal zo spálne.

*****

Codrinova veštba neklamala. Po Calebovi Jamesovi sa im o dva roky neskôr narodila Freya Sapphira, ktorá dostala druhé meno kvôli svojim neskutočne krásnym modrým očiam. Posledný potomok uzrel svetlo sveta o čosi vyše roka neskôr. Volal sa Corvus Lucas a naozaj sa v ňom snúbilo to najlepšie, čo mohol získať od oboch otcov. Viac detí mať nemohli. Pri Corvusovom pôrode prišiel Draco skoro o život a tak Harry súhlasil s Brodyho návrhom, odstrániť Dracovi ženské pohlavné orgány, aby nemusel riskovať život pri ďalšom pôrode.

Harry s Dracom sa dožili vysokého veku. Ich deti boli šťastné a do rodiny im pribudlo veľa vnúčeniec a pravnúčat.

Zomreli vo veku stodesať rokov. Ich najmladší syn ich našiel ležať v jedno slnečné nedeľné ráno posteli, v spoločnom objatí. Hlava jeho plavovlasého otca spočívala na hrudi toho tmavovlasého, ako mali vo zvyku.

Nikto z nich nevedel, že Harry vydýchol v tú noc prvý a len čo to Draco zistil, stúlil sa na hrudi svojho manžela, naposledy ho pobozkal, privrel oči a o chvíľu ho nasledoval tiež. Láska, ktorá sa medzi nimi zrodila v mladosti a prechádzala rôznymi úskaliami, kým ich život zviedol dokopy bola silnejšia a skutočnejšia, ako čokoľvek iné. A ich deti to vedeli. Preto svojich rodičov milovali a snažili sa žiť príkladom, ktorý u nich videli.

V deň pohrebu Corvus Lucas do rodinnej kroniky Malfoyovcov a Potterovcov napísal: „Nikdy som nevidel dvoch ľudí milovať sa tak veľmi, ako sa ľúbili moji rodičia. Ak po smrti existuje život, verím, že teraz kráčajú vedno ruka v ruke v ústrety slnečnej večnosti...“    

*************************************************************************

A máme tu záver: Normálne plačem... Toto sa mi ešte nestalo...

Chcem Vám poďakovať, že ste so mnou ostali a zdieľali osudy Harryho a Draca v statočných 50-tich kapitolách. (Mimochodom, moja najdlhšia kapitolovka.) Ďakujem za komentáre Nadin a Triane, lebo práve tie ma posúvali v písaní vpred.

S písaním samozrejme nekončím, hoci neviem, či si nedám trošku menšiu pauzu. Chcela by som za ten čas ale pridávať jednorázovky, takže neostanete nasucho. Potrebujem si len premyslieť, čo s ďalším príbehom...

Mal by sa volať: Miluj ma – nič viac... a aby som vás navnadila, znova sa vrátim k preskupeniu párov. V hlavnej úlohe bude HP/SS a HG/DM.