48. kapitola

Trocha horkej čokolády

„Naozaj ti to povedal?“ spýtal sa ho Harry a vybral hrianku z toustovača. „Čudné. V podstate ti predpovedal veľmi dobrú plodnosť,“ uškrnul sa na Draca, ktorý naňho len zagánil sponad okraja novín, ktoré čítal.

Draco si hovel na stoličke za prestretým stolom a čakal za raňajkami, ktoré pripravoval Harry.

„Ešte nie je na svete ani prvé a ty už myslíš na ďalšie!“ odsekol mu. „Nemysli si, že si zo mňa spravíš súkromnú pôrodnicu.“

Harry sa uškrnul. „To si nemyslím. Vlastne... nikdy som nechcel viac ako tri deti. To je podľa mňa tak akurát, čo myslíš?“

Draco naňho znova pozrel. „Tri? Neviem. Momentálne je na mňa veľa aj to jedno,“ zamrmlal a sklonil pohľad k svojmu bruchu. Samozrejme ešte v podstate plochému.

„Ako to povedal?“ riekol nahlas Harry. „Prvé bude mať tvoje vlasy, druhé bude mať azúrové oči a tretie zdedí to najlepšie z nás?“

„Mhm, tak nejako to znelo,“ prevrátil stránku v novinách a začítal sa do športových výsledkov.

„Potešilo by ma, keby sme mali prvé dieťa syna,“ rozplýval sa nad svojím budúcim potomkom Harry a jeho výraz tváre dostal doslova blažený nádych.

„Prečo?“ spýtal sa Draco. „Mne je to jedno, len nech je zdravé. A nech to všetko prežijem.“

„Isteže to prežiješ. Si silný muž, láska moja a spolu to zvládneme,“ upokojoval ho a keď mu naložil hrianky na tanier a podal mu jahodový džem, žmurkol naňho, keď si Draco vypýtal i kyslé uhorky.

„Myslíš si, že som silný?“ usmial sa naňho Draco a Harry prikývol.

„Samozrejme. Tiež vieš byť chápavý, si inteligentný, vynikajúco sa vyznáš v elixíroch...“

Draco ho prerušil so širokým úsmevom. „Je príjemné, nechať si hladkať ego, ale prečo ma tak chváliš? O čo ti ide Potter?“

Harry sa začervenal, lebo Draco ho prekukol. Mal naňho proste chuť od skorého rána, ale zobudil sa sám, lebo Draco sa pobral do laboratória variť elixíry.

Dracovi to celkom stačilo. Pochopil ho úplne presne. Nepovedal však nič, len sa potuteľne usmial a odhryzol si zo svojej hrianky. Vedel, čo spraví. Vydráždi ho do krajnosti, zavrie sa znova v laboratóriu, kým sa elixír dolúhuje a naplní ho do fľaštičiek. Nemalo by mu to zabrať viac ako pol hodiny. A potom sa divoko pomilujú v Harryho pracovni. Och, už teraz sa tešil, ako ho Harry oprie o stôl a ponorí sa doňho. Priam ho už počul slastne vzdychať mu do ucha...

Draco sa usmial a odhryzol si znova z hrianky, bohato natretej džemom. Nechcel zjesť veľa. Keby sa prejedol, nevládal by sa s ním milovať tak divoko ako si predstavoval a okrem toho, nechcel, aby mu v tom najlepšom zdvihlo žalúdok.

Harry ho ponad stôl prepaľoval pohľadom a on si ho až pridobre uvedomoval. Vystrčil z úst špičku jazyka a oblízol si zvyšky džemu z pier. Spravil to naschvál pomaličky. Keď si o chvíľu nato oblízol i prst lepkavý od jahodového džemu a vrhol naňho lascívny pohľad, Harry skoro vyletel zo stoličky. No kým stihol odpratať riad do dresu, Draco mu s tmleným, škodoradostným chichotom unikol do labáku. Hoci Harryho nadšenie povädlo, aj tak sa dočkal, pretože o chvíľu na to jeho priateľ vyliezol z pracovne a spravil s ním presne to, čo plánoval. Vzal si ho rýchlo a pomerne tvrdo, i keď sa Harry snažil krotiť a ovládať svoj temperament, no Dracovi to neprekážalo a povzbudzoval ho svojím chrapľavým hlasom, zastretým vzrušením.

***

Voľný čas im ubehol rýchlo. Na druhý Vianočný sviatok navštívili Harryho krstňa, Teddyho Lupina. Jeho stará matka ich vrelo privítala a pohostila ako sa patrí. Chvíľu sa zhovárali, Harry jej povedal o ich plánoch do budúcnosti a Teddy okolo nich veselo džavotal, ukazoval im svoje najnovšie hračky, nútil ich, aby sa s ním hrali a dokonca uprosil Draca, aby mu prečítal rozprávku prv, ako si poobede zdriemne. Odtiahol plavovlasého mladíka do svojej izbičky a vytiahol rozprávkovú knihu, z ktorej mu čítavala Andromeda. O chvíľu neskôr ich tam Harry oboch našiel a div sa nerozosmial. Ostal stáť na prahu izby a ceril zuby pri tom rozkošnom obrázku. Teddy ležal v posteli s otvorenou knihou v rukách a čítal z nej podľa obrázkov spiacemu Dracovi, ktorý sa uvelebil na kraji jeho postele.

Teddy si Harryho všimol a usmial sa naňho. „Ujo Draco zaspal, krstný,“ povedal mu šepky a Harry prikývol.

„Vidím,“ odvetil mu tiež šeptom. „A prečo nespíš ty?“

Teddy si zívol. „Už pôjdem. Len som chcel ujovi Dracovi dočítať rozprávku. Chcel som, aby vedel, že princ zachránil princeznú na ohnivom hipogrifovi.“

„Si veľmi pozorný chlapec, Teddy,“ povedal Harry a pohladil ho po líčku. Vzal mu knihu z rúk a sledoval Teddyho zbožný pohľad, ktorý uprel na Draca.

„Krstný otec? Prídeš k nám ešte niekedy s ujom Dracom?“ zaštebotal.

„Isteže. Prečo sa pýtaš?“ zaujímal sa Harry prekvapene.

„Ujo Draco je fajn,“ šepol, keď mu Harry napravil prikrývku.

„To veru je. Lenže teraz ho budem musieť zobudiť. Ale ty spi, jasné? Babičku by si nepotešil, keby zistila, že nespinkáš,“ upozornil ho a naklonil sa k nemu, aby ho pobozkal na čelo. Teddy ho objal okolo krku a chvíľu ho tak zadržal.

„Mám ťa rád, krstný,“ šepol, otočil sa na bok a zavrel očká.

„Aj ja teba, Teddy,“ odvetil Harry dojato, postrapatil mu tmavohnedé vlasty a pozrel sa na Draca, ktorý ho pozoroval spod prižmúrených viečok. Hneď na to sa vyhrabal z neveľkej postele a napravil si pokrkvané sako.

Keď dorazili domov, Draco zamieril priamo do kuchyne, vyprázdniť chladničku a odľahčiť ju o pár kúskov koláča, ktoré zapíjal s mliekom. Harrymu neušiel jeho zadumavý výraz.

„Čo sa deje?“ opýtal sa ho, keď si k nemu prisadol a podoprel si bradu rukou.

„Ten chlapec je fajn. Vieš, prajem si, aby aj naše dieťa bolo aspoň spolovice také skvelé ako je on,“ pripustil a pozrel na Harryho. „Dúfam - ak bola naozaj pravda to, čo povedal ten Codrin - že zdedia tvoju povahu.“

Harry sa pousmial a chytil ho za ruku. „To ja teda dúfam, že budú mať tú tvoju. Draco, nepripisuj mi kladné vlastnosti len preto, že som bol v Chrabromile. Pozri sa na mňa! Čo je na mne také výnimočné, čo by nebolo na tebe?“

„Všetko?“ zatiahol plavovlasý mladík a Harry sa pousmial.

„Aj ja viem klamať, viem byť zlý, niekedy panovačný, drzý a neústupný,“ poopravil ho.

„No neviem, znie to skôr ako moja charakteristika,“ oponoval mu sebakriticky a zahryzol do ďalšieho koláčika.

„Neverím, že sa tak podceňuješ. Ach, tak ťa teda raz a navždy vyvediem z omylu. Nie si zlý! Zlé sú len niektoré rozhodnutia, ktoré urobíme a konáme pod ich vplyvom, keď cítime vinu, keď cítime, že sa nám dno pod nohami prepadá do hĺbok... Nie si zlý!“ zopakoval a pokračoval. „Bol si v Slizoline, no a čo? Si Malfoy, no a čo? Stokrát som si povedal, že ťa milujem a nie práve kvôli tvojmu pevnému a okrúhlemu zadku, alebo kvôli tomu, ako skvele sa vieš bozkávať. Páči sa mi, aký vieš byť starostlivý. Niekedy až prehnane úzkostlivo. Páči sa mi tvoj všeobecný rozhľad. Vždy sa máme o čom zhovárať. Nie je nič, o čom by si aspoň nepočul. Vieš sa prispôsobiť, ak niekoho miluješ, si odhodlaný ho chrániť. Vieš si presadiť svoje rôznymi spôsobmi, ale nie vtedy, ak nie si na sto percent presvedčený o tom, že je to správne. Bože... takto by som mohol menovať do večera a stále by som neskončil. Sľúb mi, že sa nebudeš viac podceňovať, dobre?“ prosil ho a Draco prikývol. „Naše dieťa bude skvelé a rozkošné ako je Teddy. A vieš prečo?“

Draco prehltol a odvetil: „Nie, prečo?“ zvedavý na Harryho odpoveď.

„Pretože bude mať tých najlepších otcov na svete,“ riekol lišiacky tmavovlasý čarodejník a natiahol sa po Dracovej ruke.

Draco mu ju stisol a úsmev mu opätoval. „Myslím, že si pôjdem zdriemnuť. Pridáš sa?“

***

Druhý deň začalo snežiť a prestalo až podvečer. Ostávajúce dni do Silvestra si spestrili návštevou Rona a Hermiony a tiež Narcissy. Tej povedali ako prvej obe správy (o dieťati a svadbe) a dúfali, že nebude namietať. Obom im odľahlo, keď sa Narcissa potešila ich rozhodnutiu a odobrila ho, lebo to znamenalo, že nebude o vnúča ukrátená, ale keď sa ich spýtala na termín svadby, nemohli jej žiaden povedať, keďže sa na ňom zatiaľ nedohodli ani oni.
Ron s Hermionou prijali tie isté správy mierne šokovaní (čo sa týkalo Dracovho tehotenstva) a preto im museli všetko vysvetľovať. Obaja im však popriali šťastie a tiež odobrili ich rozhodnutie. Hneď na to sa Hermiona zabrala do rozhovoru s Dracom, lebo chcela vedieť ako znáša svoje tehotenstvo, či trpí rannými nevoľnosťami a či sa uňho prejavili zvláštne chute. Tiež mu poradila akú odbornú literatúru by si mal naštudovať a chcela ho presvedčiť, aby s ňou šiel nakupovať detskú výbavičku, z čoho sa Draco elegantne vyvliekol a odvolal sa na svoju matku a Harryho. Ale poďakoval jej za rady a sľúbil, že si odporúčané knihy zoženie a myslel to úprimne. Potreboval si predsa odniekiaľ naštudovať, čo ho čaká a neminie. Keď sa dostali domov, bol už neskorý večer. No i tak sa pobral do kuchyne a zo skrinky si vybral tabuľku čokolády. Sadol si za stôl, odlomil si z nej a spokojne hryzkal a vychutnával jej horkú chuť, keď dnu vošiel i Harry, prezlečený už v pyžame.

„Myslel som si, že ťa tu nájdem,“ zamrmlal a zívol si. Sadol si za stôl oproti nemu a podoprel si bradu rukou.

„Mal som chuť na trocha horkej čokolády,“ ospravedlnil sa Draco s plnými ústami lahodnej cukrovinky.

„Mhm,“ zamrmlal Harry a pošúchal si unavené oči. „Premýšľal som, či by nebolo vhodné začať si hľadať nejaký dom v Rokville. Čo povieš?“

Draco naňho zadumane pozrel. „No, nie je to zlý nápad. Zrejme by sme tak mali urobiť čím prv, aby sme ho stihli i patrične zariadiť, kým sa narodí to malé.“

„Veru. Ja už som si nejaké ponuky prezeral,“ informoval ho. „Počkaj, donesiem noviny a ukážem ti tie inzeráty,“ povedal a odbehol z kuchyne do svojej pracovne. Vrátil sa s tromi vydaniami a ukázal Dracovi štyri zakrúžkované ponuky. Malý výber, ale aspoň niečo.

Draco si inzeráty pozorne preštudoval, ale iba nerozhodne pokrčil plecami. „Najlepšie bude, ak si ich obzrieme. Z novín veľa nevyčítaš. Vieš, niečo môže byť malé, ale útulné a postačujúce. Niečo môže byť zas veľké, za dobrú cenu, ale v hroznom stave. Hneď po novom roku by sme sa mohli tej realitke ozvať, nie?“

„Súhlasím,“ pritakal Harry. „Máš aj nejakú finančnú hranicu?“ opýtal sa, ale Draco znova len pokrčil plecami.

„Nemyslím. O našej finančnej stránke sme sa ešte nebavili a myslím, že by sme mali,“ navrhol a Harry prikývol.

„Iste. Aj tak to bude o chvíľu všetko v spoločnom vlastníctve,“ zamrmlal unavene Harry, ale na moment sa zamračil. „Jedine, ak by si chcel spísať predmanželskú zmluvu alebo také čosi...“

Draco sa uškrnul. „Nie, ver mi, že som na to ani nepomyslel. Nie som Lucius.“

„Našťastie,“ Harry naňho vrhol zaľúbený pohľad a vstal zo stoličky. „Ideme? Mal si dosť?“ opýtal sa ho, lebo Draco bol na konci čokolády. Miniatúrny kúštik z nej mu ostal prilepený na hornej pere a on neodolal, aby sa k nemu nenahol a neoblízol mu peru. Draco chutil sladko, po čokoláde a silnej, aromatickej vôni kakaa...

Draca to jeho nežné gesto nevdojak vzrušilo a zachvel sa. Pozrel na zvyšok horkej čokolády v ruke a znova na Harryho, lebo mu niečo zišlo na um.

„Si veľmi unavený?“ opýtal sa ho zaliečavo a Harry pokrčil obočie.

„Prečo?“ vyzvedal.

„Len chcem vedieť, či by si zvládol trochu...“ uškrnul sa, „veď vieš... maznania a možno aj niečo viac,“ dodal líškavo a vrhol naňho taký plamenný pohľad, že sa Harry div neroztopil na mieste.

Bol unavený, ale nedokázal mu odolať. „Zvládnem, čo len budeš chcieť,“ odvetil a znova sa k nemu sklonil, aby si ukradol ďalší bozk. „Ideme teda do postele?“ spýtal sa, ale Draco zavrtel hlavou.

„Ty choď a ja ťa hneď dobehnem, len si odtiaľ niečo zoberiem,“ povedal a Harry poslúchol, hoci pokrútil hlavou a pretočil očami, keď videl Draca vyberať ďalšiu tabuľku horkej čokolády zo skrinky.

Avšak Draco sa spokojne usmieval, keď čokoládu kúzlom roztopil a vzal si z chladničky aj šľahačku. S tým všetkým vošiel do spálne a keď naňho Harry vrhol nechápavý pohľad a opýtal sa, čo s tým chce robiť, pokrčil plecami a rozjarene odvetil: „Zahráme sa.“