V službách jeho lordstva - 36. kapitola
36. kapitola
Horúca hlava
Harry sa v posteli nepokojne pretočil na bok. Nejasne si uvedomoval, že mu je priveľmi horúco. Vzápätí sa prevalil na chrbát a rozospato zažmurkal očami do tmy, ktorá ho obklopovala. Odrazu si uvedomil, čo nie je v poriadku. A nielen preto, že Draco si čosi nezmyselne mrmlal podod nos z nepokojného spánku. Rukou zašmátral po okuliaroch a nasadil si ich na nos. Okamžite zasvietil nočnú lampu a uprel pohľad na mladíka ležiaceho vedľa neho. Draco priam horel. Líca mu blčali ako vĺčie maky, čelo mu pokropil studený pot...
„Do škrota!“ zaúpel v duchu a ani sa neobťažoval zisťovať, akú vysokú má horúčku. Namiesto toho zamieril k svojej skrini s elixírmi a po chvíľke horúčkovitého hľadania našiel ten, ktorý potreboval. Ráznymi krokmi zamieril späť k posteli a snažil sa primäť Draca, aby užil predpísanú dávku. Nešlo to ľahko, ale s trochou presviedčania to napokon zvládol viac ako dobre. Hneď potom zbehol do kuchyne, aby dal postaviť vodu na čaj. Kým voda zovrela a on mohol zaliať lipové kvety vriacou vodou, ubehla azda celá večnosť - hoci to v skutočnosti netrvalo viac než päť minút. Lenže potom zas musel čakať, kým sa čaj vylúhuje, aby doň mohol pridať včelí med so šťavou z čerstvo vytlačeného citróna. Čaj zamiešal a ochutnal, či nie je prihorký, alebo prisladký a spokojný s jeho konzistenciou ho vyniesol do spálne. Nalial z neho trochu do pohára a nechal ho primerane ochladnúť. Podarilo sa mu prinútiť Draca vypiť zo dva poháre, čo tiež musel považovať za úspech.
V posteli ho nechal samého. Namiesto toho si k lôžku prisunul hojdacie kreslo a doniesol si svoju obľúbenú károvanú deku. Ešte predtým priložil do ohňa v kozube jedno z tých väčších polien, lebo sa mu zdalo, že vzduch v izbe ochladol. Prv ako si sadol do pripraveného kresla, naklonil sa k Dracovi a priložil mu k rozpálenému čelu ruku, uvažujúc, kedy asi elixír zaberie.
Harry po zvyšok noci nezažmúril oka. Nemohol. Bdel nad Dracom a počúval jeho zmätené drmolenie... Stislo ho pri srdci, keď načúval jeho chrapľavému hlasu, ktorý šepkal Harryho meno i úpenlivé prosby, aby ho neopúšťal... Potom sa chvíľu hádal s otcom, prosil matku o pochopenie...
Po štyroch hodinách – a tentoraz mu Harry horúčku zmeral, lebo sa nedzalo, že sa jeho stav lepší - ho Harry znova prinútil vypiť z elixíru. Dávka pred tým očividne nezabrala. Keď sa mu nepodarilo zraziť Dracovi horúčku ani do bieleho rána, zbehol na prízemie do salóna a kľakol si ku kozubu. Vhodil doň za hrsť letaxového prášku a strčil hlavu do zelených plameňov, nedočkavo sa rozhliadajúc po vstupnej sieni Hermioninho a Ronovho bytu.
„Hermiona! Hermiona, kde si?!“ kričal, aby ho počuli. Uľavila sa mu, keď sa ozval rýchly cupot nôh po drevenej podlahe, prichádzajúci z vedľajšej izby.
„Harry? Čo sa stalo?“ spytovala sa vystrašená jeho nečakaným vpádom tak včasne zrána.
Nehodlal jej teraz nič vysvetľoval. „Potrebujem tvoju pomoc! Musíš ku mne okamžite prísť! Prosím, ponáhľaj sa!“ žiadal ju náhlivo a zmizol skôr, ako sa ho stihla opýtať, čo sa deje. Nečudo, že ju to vystrašilo ešte viac. Ledva stihla zakričať Ronovi, že musí za Harrym.
Keď sa ocitla v jeho dome, Harry ju schmatol za ruku a ťahal na poschodie. Cestou jej vysvetľoval, čo sa stalo a s čím si nevie rady.
„Ako to, že má horúčku?“ spytovala sa. „Dal si mu Životabudič?“
„Isteže, ale nezaberá to,“ odvetil jej a tiež povedal, že ho nalieva lipovým čajom, no nič z toho nepomáha. „Určite to má z toho, že zmokol na prechádzke. Nevedel som, či mám počkať, alebo zájsť k Sv. Mungovi, nech sem niekoho pošlú...“ priznal sa zmätene, keď otváral dvere na svojej spálni.
Hermiono obočie sa nepatrne povytiahlo, ale nepovedala ani slovo. Vošla do spálne Harrymu v pätách a pristúpila k posteli, kde ležal zamotaný v prepotených prikrývkach Draco Malfoy. Skusmo mu priložila ruku na čelo a musela konštatovať, že teplota zrejme skutočne neklesla. Bol taký rozhorúčený, že by sa na jeho tele dala pokojne vysmážať slaninka.
„Kedy mal naposledy elixír?“ opýtala sa Harryho, ktorý pri nej bezradne postával prestupujúc z nohy na nohu.
Pozrel na hodiny a odrátal uplynulý čas. „O piatej ráno,“ odvetil.
„Dobre, takže na ďalšiu dávku je ešte skoro. Spravíme to inak. Treba prevliecť mokré obliečky a tiež i jeho. A dáme mu studené zábaly.“
Len čo to povedala, hneď z neho stiahla perinu, nahradiac ju dekou, ledabolo prevesenou cez operadlo kresla a rýchlymi ťahmi začala sťahovať prepotenú obliečku. Harry pobehol k skrini aby jej doniesol čisté obliečky a ona tak mohla perinu hneď i navliecť. Potom odbehol do Dracovej izby, aby mu doniesol nové pyžamo. Keď sa znova objavil v svojej spálni, Hermiona mala prevlečený už i vankúš.
„Musím prevliecť aj plachtu,“ povedala zamyslene a podala mu jeho prútik z nočného stolíka. „Budeš ho musieť chvíľu udržať vo vzduchu, kým neskončím.“
„Bez problému,“ riekol a spravil, o čo ho požiadala.
Keď bola posteľ prezlečená, prišiel na rad sám Draco. To sa chopil iniciatívy zas Harry. „Prezlečiem ho. Ty prines uteráky a misu s vodou, dobre?“
Keď sa Hermiona vracala do jeho spálne, zaklopala na dvere, aby predišla trápnej situácii.
„Môžeš!“ ozvalo sa tlmeným hlasom spoza dverí a ona teraz už bez obáv vstúpila dnu, nesúc so sebou všetko potrebné.
Draco ležal v posteli nahý do pol pása, čo bolo dobre, lebo sa mu chystali dávať studené zábaly, aby mu mohli zraziť horúčku účinnejšie. Hermiona podala suchý uterák Harrymu a jeden z tých, ktoré priniesla namočila do studenej vody a dobre ho vyžmýkala predtým, ako doňho zabalili Draca. Ten sa roztriasol po celom tele a zadrkotal zubami, nespokojne mrnčiac. Harry okolo neho ovinul rýchlo suchý uterák a prikryli ho perinou, čakajúc, kým sa znova nezahreje, hladiac ho po vlasoch a prihovárajúc sa mu šeptom. Chlácholil ho ako malé, bezbranné dieťa. Tento postup zopakovali ešte päťkrát, kým mu konečne dali pokoj. Harry naňho natiahol vrch pyžama a pomohol kamarátke dostať doňho ďalšiu dávku elixíru.
O pol hodinku neskôr prinútila Hermiona Harryho (násilím, lebo vyzeral ako chodiaca mŕtvola) ísť si odpočinúť. Sprvu protestoval, ale potom mu pripomenula, že v noci by si chcela oddýchnuť ona – v rámci striedania sa pri pacientovom lôžku - a on bude musieť byť čulý, tak ju poslúchol.
***
Keď sa k nej pred siedmou hodinou večer Harry vrátil, sedela v hojdacom kresle, vlasy mala rozhodené po pleciach a privítala ho slabým úsmevom.
„Horúčka ustúpila, ale ešte sme nevyhrali úplne,“ šepkala, aby nezobudila Draca. „Jedol si? Spravila som hovädzí vývar a donútila ho vypiť aspoň trochu.“
„Hermiona, ty si poklad. Čo by som si bez teba počal?“ zavzdychal a naznačil jej, aby ho nasledovala von zo spálne.
V kuchyni sa mohli nerušene a pokojne zhovárať bez toho, aby šepkali a rušili Dracov uzdravujúci spánok. Harry do seba ládoval už druhý tanier hovädzej polievky, kým Hermiona sedela za stolom, pozorovala ho a rukou si podopierala bradu.
„Myslím, že to už bude lepšie, ale... Vieš, horúčka mu v noci môže opäť stúpnuť,“ varovala ho.
„Viem už, ako na to a poradím si i sám. Nechcem ťa otravovať malichernosťami,“ povedal, keď sa načiahol a vzal jej druhú ruku do svojej, len čo od seba odsunul prázdny tanier. Chytila sa ho a povzdychla si, hľadiac na ich prepletené prsty.
„Rozprával zo sna,“ priznala po chvíli. „Pohádal sa s rodičmi?“ zaujímala sa. Netušila, že je situácia tých dvoch taká komplikovaná a sprvu i ona sama prliala olej do ohňa. Zahanbila sa, keď počúvala Harryho rozprávať o nepodarenom včerajšku.
„Hej. Narcissa síce mlčala, ale nezdalo sa, že by s Luciusom nesúhlasila. Nechcú prijať fakt, že je Draco... veď vieš, gay. A mne to dávali za vinu. Dokonca sa ho zriekli. Vraj, kým sa nespamätá, nemá sa im ukazovať na oči.“
Videla na Harrym, že ho to trápi, ale čo mohla urobiť? Popravde, nebola by si ani len pomyslela, že by sa Malfoyovci boli schopní tak ľahko zriecť jediného potomka, ale z myšlienok ju vyrušil Harry, lebo pokračoval v rozprávaní.
„Nechcel som, aby sa to stalo. Včera som Dracovi navrhol, aby sa k nim vrátil... teda, samozrejme, keď mu vyprší trest. Navrhol som mu rozchod... Nechcel som stavať svoje šťastie na jeho nešťastí. My sme sa uzmierili, prečo by nemohol pochopiť i jeho vlastní rodičia?“ spýtal sa mrzuto, venujúc jej zdrvený pohľad.
„A?“ nabádala ho, aby hovoril ďalej, zvedavá následným vývinom situácie. „Neprijal to, však? Nerozišli ste sa?“ spýtala sa, súdiac podľa toho, že našla Draca spať v Harryho spálni.
Samozrejme, pokrútil hlavou. „Nie. Nechcel to.“
Hermione sa po tvári rozlial úsmev z dojatia a do očí sa jej natískali slzy. „Zdá sa, že sa naozaj zmenil,“ pripustila ochotne. „Vieš, tvoje meno si mrmlal v horúčke najčastejšie spomedzi tých nezmyselných táranín, ktorým som väčšiu časť ani nerozumela. Vyzerá to, že mu na tebe skutočne záleží. Naozaj by som to nikdy nebola predpokladala. Váš vzťah je... výnimočný. Skutočne.“
Harryho tvár sa rozžiarila šťastím a radosťou. „Milujem ho. Nikdy som tak nikoho nemiloval, prisahám, Hermy.“
Opätovala mu úsmev a pozrela na hodinky. „Je najvyšší čas vrátiť sa. Ron bude mať znova milión otázok. Uvidíme sa ráno, dobre?“ vstala od stola a pobozkala ho na líce, no v dverách kuchyne sa ešte otočila. „Vrátim sa ráno. Keby sa jeho stav zhoršil, pokojne ma zobuď hoc uprostred noci. Och a nezabudni mu uvariť lipový čaj. Ten je pri jeho stave najlepší.“
„Nezabudnem. Dobrú noc, Hermy,“ kývol jej na pozdrav a vydal sa plniť jej pokyny.
***
Draco sa pomrvil v posteli a rozospato natiahol ruku po mieste, kde mal byť Harry. Druhá polovica postele však bola prázdna. Našiel sa tam ležať celkom sám. Až po tomto zistení zaklipkal viečkami a pretrel si rukou rozospaté oči. Nadvihol sa na lakťoch a uprel pohľad na dvere, ktoré sa práve otvárali.
Harry si razil cestu dovnútra s plne naloženým podnosom. „Už si hore?“ ozval sa spokojne a presunul sa s podnosom k nočnému stolíku.
„Ale hej,“ zamrmlal. „Cítim sa, akoby ma prešiel Rytiersky autobus,“ priznal sa Draco a znova sa zviezol do vankúšov.
„Aj tak vyzeráš,“ doberal si ho dobromyseľne Harry a jeho ruka skončila automaticky na jeho čele. „Vďaka Merlinovi, zdá sa, že sme to zvládli.“ Draco nemal horúčku už ráno a Harry sa o tom presvedčil, keď mu zmeral teplotu. A nevystúpila mu ani teraz, ako to s ním bolo včera i predvčerom.
Draco sa zamračil. Bolo to prvý raz, čo bol skutočne hore a pri zmysloch, uvedomujúc si svoje okolie i ľudí okolo seba. Teda... Harryho. Keď si Harry všimol jeho zmätený výraz, povedal mu, že sa prebral po dvoch dňoch vysokých horúčok.
„Museli sme ti ich zrážať zábalmi, lebo elixír nepostačoval,“ dodal, keď ho poprosil, aby sa opäť posadil a on mu starostlivo napravil vankúše, aby sa mohol o ne pohodlne oprieť.
„Takže... Gran- Hermiona bola naozaj tu?“
„Bola,“ prisvedčil Harry a položil pred neho podnos s jedlom, ktorý priniesol. Kým Draco večeral, zhovárali sa a potom dokonca i hádali, lebo Draco si chcel dopriať poriadny kúpeľ a Harry mu ho vyhováral, že je ešte skoro a že môže počkať do zajtra. Samozrejme, že si Draco presadil svoje, avšak s Harryho dozorom súhlasil a vonkoncom proti nemu nenamietal.
Kým si Draco hovel v kúpeli, Harry ho predsa len nechal chvíľu osamote, aby v spálni vyvetral a vpustil dnu čerstvý závan vzduchu. Znova prezliekol obliečky perín a až potom sa odobral do kúpeľne. Keď vstúpil dnu, Draco mu podal žinku a poprosil ho, aby mu pomohol umyť chrbát. Harry sa bez dlhých rečí pribral do práce, hoci ľutoval, že si nemôžu zalaškovať tak ako minule. Všimol si, že Dracovi znova horia inak vždy bledé líca a modlil sa, aby mu znova nestúpla teplota, len kvôli jeho potrebe okúpať sa a zmyť so seba zvyšky potu.
Bol spokojný, až keď Draco poslušne užil liek, vypil pohár čaju a ľahol si do postele, kým on sa chystal zaujať obvyklé miesto v kresle.
Draco sa odrazu zamračil a strelil po ňom pohľadom. „To mieniš spať celú noc v tom sprostom kresle?“ spýtal sa bez obalu, neprestávajúc sa naňho mračiť.
Harryho obočie vyletelo pobavene nahor a kútiky jeho úst sa nadvihli v šibalskom úsmeve. „Isteže. Ešte nie si zdravý a...“
„Potter, varujem ťa!“ soptil Draco teatrálne. „Ak okamžite nevlezieš ku mne do postele, nechci vedieť, čo ti urobím!“
Harry sa tlmene rozosmial. Isteže by mu nespravil nič a nielen preto, že bol ešte slabý ako mucha. Draco chcel prosto dosiahnuť svoje. Občas sa správal ako veľké, rozmaznané dieťa. Ale i to sa mu na ňom páčilo...
Prezliekol sa do pyžama a spravil, čo od neho chcel. Draco sa k nemu okamžite privinul a zložil si hlavu na jeho plece. Harry privrel oči a vdýchol do seba vôňu jeho čerstvo umytých vlasov i pokožky. Objal ho, pritiahnuc si ho ešte bližšie do náručia. Vtisol mu na vrch hlavy bozk, do mäkkých hodvábnych vlasov a zaželal dobrú noc.
Draco mu stihol z polospánku zamrmlať: „Teraz už bude... Dobrú, Harry.“ Spokojne si povzdychol a zaspal ako zarezaný.
Komentáre
Prehľad komentárov
Krasnucka kapitola, vazne ... a tiez som cakala ze Draco ochorie.
BTW som fakt rada z Hermioninho noveho postoju :D ...
Vazne krasa :D
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 22:11)čakala som že Draco určite nachladne, keď sa necítil dobre..Hermiona bola zlatá, že Harrymu s ním pomohla :DD
:-D
(Tria, 21. 4. 2010 17:48)
Takto sa o mna staral nastavajuci ked som mala na dovolenke upal :-D
:-D Krasnucke :-)
:)))
(nadin, 21. 4. 2010 15:59)
Neopustím Ťa, v chorobe, v zdraví...
Ach jaj, krásna kapitola!
:3
(yumiko, 22. 2. 2012 22:56)