V službách jeho lordstva - 38. kapitola
38. kapitola
Žiadny Macko!
(kapitolka na spestrenie nedeľného večera - taká odľahčujúca)
Draco ležal v posteli otočený na bruchu a lenivo sa v nej preťahoval. Hlavu mal položenú na Harryho hrudi, tak ako zvykol. Rukou ho objímal okolo pásu, pravú nohu mal prehodenú cez jeho ľavú. Za oknom snežilo. Z belostného neba sa na zem z ťažkých oblakov visiacich nízko nad zemou znášali veľké snehové vločky, biele ako mlieko. Krajina sa už dávno prichystala na snehovú nádielku, ale až dnes snežilo prvýkrát. Bolo tretieho decembra. Pri tej myšlienke sa podvedome zamračil a pritúlil sa ešte viac k Harrymu. Ostávalo im posledných dvadsať dní, kým mu neuplynie čas trestu. Čo s nimi bude potom? Dovolí mu Harry ostať tu, keď ho rodičia odvrhli? Teda, hlavne otec. Matka zastávala iný názor, ako mu podrobne napísala v liste, ktorý mu Harry pred pár dňami doručil. Chápala ho a priala mu šťastie, ale otca ovplyvniť nedokázala.
„Čo tak Pralinka?“ ozval sa Harry a Draco prevrátil očami.
„Zabudni!“ zahundral nespokojne, ale ani sa nepohol. Stále upieral pohľad k oknu a sledoval snehové vločky spúšťajúce sa k zemi, tancujúce vo vetre.
„Kroketka?“ skúšal ďalej Harry, ale ani tentoraz nebol úspešný.
„Asi ti to uniklo, ale sú to babské prezývky!“ zavrčal tlmene.
„Chrumkáčik?“ nedal sa odbiť Harry. „Holúbok? Lišiačik? Alebo by sa ti viac páčilo oslovenie Macko? Aj tak mám dojem, že si v poslednom čase trochu pribral,“ doberal si ho Harry s potmehútskym úsmevom.
Draco sa zdvihol na lakti a zamračil sa do jeho prekliato príťažlivej, usmievavej tváre. „Zabudni! Nemysli si, že ti dovolím, aby si mi dal prezývku po nejakom blbom jedle!“ varoval ho, no očividne to nezabralo, lebo Harry sa naňho škeril ďalej. „A do tej kategórie patria aj zvieratá!“
„Prečo? Všetci zaľúbenci si dávajú prezývky. Milé zdrobneninky, ktorými sa oslovujú v súkromí, pri milovaní...“ vysvetľoval mu svoje pohnútky, vybrať mu nejakú prezývku, čo sa jemu nepozdávalo.
„Neviem si ani len predstaviť, že by som sa vôbec dokázal vzrušiť, keby si ma volal Pralinka, Macko, či Chrumkáčik! Garantujem ti, že v tej chvíli by sa mi odnechcelo sexovať!“
„Ale prečo? Veď je to milé a vyjadruje to vzájomnú náklonnosť, blízkosť, lásku, súdržnosť, nehu...“ Harry by bol menoval možno ešte dlho, keby ho Draco neumlčal nie práve jemným bozkom. Keď sa od neho odtiahol, zistil, že Harry má stále na tvári ten prihlúply zamilovaný výraz. Nemohol mu viac odolávať. Pokrútil nad ním bezmocne hlavou a znova sa zložil na jeho hruď. Sústredene načúval pravidelnému búšeniu Harryho srdca.
„Nemusíme mať žiadne stupídne, prihriate prezývky. Nie sme trafení buzíci, ktorí nosia tangáče, obliekajú sa do ružového a majú tenké, zbabštené hlasy!“ (týmto som nechcela nikoho uraziť J)
Harryho obočie sa udivene povytiahlo nad malachitovými očami. „Nie sme buzíci?“
„Do frasa, Harry! Presne vieš, čo mám na mysli, tak si zo mňa neuťahuj!“ odvrkol. „Sme síce gayovia... ale to nám na mužnosti neuberá.“
„Isteže to viem, miláčik,“ povedal Harry nežne a vošiel mu prstami do vlasov, ľahkých, príjemných na dotyk ako zamat.
„To by šlo,“ ozval sa Draco po chvíli premýšľania celkom vážne.
„Čo by šlo?“ nechápal Harry jeho narážku.
„Veď vieš,“ štuchol doňho jemne plavovlasý chlapec. „Miláčik... to sa mi páči,“ povedal a zdvihol k nemu hlavu.
Harryho pery sa roztiahli do širokého úsmevu a pritiahli si jeho tvár bližšie. „Je to síce otrepané a bežné, ale... myslím, že ti tak budem hovoriť veľmi, veľmi rád,“ povedal a Draco sa zachvel od túžby, keď jeho pootvorené pery ovanul Harryho teplý dych. Ale odtiahol sa od neho a zachmúril, siahnuc si rukou na brucho.
„Naozaj si myslíš, že som pribral?“ spýtal sa, obzerajúc sa a ohmatávajúc si brucho. „Mne sa nezdá.“
Harry sa uškrnul a s klokotavým smiechom ho prevalil pod seba. Vytiahol mu tričko a odhalil mierne vypuklé bruško. Poláskal ho rukou a vtisol naň bozk, pozrúc mu do očí. „Hm, asi ťa nepoteším, ale ozaj si trochu pribral. Zrejme varím sakramentsky dobre!“ uškrnul sa od ucha k uchu a zasmial sa, keď zbadal Dracov nevrlý pohľad. Chcel ho rozptýliť a najúčinnejšie, čo vedel, bolo zmocniť sa jeho pier v sladkom, šťavnatom bozku, aby mu dal najavo, že po ňom stále rovnako túži a že je preňho všetkým.
Keď plavovlasý chlapec ležiaci pod ním spokojne zavrnel a objal ho okolo krku s tichým zastonaním, Harry cítil ako sa konečne uvoľnil. Vkĺzol mu jazykom hlbšie do úst vychutnajúc si pomalý, maznavý bozk. Nerád, ale po chvíli ho musel ukončiť.
Dracovi to očividne prekážalo, ale nedalo sa nič robiť. „Prepáč,“ zašepkal Harry s ústami proti jeho perám, posievajúc mu tvár drobnými bozkami. „Musím sa pripraviť.“
„Zasa niekam ideš?“ opýtal sa, očividne nie nadšený vyhliadkou samoty.
„Musím. Mám stretnutie s McGonagallovou,“ povedal a vymotával sa z prikrývok. „Veď som ti to včera spomínal. Konečne sa mi ozvala.“
„Mhm, už si spomínam,“ zamrmlal neznejúc nadšene a prevalil sa nabok, tak aby mal na Harryho dobrý výhľad a sledoval, ako si vyberá čisté veci zo skrine.
„Tebe sa ešte neozvala?“ zaujímal sa Harry, ale Draco pokrútil hlavou. „Nevadí, možno sa ešte len ozve.“
„Uvidíme,“ hlesol a zbystril pohľad, keď zo seba Harry stiahol pyžamové nohavice a spokojne si vzdychol. Na perách sa mu zjavil náznak úsmevu a tvár nadobudla zasnený výraz. „Nevadí,“ riekol zamyslene po chvíli, keď už jeho pozornosť nič nerozptyľovalo, lebo Harry si už naťahoval nohavice. „Ak to nevyjde, mám náhradný plán,“ priznal sa.
„Náhradný plán?“ spýtal sa Harry a natiahol sa po košeli. Obliekol si ju a začal si zapínať gombíky, nespúšťajúc z Draca pohľad. „Nezmienil si sa o ňom.“
„To preto, lebo mi to napadlo len včera a to už si spal,“ vysvetlil rýchlo.
„A aký je?“ vyzvedal Harry, strkajúc si tmavošedú košeľu do čiernych nohavíc.
„No, budem sa držať pri elixíroch. S ich výrobou si nájdem uplatnenie kdekoľvek,“ riekol zadumane, ale Harry si všimol čudný lesk v jeho očiach. Nebol si však istý, čo to mohlo byť... Obava? Mohol iba hádať.
Sadol si na posteľ a obúval si topánky. Vrhol naňho skúmavý pohľad. „Nevzdávaj to. Ešte nie je nič isté. Riaditeľka sa určite sa ozve.“
„No hej, stará vrana McGonagalka,“ zahundral. „Uvidíme.“
Harry sa naňho pozrel a naklonil sa k nemu so šibalskými ohníčkami v očiach. Obtrel sa ústami o jeho pery a odtiahol sa skôr, ako Dracove ruky mohli vôbec ovinúť jeho krk. „Zaviažeš mi kravatu?“ spýtal sa a bezradne mykol plecami, keď Draco pretočil očami.
„Pripomeň mi, že si to mám zapísať do zoznamu, čo všetko naučiť jedného sexi Chrabromilčana,“ zahundral, ale rád sa pribral k práci a zručne mu viazanku zaviazal. Nezabudol poznamenať, že si zvolil vhodnú farbu, čo Harry spokojne chápal ako pochvalu.
Harry si od neho ukradol posledný bozk a vykĺzol z izby, poznamenajúc ponad plece, že sa vynasnaží dlho nezdržať.
Draco nad tým len mávol rukou a zašomral: „Akoby som nepoznal tú starú vranu. Len čo ťa uvidí, zdrapí ťa do svojich pazúrov a nebude ťa odtiaľ chcieť pustiť.“
Harry to síce už nepočul, ale to vôbec nevadilo. Draco sa odšuchtal do kúpeľne a vyzliekol sa. Potom mu čosi zišlo na um a stal si celkom nahý pred veľké, nástenné zrkadlo. Postavil sa pred neho zboku a obzrel si v ňom kritickým okom svoju nahú postavu.
„Do trollieho trusu! Prisám Merlin, mal pravdu,“ zašomral. Zvraštil obočie a rukou si prešiel po zväčšenom obvode brucha. Nie nejako extra, ale odhadoval – vzhľadom k tomu, že nemal problém vojsť do nohavíc a zatiaľ mu neboli tesné – že to nebude viac ako tri centimetre. Ale bolo to vidno, lebo jeho ploché brucho bolo mierne zaoblené. „Tak, Malfoy, čokoládovým palacinkám bude na pár dní koniec,“ poznamenal a potľapkal sa po bruchu.
***
Harry sa ocitol pred bránou Rokfortu a zakýval čakajúcemu Hagridovi, ktorý prešľapoval pri bráne.
„Čauko Harry,“ pozdravil ho, len čo mu otvoril a vzal ho do svojej medvedej náruče.
„Ahoj, Hagrid,“ opätoval mu pozdrav. „Ako sa máš?“
„Fajn, šecko fajn, ale nemám mocinky čas. Musím švihať na hodinu. Dnes budem preberať s tretiakmi Hipogrifov a musím dójsť šecko nachystať. Ale potom sa u mňa musíš zastaviť, kamoško. Dáme si čaj, možno i panáka, dobre?“
Harry mu stihol sotva prikývnuť, lebo Hagrid sa bral hneď preč. Bolo od McGonagallovej strašne milé, že ho nechala v úlohe profesora a on mohol pokračovať vo vyučovaní Starostlivosti o zázračné tvory. Pobral sa k hradu. Zaborený v snehu po kolená, naschvál sa nevybral odhrnutou cestičkou. Zhlboka sa nadýchol a nabral do pľúc mrazivý, horský vzduch Škótskej vysočiny. Starý, dobrý Rokfort sa skvel v zimnej, zasneženej krajine ako rokmi brúsený, najvzácnejší klenot. Po tvári sa mu rozlial široký úsmev a musel sa veľmi opanovať, aby od radosti nevykríkol. Bol späť...
Do hradu vošiel za povšimnutia školníka Filcha. Bol prekvapený, keď zistil, že jeho mačka – pani Norrisová – stále žije. Zdvorilo ho pozdravil a pod jeho prísnym pohľadom sa zbavil všetkých zvyškov snehu. Hneď potom sa vybral za svojím cieľom. Skontroloval si presný čas, aby sa uistil, že nemešká. Pred kamenným chrličom povedal potrebné heslo, ktoré si našiel v liste a točitým schodišťom vykročil k riaditeľni. Zaklopal a počkal si na vyzvanie z opačnej strany dverí.
„Dobrý deň, pani riaditeľka,“ pozdravil ju, na čo vstala Minerva od stola a podišla k nemu, vítajúc svojho bývalého študenta s úsmevom.
„Harry, och, Harry, tak rada vás opäť vidím,“ riekla a on jej zhovievavo dovolil, aby ho schovala vo svojej náruči. „Vyrástol z vás statný, mladý muž,“ dodala obdivne, za čo jej ostýchavo poďakoval.
Sadli si a ona ho ponúkla čajovými keksíkmi a samozrejme, čajom. Harry obrátil pohľad k portrétu bývalého riaditeľa, ale bol prázdny. Riaditeľka a bývalá vedúca jeho fakulty ho informovala, že je preč často a ona sama sa s ním má možnosť pozhovárať málokedy. Harry bol trochu sklamaný, ale na radosti, že je späť – hoci len na chvíľu – mu to neubralo.
„Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa budete uchádzať o miesto učiteľa, ak sa mám priznať. Vždy ste túžil stať sa aurorom,“ začala a premerala si ho zvedavým pohľadom.
„Veď som sa aj stal. Ale ako to už býva, nie je to už to, čo by ma napĺňalo,“ odvetil popravde a ona prikývla.
„Máte záujem o Obranu?“ spýtala sa priamo, keďže to už predtým naznačil vo svojom liste. Harry súhlasne kývol hlavou.
„Ovšem, pokiaľ bude vôbec to miesto voľné, pani riaditeľka,“ vychrlil okamžite a ona sa zamyslela.
„Nebude to také ľahké,“ odvetila vzápätí. „Viete, pán Krum má s nami zmluvu na dva roky a...?
Harry jej drzo skočil do reči, od číreho prekvapenia. „Krum? Victor Krum?“ vyvalil na ňu oči a ona sa len pobavene zasmiala.
„Isteže, alebo poznáte iného Victora Kruma?“ doberala si ho a on sa nad svojou reakciou zahanbene uškrnul.
„Nie, ja som si ale myslel, že sa z neho stal profesionálny Metlobalový hráč,“ vysvetlil.
„Nie, nie. Z pána Kruma bude profesor. Síce hrával skutočne pár rokov po škole Metlobal, ale rovnako ako i vy, zmenil svoje rozhodnutie.“
„Takže dva roky?“ spýtal sa skleslo a ona prikývla.
„Tak. Potom sa chce vrátiť späť do Rumunska. Ako sám vravel, o kvalifikovaných profesorov je u nich núdza. Ale mala by som pre vás jeden návrh...“ nadhodila a v očiach sa jej lišiacky zablyslo. Harry bol zvedavý, čo to bude za návrh.
Keď mu to všetko objasnila, chvíľu nepovedal nič. Tvár mu zastrela chmára pochybnosti, ale riaditeľkin nápad nebol pripravený zavrhnúť okamžite.
„Musím si to premyslieť. Dúfam, že to nebude vadiť,“ prehovoril napokon a ona prikývla, s uistením, že ho chápe.
Lenže jej nápad nebolo to jediné, čo ho momentálne ešte trápilo. Obrátil sa na ňu so spýtavým, nerozhodným pohľadom. „Pani riaditeľka, chcem sa opýtať ešte na niečo...“
Minerva si odchlipla z čaju. „Nech sa páči, Harry. Pýtajte sa.“
Harry sa teda zhlboka nadýchol a rozhodol sa vyjsť s pravdou na svetlo pre začiatok aspoň pred ňou. „Vedeli ste o tom, že profesor Dumbledore bol... homosexuál?“
Minerva prikývla, hoci zatiaľ nechápala, kam tým Harry mieri. „Isteže. Vedela som o mnohých veciach.“
„Neprekážalo vám ani nikomu inému, že učí na škole, že je riaditeľom a...“
„Harry? Čo mi tým chcete naznačiť?“ spýtala sa, pozdvihnúc svoje obočie, keď začínala tušiť, kam tým vypytovaním mieri.
Harry sklopil pohľad na svoje ruky a v duchu si skúšal sformulovať rozumnú a hlavne súvislú otázku. „Chcem vedieť, či nevznikne problém, ak sa uchádzam o miesto a som... veď viete,“ zašepkal. „Neexistuje nejaký etický, morálny, alebo iný kódex, ktorý by zakazoval, alebo...?“
„Zadržte Harry,“ zastavila ho s potuteľným úsmevom. „V prvom rade, máme tu jediný kódex a to je školský, ktorý si ako každý iný profesor budete musieť naštudovať, ak sa sem rozhodnete nastúpiť. A čo sa týka vášho súkromného života, do toho nikoho nič.“
„Dobre, lenže aj tak... Čo v prípade, že na škole bude učiť profesor, ktorý je vo vzťahu s iným profesorom? Môžu sa beztrestne schádzať naďalej, alebo je to vylúčené?“
„Teda, vy mi ale dávate otázky,“ šepla udivene. Oprela sa lakťami o stôl a skôr ako stihla odpovedať, prehovoril niekto iný.
„Neexistuje žiadne také pravidlo, Harry. Ak je váš vzťah súkromný, či verejný, neexistuje pravidlo, ktoré by vám bránilo spoločnému nažívaniu. Avšak za predpokladu, že sa budete správať mravne a zdržanlivo na verejnosti a vaše správanie nebude negatívne ovplyvňovať študentov. V podstate ide o to isté, čo platí pre páry v heterosexuálnom vzťahu. Nič iné.“ Múdry muž sa pousmial na svojho bývalého študenta spoza mesiačikových rámov okuliarov. „Teda... máš priateľa?“ opýtal sa vyzvedajúc, kým Harry predýchal fakt, že ho znova vidí po niekoľkých rokoch.
„Mám,“ oznámil a úkosom pozrel na Minervu, rovnako zvedavú ako boli ostatní obyvatelia portrétov, čušiaci v obrazoch a natŕčajúci uši.
„Smiem vedieť, kto to je?“ pátral Dumbledore ďalej a Harry sa zamyslel.
„Bude vám stačiť, ak poviem, že medzi láskou a nenávisťou je tenká čiara?“ opýtal sa a Dumbledore sa pobavene rozosmial.
„Bude Harry, bude,“ pritakal a žmurkol naňho, keď ich vyrušila Minerva.
„Chcete sa spýtať ešte niečo, Harry?“
„Zatiaľ nie. Ďakujem vám veľmi pekne za ochotu. Ozvem sa vám najneskôr do konca budúceho týždňa, stačí?“
S obomi sa rozlúčil a zamieril k Hagridovej chalupe. Dúfal, že sa pri ňom veľmi nezdrží. Bolo po pol jedenástej. Na obed už chcel byť doma, ale ak sa raz Hagrid rozreční, len ťažko ho zastaví. No, snáď sa na niečo vyhovorí.
Komentáre
Prehľad komentárov
nechcem predbiehať udalosti, ale podľa mňa Draco nepriberá len tak :DD určite to bude mať svôj dôvod :DD juj teším sa :DD
:)))))
(nadin, 26. 4. 2010 19:13)Milá, skutočne oddychová kapitolka, navyše naozaj podarená!!!
bojuji proti nadpisúm................
(MIREK, 26. 4. 2010 17:04)
....říkal jsem si co kdyby...
...a ono to vyšlo...
juu
(Tria, 26. 4. 2010 5:29)
Necakala som tu kapitolu, ale teraz si dakujem ze som sem nazrela :-)
Som zvedava co vymyslela ta riaditelka...
:-D Pobavila ma scenka s riaditelom.:-D
Dakujem za necakanu kapitolu
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 22:58)