43. kapitola

... ešte ťažšie sa s tým zmieriť...

/dopredu sa ospravedlňujem, nemala som kedy to opraviť a prejsť ešte raz. Dúfam, že to tehotenstvo je vysvetlené dosť jasne. Čo sa týka prehliadky, opísala som ju najjednoduchšie ako som vedela, keďže som sa nemala s kým poradiť :) /

Draco sedel v hojdacom kresle vo svojej izbe, hľadel zamyslene von oknom a premýšľal o včerajšiu, nevediac, či zaradiť tento deň medzi jednu zo svojich nočných môr. Do konca výkonu trestu mu ostával týždeň. To znamenalo, posledný týždeň v tomto dome s Harrym. Pokiaľ sa konečne nepozhovárajú a nepreberú svoje plány. Draco sa však toho desil. Fakt, že by mal byť ozaj tehotný a stať sa – rodičom – bol preňho šok, ktorý doteraz nestrávil. Ak bolo pravda to, čo mu matka povedala, bol oplodnený svojím partnerom. Harry ho proste nabúchal. Merlin, veď on ani len netušil, čo všetko by to malo obnášať. Bola to výlučne ženská, nie mužská záležitosť. Čo by si s tým, čo sa uvelebilo v jeho bruchu počal? Čo by robil?

„Sakra, sakra, sakra,“ zastonal do ticha izby a preniesol pohľad na svoje brucho. Dotkol sa ho. Skutočne mohol byť v inom stave? Veď taká veľké zmena to nebola. Trochu pribral, no a čo?! Privrel oči. Včera večer stál viac ako desať minút pred zrkadlom nahý do pol pása a obzeral sa v ňom z každej strany, kým mu na dvere izby nezaklopal Harry. Presne ako teraz.

„Áno?“ opýtal sa, ale i tak už kráčal k dverám, ktorý sa otvorili. Bolo od Harryho fajn, že mu dopriaval súkromie, hlavne teraz, i keď... Znova si povzdychol, keď sa naňho tie zelené oči upreli s obavami. „Čo je?“ opýtal sa vľúdne, keď sa naňho Harry pousmial.

„Je ti dobre?“ staral sa tmavovlasý mladík.

Draco prikývol. Na nedostatok Harryho všímavosti sa rozhodne sťažovať nemohol a musel sa priznať, že mu to robilo dobre a on sa nechal rád obskakovať i rozmaznávať, ale niečo sa predsa zmenilo... Hoci trávili noci stále v jednej posteli, od chvíle, kedy sa obaja dozvedeli tú „novinku“ sa nanajvýš tak chvíľu maznali. Draco sa nevedel rozhodnúť, či je to dobré alebo zlé, ale nenaliehal. Bol nervózny a chcel mať to vyšetrenie už z krku.

„Chcel som ti povedať, že prišiel konečne Broderick,“ oznámil mu a čakal na jeho reakciu. „Sú so Severusom v salóne, ale asi bude najlepšie, ak ťa vyšetrí v izbe, nie? Určite to bude pohodlnejšie a budeš mať svoje súkromie,“ navrhol Harry.

„Rozhodne,“ súhlasil Draco, keď schádzali bok po boku dole schodmi. „Mama je tu?“

„Hej, prišla pred chvíľou,“ odvetil. Pozrel sa na Draca. Videl, aký je nesvoj a napätý. Ani on sa necítil o nič lepšie. Chytil ho za ruku a preplietol si s ním prsty. „Nervózny?“

Draco si len prerývane povzdychol a stisol mu ruku. „Ja... budeš tam... budeš so mnou, keď ma bude vyšetrovať?“ Vrhol na Harryho taký prosebný pohľad, že Harry by ho nebol schopný odmietnuť.

„Iste, ak si to želáš,“ usmial sa a pristúpil k nemu, ukradnúc si od neho krátky bozk.

Vošli do salónu, kde sedeli i včera. Bol to zelený salón, Harryho a Dracov obľúbený. Harry upriamil pozornosť ma muža, ktorého videl prvý raz vo svojom živote. Rovnako ako i Draco. Včera mu prezradil, že rodičia mu o ňom nepovedali preto, lebo sa ho Lucius zriekol. Zdalo sa, že Lucius Malfoy sa dokázal zrieknuť kohokoľvek len tam, šmahom ruky.

Broderick Malfoy bol statný muž, s pieskovoplavými vlasmi a jasnými, šedo-zelenými očami, v ktorých horeli šibalské ohníčky. Od svojho manžela – Severusa Snapa – bol vyšší, hoci len o pár centimetrov. Ďalší jasne viditeľný rozdiel, medzi nimi dvoma. Harrymu pri pohľade na nich napadlo: „Kde sa pre Merlina tí dvaja stretli?“ Zatiaľ, čo sa Severus po väčšinu času tváril vážne alebo sa mračil, Broderickovi neschádzal úsmev z tváre. Celá jeho osoba vyžarovala auru srdečnosti a vľúdnosti, kým tá Severusova... No, určite by o ňom nikto na prvý pohľad nepovedal, že je nejakým Samaritánom. Ale predsa nebol Severus tým bezcitným, krutým tyranom, za ktorého sa tak rád vydával. Jeho maska chladnej, mrzutej strojenosti padala pod manželovým vplyvom. Harry s údivom sledoval Brodyho počínanie, keď si z neho uťahoval a uvoľnene sa ho dotýkal. Či už to bolo objatie okolo pliec, alebo chytenie za ruku a prepletenie ich prstov, stále nedokázal uveriť tomu, že Snape ostával celkom pokojný, dokonca sa občas pousmial a vymenil si s manželom viac ako vrelý pohľad.

Len čo vošli dovnútra, všetci prítomní na nich upriamili svoje pohľady. Narcissa objala svojho syna a podujala sa predstaviť ho jeho nevlastnému strýkovi.

„Draco, toto je Broderick,“ predstavila ho a obaja muži si podali ruky. Draco sa otočil k Harrymu, ale ten sa naňho pousmial a pošepol mu, že už sa stihli zoznámiť.

„Tak, ideme na to?“ opýtal sa veselo Broderick a Draco nervózne prikývol. Keď si všimol, že Narcissa ich mieni nasledovať z izby na poschodie, na odradenie jej úmyslu mu stačil jediný pohľad. Schmatol Harryho za ruku a stískal mu ju tak, že sa Harry obával, že mu ju rozmliaždi.

„Nemusíš sa ničoho báť, Draco. Je to obyčajné bezbolestné vyšetrenie,“ dohováral mu, keď zachytil Harryho bolestnú grimasu. Harry mu bol vskutku vďačný, hoci to absolútne nezabralo. Dracovi to nezazlieval. Nevedel si ani len predstaviť, ako by sa cítil na jeho mieste.

***

Dvere Dracovej starej izby sa za nimi zavreli a Broderick sa porozhliadol po miestnosti. Vytiahol si z vrecka prútik a jednoduchým kúzlom premenil písací stôl, ktorý stál pod oknom na lehátko. Podobalo sa navlas tomu nemocničnému.

„Musím sa vyzliecť?“ opýtal sa Draco, keď naň nedôverčivo civel.

„Nie. Nie je to nutné. Stačí, ak si ľahneš, vyhrnieš si tričko a uvoľníš sa. Si napätý ako struna,“ podotkol s úsmevom, ale Draco naň nereagoval. Spravil, čo mu prikázal a ľahol si na lehátko. Keď si vyhŕňal tričko, červenal sa tak, ako ho Harry ešte nezažil. Keď po ňom Draco stretlil prosebným pohľadom a natiahol k nemu ruku, Harry sa okamžite postavil po jeho boku, priatiahol si k lehátku stoličku a chytil ho za ruku, odhodlaný pretrpieť mliaždivé stískanie ruky.

Broderick mu siahol rukou opatrne na brucho, pričom mu vysvetľoval, čo robí a ako vyšetrenie prebehne.

„Teraz ťa len ohmatám, aby som ťa vyšetril celkom zbežne,“ začal. „Je to povrchové vyšetrenie a chcem vedieť, nakoľko máš brucho citlivé na dotyk, dobre?“ opýtal sa a začal mu ho mierne stláčať, pričom ho vyzval, aby sa ozval i pri najmenšej boľačke. „Vieš, chcem vylúčiť všetky možnosti, kým ťa prehliadnem zvnútra.“

Draco vzápätí zbledol. „A-ako zvnútra?“ vykoktal a vrhol naňho nechápavý pohľad, pokým si predstavoval, čo všetko a ako všelijako by mohol prehliadku vykonať.

„Obyčajným jednoduchým kúzlom,“ vysvetlil mu Brody a pousmial sa nad tým, ako si uľahčene vydýchol. Keď skončil s ohmatávaním jeho brucha zvonku, spokojne prikývol. „Tak, žiadne bolesti. To je dobre. Teraz ťa prezriem zvnútra, ako som už povedal. Ide o jednoduché kúzlo, ktoré nám ukáže, či si naozaj v druhom stave alebo nie. Popravde, bolo by to niečo výnimočné, a keď mi to Sev včera oznámil, preštudoval som si pár dokumentov a môžem ťa ubezpečiť, že nie si ojedinelý prípad, Draco.“

Vymenil si s ním pochybovačný pohľad a s Harrym trochu rozpačitý.

„Tak dobre. To kúzlo je niečo ako tehotenský test. Overíme si, čo sa v tvojej brušnej dutine deje a ono sa nám to zreteľne premietne.“

„Ako sa to premietne?“ zaujímal sa Harry, ktorý mal akú – takú predstavu o vyšetreniach z farbistých Hermioniných opisov, keďže také čosi nedávno pár krát absolvovala.

„Vplyvom kúzla sa pokožka spriehľadní. O nič nejde. Uvidíme všetko ako na dlani. Nie je to podobné ako muklovské, kde sa robí sono brucha, ale i toto je dostatočné a rovnako dobre účinné.“

„Tak dobre, do toho,“ vyzval ho Draco a ticho počúval, ako plavovlasý muž vyslovil kúzelnú formulku: „Periculum graviditas.“

Harryho oči sa nepatrne rozšírili a nadvihol sa na stoličke, kým Broderick si spokojne pohmkával. Potom zdvihol hlavu a so širokým úsmevom Dracovi oznámil, že je to skutočne tak. Bol tehotný.

„Č-čo to pre mňa znamená?“ ozval sa neisto.

„Zrejme sa nevyhneš miernej nadváhe, bolesti krížov a opuchu členkov, pokiaľ pôjde všetko tak ako má. Si v siedmom týždni tehotenstva.“

„Ako... ako sa to mohlo stať? Teda, chcem povedať, matka mi povedala, že som sa narodil s tou... vadou, ale veď to predsa samo o sebe nemohlo vyústiť pri análnom sexe do takéhoto stavu, nie?“

„Iste. Vieš, mám teóriu, podloženú faktami zo štúdií, ktoré som si predtým prečítal o podobných prípadoch. Ide tu vlastne o spojenie tvojho – problému – s mágiou. Vaša vzájomná mágia pri copulácii musela byť veľmi silná a navzájom prepojená, keď sa udialo, čo sa udialo.“

„Mhm,“ pritakal, keďže mu to ako vysvetlenie postačovalo. „A čo ak to nechcem?“ ozval sa Draco priškrteným hlasom. „Čo ak... čo ak nechcem byť tehotný?“ Konečne vyslovil to, čo ho trápilo od chvíle, keď sa dozvedel o tejto možnosti, teraz už holom fakte.

Broderick ukončil kúzlo, vymenil si s Harrym krátky pohľad a znova venoval svoju úplnú pozornosť len Dracovi.

„Je to možné, ak je to skutočne to, čo chceš. Ide o interrupčný zákrok, ktorý je možné vykonať do dvanásteho týždňa tehotenstva. Môžeš sa posadiť.“

Broderick si odložil prútik hneď potom, keď znova zmenil kúzlom lehátko na písací stôl. Všetci znova zišli dole a Broderick Severusovi a Narcisse po predošlom Dracovom súhlase ich domnienku s tehotenstvom potvrdil. Severus to prijal so svojím typickým stoickým pokojom, Narcissu to dojalo. Nikto z nich sa však nehodlal zdržať dlhšie. Severus bol zbalený už od včera a ponáhľal sa domov rovnako ako jeho manžel. Broderick sa s nimi srdečne rozlúčil a upozornil ich, aby ho kontaktovali hneď, ak by nastali nejaké ťažkosti alebo keď sa rozhodnú, čo spravia. Pred tým, než odišli sa im Severus zmienil o tom, že ho sem vlastne poslal Lucius, aby Dracovi dohovoril a akokoľvek dosiahol to, aby ich rozdelil.

Draco na to nepovedal nič, Harry mu poďakoval za úprimnosť. Narcissa by sa bola zdržala i dlhšie, no Draco potreboval byť sám. Harry si domyslel, že chce vysvetlenie o tom rozhodnutí, ktoré Brody spomenul, ale podvolila sa a nevyzvedala, čo bolo pre ňu iste veľmi ťažké.

***

Dom konečne znova stíchol a oni osameli. Draco sedel v salóne a civel kdesi do neznáma. Harry si sadol do druhého kresla, otočiac ho tak, aby bol k nemu obrátený tvárou. Už otváral ústa, že sa opýta na to, čo ho trápilo, keď ho predbehol Draco.

„Čo s nami bude po tom, keď mi vyprší lehota trestu?“

Harry pokrčil plecami a zatváril sa tak, akoby v tom mal jasno odjakživa. „Myslel som, že ostaneš bývať so mnou. Alebo to nechceš?“

„Nie, nie,“ opravil ho Draco. „Isteže, že súhlasím, len som nevedel, čo odo mňa očakávaš. Nikdy sme sa o tom nebavili, hoci som na to často myslel. Hlavne v poslednej dobe,“ zamrmlal, hľadiac do pukotajúceho ohňa v kozube.

„Viem, aj ja som na to myslieval,“ pritakal. „Draco?“ ozval sa zdráhavo, hrajúc sa s gombíkom na svojom zelenom svetri. „Naozaj si to myslel vážne? Chceš... chceš sa toho dieťaťa... zbaviť?“

Draco naňho nepozrel. Nemohol. Cítil sa previnilo už len kvôli tomu, že mu to napadlo. Ale čo mal robiť? „A keby áno? Keby som to naozaj chcel? Čo by si spravil? Nenávidel by si ma za to?“ zaševelil a do očí sa mu nevdojak nahrnuli slzy. V krku mu navrel knedlík, ktorý nevládal prehltnúť, no i tak sa opanoval. Aspoň tentoraz.

Harrymu sa v tvári premietlo toľko emócií, že nevedel, ktorú si z nich vybrať prv. Keď však prehovoril, z jeho úst vyšli presne tie slová, ktoré túžil počuť.

„Nie. Milujem ťa. Nemohol by som ťa nenávidieť, hoci... Bolí ma predstava, že...“ povzdychol si. „Občas som si predstavoval, že budem mať vlastnú rodinu a ver mi, že v mojich predstavách bola početná a milujúca, no nie tak početná ako sú Weasleyovci,“ dodal s úsmevom a pokračoval. „Lenže to bolo ešte vtedy, kým som nezistil, že som iný. Potom sa moje sny na šťastný život rozpŕchli ako oblak pary v slnečnom dni. Vieš, keď ti dali ten trest, nechcel som ťa tu, len preto, lebo som nevedel, či sa ovládnem a udržím pred tebou svoje city pochované tak, ako som to dlhé roky robil. Bol to pre mňa zázrak, keď si mi ich opätoval. A to, že si otehotnel... je ešte väčší zázrak, ako by som si len kedy dokázal predstaviť. To, že v tebe rastie niečo, čomu sme dali spoločne život... Ja...“ Harry zasa len bezmocne pokrútil hlavou. „Popravde, budem pri tebe stáť nech sa rozhodneš akokoľvek.“

Iste, povedal to, ale Draco vedel čítať medzi riadkami. Videl mu tú túžbu napísanú v tvári, v očiach, ktoré žiarili tlmeným malachitovým svetlom a on nedokázal urobiť nič iné, len odvrátiť od tých milujúcich očí a tváre pohľad.