47. kapitola

Deň v Brlohu

Konečne sa premiestnili. Draco nechcel cestovať kozubom ani za nič. Chcel vojsť do Brloha ako normálny hosť, keďže tam jakživ nebol. Nepripadalo mu vhodné tam len tak vpadnúť, hoci ho Harry uisťoval, že to nikomu nebude prekážať a boli nimi oficiálne pozvaní.

Draco si nedôverčivo obzeral nie práve rovnú stavbu budovy. „Určite to nespadne a my neskončíme pod troskami tejto... budovy?“ opýtal sa opatrne a šepky Harryho.

„Neboj sa. Táto budova je skutočne veľmi stabilná, hoci súhlasím s tým, že to tak nevyzerá. Ideme?“ pobádal ho a chytil ho za ruku.

„Aj tak nám nič iné neostáva,“ zašomral Draco a vykročili k bránke domu a kľukatému chodníčku vedúcemu cez záhradu. Draco mal dojem, že videl krčiť sa pod zasneženým kríkom záhradného trpaslíka, ale ruka do ohňa by za to nedal.

„Nezabudni, že si sľúbil, že sa budeš slušne správať,“ pripomenul mu Harry s úškrnom, keď po ňom Draco strelil pohľadom.

„Iste, Santa Claus,“ zabručal, pretože Harry tak skutočne vyzeral, s tým mechom darčekov pre celú Weasleyovskú rodinu. „Mhm, je možné, že som niečo také vypustil v slabej chvíľke z úst,“ zamrmlal, čo Harryho nesmierne pobavilo a živo si vybavil tú slabú chvíľku, keď ho prekvapil v sprche a pridal sa k nemu, čo neskončilo len spoločným sprchovaním. „Ak budem slušný, dostanem nejakú odmenu?“ opýtal sa a vytrhol tým Harryho z myšlienok.

„Odmenu? Si vari nejaký cvičený psík?“ zháčil sa Harry. Jemne stisol priateľovi ruku a zaklopal na vchodové dvere.

Draco sa uškrnul. „Isteže nie, ale dobrá motivácia nezaškodí,“ dodal, ceriac sa od ucha k uchu. „Tak?“

Harry sa tlmene rozosmial. „Popremýšľam o tom, dobre?“

Draco už otváral ústa, že niečo povie, ale v tom sa dvere otvorili a oni boli vtiahnutý do ozajstného chaosu, pozostávajúcom z väčšiny ryšavých hláv. Draco chcel zovrieť Harryho ruku pevnejšie, keď ich od seba odrazu odtrhli. Začul zvýsknutie a Harryho tvár zaplavila kaskáda kučeravých vlasov, kým on sa ocitol v materinskom objatí pani Weasleyovej, ktorá si vynútila jeho plnú pozornosť.

„Draco, chlapče, som rada, že si prijal pozvanie. Vitaj v našom skromnom príbytku a cíť sa ako doma,“ štebotala, kým ho vybozkávala na obe líca.

„Ďakujem, pani Weasleyová. Želám vám Veselé Vianoce,“ hlesol, kým sa dostal k ďalšiemu členovi rodiny, čo bol sám pán Weasley. Hneď na to sa s ním zvítala Hermiona s Ronom. Draco napriek tomu pocítil úzkosť a hľadal jedinú čiernu hlavu medzi tým morom červenej, keď si odrazu všimol inú čiernu hlavu. Lenže nebol to jeho Harry. Ten niekto mal oveľa dlhšie vlasy a o máličko vyššiu postavu, keď pocítil potiahnutie za lakeť. Uľavilo sa mu, keď sa pozrel do Harryho pokojnej tváre.

„Poď, oficiálne sa zoznámiš so zvyškom rodiny,“ pošepol mu a viedol ho do obývačky, kde to šumelo ako v úli.

Ako prvú si všimol najmladšiu členku rodiny a jej priateľa Deana Thomasa, Harryho spolužiaka. Pozdravili ho obaja s úprimnými úsmevmi na tvárach. Potom ho Harry odviedol k Georgeovi a Angeline, ktorí sa zhovárali s Percym a jeho priateľkou Penelopou. Dracov pohľad však zaujal mladý muž, ktorého zazrel z vstupnej haly. Aj teraz si ich zvedavo obzeral a vôbec sa to nesnažil skrývať. Keď do obývačky vošiel další Weasley, jeho pohľad sa automaticky presunul na toho neznámeho a pohľad, ktorý mu venoval sa vôbec nedal nazvať slušným. Bol priam neskrývane chlípny. Toto by si v takej veľkej spoločnosti nedovolil ani Draco k Harrymu. Vtedy ich odtiahol bokom Ron a podišiel k nim Charlie Weasley, ktorý ako si Draco prekvapene všimol, opätoval tomu mladíkovi rovnaký pohľad.

Charlie im kývol na pozdrav a podal si s nimi ruky. „Konečne vás môžem zoznámiť so svojím snúbencom.“

Mladý muž vstal zo svojho kresla a znova si zvedavo premeral oboch mladých mužov. V očiach sa mu mihla zvláštna iskra a ten jeho záhadný úsmev mal Draco chuť vymazať mu z tváre. Musel však uznať, že bol nesmierne príťažlivý a v určite od nich nebol starší. Mal čierne vlasy, síce o trochu dlhšie a o odtieň tmavšie ako boli tie Harryho. Jeho postava, hoci vyššia, nebola taká vypracovaná ako Charlieho a fakt by si ho mohol ľahko pomýliť s Harrym, až na ten snedý odtieň pokožky. Draco prižmúril oči a vrhol na Harryho rozpačitý pohľad.

„Toto je môj snúbenec Codrin Zamfrin,“ povedal chlapcom a otočil sa ku Codrinovi.

„Codrin, toto je Harry Potter a Draco Malfoy,“ predstavil ich a všetci traja si podali ruky.

„Alo,“ pozdravil ich s výrazným rumunským dialektom. „Îmi pare bine. Rád vás poznávam,“ dodal i v ich reči a jeho jemný úsmev odhalil belostné zuby. Draco vcelku chápal Charlieho výber. Hoci sa na prvý pohľad ten mladík nezdal byť ničím výnimočný, ten jeho hlboký hlas a úsmev museli presvedčiť každého.

 „Codrin? To je rumunské meno, však?“ opýtal sa Draco a plynule dodal: „Agrement din partea mea.“ (Potešenie na mojej strane).

Harry sa k nemu otočil a vyvalil oči, no nestihol povedať, aký je prekvapený, lebo ho predbehol Codrin. Potešilo ho, že sa má s kým pozhovárať v rodnej reči. Keď znova prehovoril, tentoraz vyvalil oči Draco, lebo mladíkovi sa mihol tvárou zvláštny výraz a odmietal mu pustiť ruku. Dlaň mu vyvrátil dohora a pohladil jemnú pokožku palcom, na ktorom mal hrubý prsteň zo zlata.

„Ai noroc om. De viaţă prin purtarea de contact pe care totdeauna ca o promisiune pe care îl va da în curând,“ Codrin na malý moment zavrel oči, nepúšťajúc Dracovu ruku. „În primul rând moşteneşte parul de aur. Al doilea va fi cu ochii Azure. În al treilea rând, pentru a primi cele mai bune din ambele de tine.“

 (Si šťastný muž. Život, ktorý nosíš vás spojí naveky ako sľub, ktorý si onedlho dáte. Prvé zdedí tvoje zlaté vlasy. Druhé bude mať azúrové oči. Tretie získa to najlepšie z vás oboch.)

Draco si konečne vytrhol ruku z jeho zovretia a stisol ju v päsť. Hľadel vyjavene na Codrina a neuvedomoval si, že všetci v miestnosti upierajú pohľady len na nich. Dýchal zrýchlene, pulz v ňom divo búšil.

„Pentru tot ce mi-a cerut despre meu,“ povedal rozochvene, ale nie nahnevane, hoci to tak znelo. Codrin sa naňho pousmial, jeho oči šibalsky zažiarili a pokrčil plecami.
 (Na nič som sa ťa nepýtal.)

„Tu nu pot, dar ochii fac. Te simti bine, nu vă faceţi griji. Totul va fi bine, totul.“
(Ty možno nie, ale tvoje očí áno. Budeš v poriadku, neboj sa. Všetko bude v poriadku, všetko.)

„Nemohol by si prejsť do našej reči?“ štuchol do svojho priateľa červenajúci sa Charlie. „Všetci si určite myslia, že si s ním dohaduješ rande!“ zašepkal žiarlivo.

Codrin sa rozosmial. „Dragoste, to je len preto, že sa odmietaš naučiť po rumunsky,“ doberal si ho Codrin a znova si sadol do svojho kresla, keď ho Draco oslovil.
(Láska...)

„Ako to všetko vieš?“ opýtal sa ho so záujmom a uprel naňho svoje búrkové oči.

„Mám taký dar,“ odvetil stručne a do ich rozhovoru sa zamiešal Charlie.

„Síce som nerozumel ani slovo z toho, čo ti môj priateľ povedal, ale mal by si vedieť, že je polovičný cigán a ak hovorí o dare, má na mysli určite veštenie. Môže vidieť budúcnosť,“ objasnil im.

„Takže prevtelená Trelawneyová?“ uškrnul sa Ron, za čo si vyslúžil bratov škaredý pohľad.

„Určite nie, Ronald,“ povedal a naschvál vyslovil celé jeho krstné meno a to len preto, lebo Ron to oslovenie neznášal. Draco ešte zachytil Charlieho výčitku smerovanú Codrinovi, keď ho Harry ťahal cez miestnosť k pohovke, kde sedel Bill so svojou rodinkou.

„Nie je pravda, že sa nechcem po rumunsky učiť. Viem toho dosť!“ oponoval mu statočne.

Codrin sa veselo rozosmial. „Întinde-mi, te împinge falus ta cea mare în fund, şi porecla mea balaurul – nehnevaj sa, ale na tri roky to nie je veľa.“ (Pretiahni ma, strčím ti svoj veľký falus do zadku a prezývka dráčik...)

Draca to vzrušilo. Nikdy ho nenapadlo použiť cudziu reč pri milovaní a rozhodol sa, že by nebolo na škodu, keby to niekedy vyskúšali. Tí dvaja mali zrejme záľubu v ohnivom sexe.

Jeho myšlienky sa rozpŕchli, keď ho Harry zaviedol k Billovi a jeho krásnej manželke Fleur. Striebrovlasá mladá žena sedela v manželovom objatí s malým dieťatkom na rukách.

„Billa a Fleur poznáš,“ povedal Harry, „a táto malá princezná je Victoire. Môžem?“ opýtal sa jej Harry a ona mu dievčatko s úsmevom podala do rúk upozorniac ho, nech jej podoprie hlavičku.

„Nie je krásna?“ rozplýval sa nad malou, spiacou krásavicou a vtisol jej na biele čielko božtek. Trochu sa pomrvila, no spala ďalej.

Draco sa rozochvene pozrel na dieťa, vrhol krátky pohľad Codrinovým smerom, ktorý ho zo svojho miesta pozoroval, ale on sa rozhodol nevšímať si ho. Sústredil sa len na Harryho... a tú malú.

„Je,“ zašepkal a keď videl Harryho s tou malou v náručí, nepochyboval, že z neho bude skvelý otec. Zmenil sa. Vedel o tom.  A zmenil sa vďaka nemu. Nevadilo mu to, necítil sa nijak nepríjemne, zle a tiež sa necítil byť menejcenným. Miloval Harryho a ak sa kvôli nemu dokázal zmeniť, bolo to len k lepšiemu. Usmial sa naňho a pohladil dievčatko po líčku. Dotkol sa malých prštekov zovretých do pästičky a odrazu sa nevedel dočkať, kedy tak bude môcť držať svoje dieťatko...

„Nechceš si ju podržať?“ opýtal sa Harry, ale on pokrútil hlavou. Harry vrátil dieťa spokojnej matke.

Draco si myslel, že obed prebehne v pokojnejšej atmosfére, ale mýlil sa. Sedel medzi Harrym a Percym, ktorý ho bombardoval svojimi zvedavými otázkami ohľadom plánov do budúcnosti. Mimo iné sa mu pochválil, že ho v práci nedávno povýšili a pracuje ako vedúci oddelenia Pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu a vzápätí sa tak rozhovoril o svojej práci, že sa dokonale postaral o vyplnenie dier v rozhovore, ktoré by inak nastali.

***

Harry sedel rozvalený na pohovke a spokojným pohľadom sledoval svojho snúbenca. Iste, už ho tak mohol nazvať. Nosil na ruke jeho prsteň a povedal mu svoje áno. Okrem toho, čakali spolu dieťa. Draco sedel v kresle pri kozube obklopený Georgeom a Deanom, o čomsi živo diskutovali a Ginny sa na tom dobre bavila.

„Bavíš sa?“ opýtala sa ho Hermiona, ktorá si k nemu prisadla a sledovala smer jeho pohľadu.

„Mhm,“ zamrmlal. „A čo ty?“

Usmiala sa a podoprela si chrbát poduškou. „Je mi fajn, ale som vyčerpaná na smrť. Povedz mi,“ šepla mu do ucha tak, aby to počul len on. „Všimla som si jediná, že má Draco na prste obrúčku?“

Harry jej venoval záhadný pohľad a po tvári sa mu rozlial úsmev. „Zrejme. Ale tak je to dobre, pretože toto mal byť váš a Charlieho večer.“

„Kedy si ho požiadal?“ opýtala sa. „Urobil si to ty, však? Alebo to bolo naopak?“

Harryho pohľad pri pohľade naňho znežnel. Videla to uňho zakaždým, keď sa naňho zadíval. „Bol som to ja.“

„Nezdá sa ti, že je to akosi náhle?“ opýtala sa a štuchla doňho, keď sa zamračil v obavách, že bude znova vyrývať. „Necháp ma zle, ja len že ste spolu koľko? Šesť mesiacov?“

Harry pokrútil hlavou. „Ach, narážaš na to?“ Pokrčil plecami. „Nemyslím si, že je to skoro. Poznáme sa predsa už vyše deviatich rokov. A hoci sme spolu len tých šesť mesiacov, mne sa to zdá ako celá večnosť. Milujem ho, na čo je dobré odkladať to?“

„Asi máš pravdu,“ súhlasila. „Napokon, hovorí sa, že človeka nikdy nespoznáš dokonale ani po desiatich rokoch. Vždy sa objaví čosi, čo ťa môže prekvapiť.“

Harry sa usmial. Mala pravdu a povedala to pekne. No aj tak nevedela všetko. „Máme na to ešte jeden dôvod, Hermy,“ povedal tajomne a ona naňho vrhla spýtavý pohľad.

„Aký môžete mať dôvod?“ nechápala a uvažovala, čo tým jej kamarát myslel. „Nechceš mi to objasniť?“

Harry však pokrútil hlavou. „Nie. Teraz určite nie. Okrem toho, musí s tým súhlasiť i Draco.“

Harry samozrejme narážal na Dracovo tehotenstvo, ale s Dracom sa rozhodli, že to oznámia najprv Narcisse a potom Severusovi a Broderickovi. Až potom to chceli povedať im, hoci keby bolo po jeho, vyklopil by to okamžite. Už aj tak ho to tajomstvo svrbelo na špičke jazyka a netrpezlivo čakalo, kedy bude môcť vykĺznuť von, keď sa Hermiona zamračila.

„Je Draco v poriadku?“ ozvala sa, hľadiac na pohár vína v jeho ruke, ktorého sa plavovlasý muž sotva dotkol.

„Prečo by nemal?“ spýtal sa Harry a obrátil sa k nej.

Pokrútila hlavou, usmiala sa naň, ale i tak sa otočila k Dracovi obkolesenému priateľmi. Smial sa, pohár s vínom už odložil na stôl a Ginny mu ochotne podala miesto neho tekvicovú šťavu, keď ju o to požiadal. Párkrát si siahol na brucho, pričom si to sám neuvedomoval. Jedlo miešal ako tehotná žena s pomiešanými chuťami a... Zamračila sa. „Neblázni Hermiona!“ karhala sa v duchu, keď ju napadla bizarná myšlienka. „Malfoy nemôže byť v tom!“

***

Draco vpochodoval do spálne a stiahol zo seba kabát s hlasným odfúknutím. „Asi som si nemal dať ten posledný kúsok koláča,“ poznamenal a pohladkal si brucho. „Ale tá šľahačka bola proste božská!“

Harry mu zo zobral a zavesil do skrine, kým si Draco unavene dosadol na posteľ a zvalil sa do perín, vyzúvajúc sa po ležiačky. Zavesil ten svoj, stiahol zo seba najnovší sveter od pani Weasleyovej, ktorý sa hodil k Dracovmu a prekvapivo si ho tiež bez námietok obliekol. Zvalil sa na posteľ k nemu a podoprel si rukou hlavu.

„Nevadí, pokiaľ ti nebude z neho zle,“ poznamenal a pobozkal ho na ústa, keď k nemu Draco otočil hlavu.

„Nebude, ale nevládzem sa ani pohnúť. Budeš mi musieť pomôcť s vyzliekaním,“ riekol s úsmevom a ochotne dovolil Harrymu, aby z neho stiahol tmavomodrý sveter so snehuliakom. Harry sa pobral rozopínať rad gombíkov na jeho svetlosivej košeli a kradol si od neho bozky. Čo gombík, to bozk. Obtrel sa nosom o jeho nos, pohladil mu líce, kým jeho pery kĺzali po jeho brade smerom k uchu.

„Celý večer ma štvala jedna vec,“ poznamenal Harry, keď si spomenul na ten čudný rozhovor Draca s Codrinom.

„Aká?“ opýtal sa Draco, zatiaľ čo sa jeho ruky prepracovali k Harryho pásu a vytiahli mu košeľu z nohavíc.

„Čo ti to do čerta vlastne vravel? A od kedy hovoríš plynule Rumunsky?!“

Draco sa pousmial. „Hovorím aj Taliansky, Nemecky a Latinsky, ak by ťa to zaujímalo. A pokiaľ ide o toho malého dračieho šarlatána, dal mi lekciu veštenia zdarma.“ Draco zastonal, keď ucítil na svojom ušnom lalôčiku Harryho zuby a vzápätí i horúci, vlhký jazyk.

„Lekciu veštenia? Čo tým myslíš?“ spýtal sa zastretým hlasom, keď Dracove ruky uvoľnili pracku jeho nohavíc, vkĺzli pod ich látku a pohladili jeho zadok.

„Ale...“ hlesol a zastonal, lebo Harryho ústa sa presunuli na jeho krk a hneď na to ho Harry priľahol. Draco roztiahol nohy, aby mu spravil miesto a trochu sa posunul. „Vravel mi... že... že som šťastný muž,“ znova zavzdychal, keď mu Harryho jazyk obkrúžil bradavku. Tá pod jeho láskaním okamžite stuhla. „Myslím, že s ním... musím súhlasiť,“ podotkol akoby mimochodom a zaboril prsty do Harryho pliec, len aby nimi následne vkĺzol do jeho hustých, tmavých vlasov.

„To sme obaja, miláčik,“ odvetil Harry a jeho pery sa presunuli k druhej bradavke, kým si Draco nepritiahol jeho ústa k bozku.

Draco sa pod ním pomrvil a prevalil ho pod seba. Harry nenamietal. Ich bozk bol hlboký a presýtený vášňou. Jeho voľné ruky sťahovali z Draca nohavice naraz so spodným prádlom. Keď sa od neho Draco na malý moment odtrhol, len aby nabral dych, zašepkal mu niečo, čomu nerozumel.

„Te iubesc.“ Bolo po to rumunsky, ako inak. (Milujem ťa.)

„Čo si to... povedal?“ vyjachtal Harry hlasom zastretým od vzrušenia.

„Neznie to sexi?“ opýtal sa Draco miesto toho a preložil mu tie slová. Harry musel len prisvedčiť.

„Vieš povedať aj niečo iné, predpokladám...“ zatiahol a blažene sykol, keď Dracova ruka pohladila jeho napnuté boxerky a navretý úd cez ich bavlnenú látku.   

Draco sa pousmial a vnoril jazyk do jeho pupka. Pošteklil ho špičkou jazyka a jeho prsty zavadili o okraj spodkov. Keď mu ich sťahoval, jeho sivé, nezbedné oči naňho vrhol provokačný pohľad.

„Aştept cu nerăbdare momentul în care adormi in bratele mele,“ vyriekol priam obradne a Harrymu sa z hrdla vydral chrapľavý ston.

„Merlin, netuším, čo si... Draco,“ zastonal, keď mu milencova ruka objala stoporený penis a pohladila ho po celej dĺžke. Razom zabudol na to, že zvyšok vety ostal visieť vo vzduchu. Prosto sa poddal Dracovmu láskaniu a jeho myšlienky sa sústredili len naňho.

Ich milovanie bolo pomalé, ale o to dráždivejšie. Harry si znova uvedomil, že chuť Dracových pier je doslova jedinečná a on sa nevedel nabažiť jeho bozkov. Tanec, ktorý zvádzali ich jazyky navzájom bol erotickým výbojom ich úst. Každý jeden maznavý dotyk a poláskanie, každý ston v nich len zažínal väčšiu túžbu. Ich telá sa perlili potom, zachvievali sa rozkošou, kým nesplynuli a nevyvrcholili v slastnom kŕči prepletených tiel, nevediac rozoznať, kde začína jeden a končí druhý.

Keď si ležali neskôr v náručí a Harry sa opýtal na preklad poslednej vety, ktorú mu Draco počas milovania povedal, Draco sa rozosmial, ležiac na jeho hrudi a odvetil mu s lenivým, uspokojeným úsmevom na zružovenej tvári. „Teším sa na chvíľu, keď mi zaspíš v náručí.“

Harrymu sa vydral z hrdla klokotavý smiech, sprevádzaný Dracovým zvonivým barytónom. „Milujem ťa...“ zašepkal mu a Draco mu nežné vyznanie opätoval s rovnakou láskou ako ho prijal.  

******************************************************

Čo mám na srdci?

V prvom rade Vám chcem poďakovať za komentáre. Viem, že systém niekedy blbne a komentár sa nedá pridať, čo žiaľ neviem neovplyvním. Aj tak Vám ďakujem. Každý jeden komentár ma poteší a povzbudí v písaní...

Ďalšia vec: Pomaly sa dostávame do konca. Ako to vidím, ostalo nám jediné, poriešiť Luciusa a nejako načrtnúť zmysluplný koniec. Tým nechcem povedať, že nás čaká posledná kapitola. Minimálne budú ešte tri...

Čo sa týka slova - cigán - mne sa páči viac ako róm, preto som ho použila a samozrejme, že som tým nikoho nechcela uraziť.

Čo sa týka tých viet po rumunsky - bol to proste nápad z jasného neba - a tým vetám vďačím systému: Translate :D Netuším, či sú gramaticky správne, berte ich s rezervou...

Ďakujem...