V službách jeho lordstva - 34. kapitola
34. kapitola
Výpoveď
Koniec septembra bol upršaný a chladný. Jeseň sa odela do pestrých farieb počnúc žltou, oranžovou až po sýtu červenú. Harry si povzdychol a vstal od dubového stola vo svojej pracovni, prejdúc k otvoreným dverám tej Dracovej. Chvíľu sa naňho zamyslene díval a v duchu zratúval ostávajúce mesiace. Mali pre seba ešte necelé tri mesiace... To bola akési Harryho poistka, istota, že bude mať Draca len a len pre seba. Lenže čo potom? Oprel si hlavu o zárubňu dverí a pozoroval ruku, ktorá miešala elixír v cínovom kotlíku.
„Dal som v práci výpoveď,“ riekol z ničoho nič, prerušiac tak ticho, ktoré v miestnosti panovalo (ak sme si odmysleli jemný šelest horiaceho ohňa, bublanie pripravovaného elixíru a tiché ťukanie varešky, keď ňou Draco občas zavadil o dno kotlíka).
Draco naňho úkosom pozrel, ale musel venovať pozornosť elixíru. Pripravoval Dúšok živej smrti a ten mal náročný postup. Zamiešal elixír ešte sedemkrát po strane hodinových ručičiek a varešku následne položil na kraj pracovnej dosky. Odmeral si presný čas a nechal ho na miernom ohni variť. Až teraz mal čas venovať sa chvíľu len svojmu priateľovi.
„Ako to, že si dal výpoveď? Chceš tým povedať, že už nebudeš vedúcim aurorov?“
Harry prikývol. „Presne tak.“
„Ale prečo, Harry? Pokiaľ viem, odjakživa si básnil o tom, že sa raz staneš aurorom. Čo tak zrazu?“ spytoval sa. Vzal ho za ruku a nasmeroval ho k pohovke, stojacej oproti horiacemu kozubu. Vonku fúkal vietor a mrholilo, ale ani jeden si to nevšimol. Harry sa oprel a zadíval sa do horiaceho ohňa. Najprv len mykol plecami, potom naňho pozrel a uvažoval, ako mu odôvodniť svoje rozhodnutie.
„Vieš, sám neviem, čo sa vlastne stalo, ale cítim, že to už nie je nič pre mňa. Prestalo ma to baviť. Nechcem sa ďalej pachtiť svetom a naháňať zločincov. Mám dosť jaziev na dva životy!“
Dracovi sa nadvihli kútiky úst. „Všimol som si.“
„Vadí ti to?“ opýtal sa Harry a odľahlo mu, keď Draco pokrútil hlavou.
„Nie, ani najmenej. Súhlasím s tebou. Vieš, aspoň sa o teba nebudem musieť báť. Ale čo ďalej? Máš niečo v zálohe? Aspoň nejaký nápad, čo by si mohol robiť?“
„Niečo by tu bolo, ale...“ na chvíľu sa odmlčal a pozrel do Dracových očí, opätujúc jeho spýtavý pohľad. „Uvažoval si niekedy o tom, že budeš pracovať?“
Draco pokrčil ramenami. „Iste, samo sebou. Viem presne, čo by som rád robil,“ povedal suverénne a oprel sa o opierku.
„Naozaj? A čo teda?“ vyzvedal Harry a prisunul sa k nemu bližšie.
„Chcel by som učiť,“ prezradil mu Draco bez váhania. „Vždy som o tom sníval. Milujem elixíry a rád by som pokračoval v šľapajách krstného otca.“
Harryho oči žiarili ako dva smaragdy, veľmi dobre vedel, kto je jeho krstným otcom. A ak bol do Draca zamilovaný, teraz sa z čistej lásky vznášal v oblakoch. Merlin, oni že boli rozdielni? Nie! Mali toľko toho spoločného, že by to nezrátal na prstoch dvoch rúk. Keď si Draco všimol jeho prihlúply, zamilovaný výraz, pobavene sa uškrnul.
„Čo je?“
„Myslel som na to isté, Draco. Aj ja by som rád učil a vrátil sa na Rokfort. Lenže nemám záujem o Elixíry. Tie mi nikdy príliš nešli,“ hovoril s úsmevom.
„Aj to som si všimol, ver mi,“ riekol plavovlasý chlapec spokojne a natiahol ruku k jeho tvári. Pohladil ho po líci a skôr ako stihol ruku stiahnuť, Harry pootočil hlavu, vtisol mu do dlane bozk a prikryl jeho ruku svojou. Preplietol si s ním prsty a položil si ju na pevné stehno. „Predpokladám, že ťa to ťahá k Obrane proti čiernej mágie, je tak?“ opýtal sa, akoby mu čítal myšlienky.
„V tom som bol vždy macher,“ zanôtil samoľúbo, čomu sa Draco uškrnul. „Spomínaš, ako ste nás skúšali so školníkom vymáknuť v piatom ročníku, keď sme s ostatnými založili Dumbledorovu armádu?“ opýtal sa Harry, spomínajúc na staré časy.
Samozrejme, že si na to Draco pamätal. „Iste. Dlho som vás chcel vystriehnuť. Už vtedy som bol do teba buchnutý až po uši.“
Harry naňho zamyslene pozrel, hrajúc sa s jeho rukou vo svojej dlani. Prstom ho pohládzal po chrbte ruky pomalými krúživými pohybmi, vychutnávajúc si dotyk jeho teplej pokožky. „Kedy si zistil, že sa ti páčia muži?“ opýtal sa ho a Draco sa nad jeho otázkou vážne zamyslel.
„Nie som si istý... Dievčatá som nikdy nebral inak, než kamarátky a pokusné králiky, lebo s takou Pansy som absolvoval svoje prvé bozkávacie maratóny. A tiež... s Daphne. Ona mala pekné pery. Och a nesmiem zabudnúť na Brocklehurstovú Mandy. Pôvabná Bystrohlavčanka... Čo tá dokázala s jazykom... Ale nespomínam si na nikoho z chlapcov zo svojej fakulty, po kom by som skutočne túžil. Myslím, že som sa nejako nafixoval na teba už pri prvom stretnutí... Uchvátil si ma. Počúval som o tebe už ako malý chlapec, a keď som ťa konečne spoznal... Bol si presne taký, akého som si ťa celé roky predstavoval. Vlastne... oveľa lepší.“ Harry ho iba ticho počúval. „A čo ty? Kedy si zistil, že si gay?“
„No, v tom mám na rozdiel od teba jasno. Bolo to po bozku s Čcho Čangovou. Už v treťom ročníku som začal zisťovať, že pri dievčatách nič necítim. A páčilo sa mi viac chlapčenské telo, čo som zistil v spoločných sprchách. Ale to s Čcho bolo definitívne...“
„A kedy si sa do mňa zaľúbil?“ opýtal sa Draco so samoľúbym úsmevom, ktorý sa ešte zväčšil, keď videl, ako sa Harry začervenal. „Pýtam sa preto, lebo v tom mám zas úplne jasno ja. Bolo to počas Trojčarodejníckeho turnaja, keď si vybabral s tým Uhorským chvostorožcom. Ale totálne si ma dostal, keď si polonahý (v tielku a trenírkach) skočil hlavičku do Čierneho jazera pri druhej úlohe.“
Harry sa rozosmial a s pôžitkom pohliadol do usmievavej tváre svojho priateľa, ktorý sa zasníval s otvorenými očami. „To nemyslíš vážne, však?“
„Myslím. A smrteľne,“ hlesol a mrkol naňho. „Tak, kedy si sa do mňa zaľúbil ty?“
Harry si povzdychol a poposadol si, pustiac jeho ruku zo svojej a prehrabával sa vlastnými spomienkami na študentské časy. Kedy sa doňho vlastne zaľúbil? Nikdy nad tým nepremýšľal. Mal dojem, že ho miloval vždy, ale ten moment tam niekde musel byť. Skrýval sa jeho pozornosti a nenápadne mu unikal.
„Vždy som ťa považoval za fyzicky krajšieho,“ začal zadumane pokojným, hlbokým hlasom. „Mal si okolo seba auru tajomnosti, akejsi skrytej výzvy... Nech sa akokoľvek snažím pátrať v pamäti a hľadať ten okamih, stále sa mi pred očami vynára celý súvis spomienok. Stretnutie u madam Malkinovej, náš duel v druhom ročníku. Metlobal, keď sme stáli proti sebe ako stíhači, spoločné chvíle počas vyučovania, keď som ťa potajme pozoroval...“
„Z tvojich slov mám dojem, že si sa do mňa musel zaľúbiť hneď na prvý pohľad,“ doberal si ho Draco a nadúval sa pýchou a radosťou z jeho vyznania, lebo to za vyznanie považoval. Možno ešte krajšie ako slová – milujem ťa. Aspoň v tejto chvíli.
***
Boli by sa takto zhovárali ešte dlho, lenže Draco musel dokončiť elixír. Harry sa odobral do kuchyne, keď na parapete pristála neveľká sovička. Ronov Kuvičok vrabčí, ktorý dostal v treťom ročníku od Siriusa.
Otvoril mu okno a sovička vletela dnu. S veselým húkaním pristála na stole a natrčila mu paprčku. Harry sovičku odbremenil a otvoril obálku, ktorú mu doniesla.
„Harry,
prijali sme Dracovo pozvanie. Dostavíme sa o šiestej. Nič nechystaj, Hermiona varila a vypekala celý deň.
Ron.“
Harry hodnú chvíľu úplne vyjavene civel na krátku správu a potom vrhol pohľad na hodinu visiacu na stene. Bolo o desať minút šesť. Obrátil sa trochu nasupený na sovičku, ktorá si potichu húkala.
„Letel si nebodaj cez Patagónsky prales? Alebo Ron nepovažoval za nutné oznámiť mi to skôr?“
Kuvičok naňho vypúlil svoje jantárové okále a urazene našuchoril perie. Hneď na to vzlietol a odletel preč.
Hneď potom vyštartoval z kuchyne, aby sa opýtal Draca, čo mal ten Ronov odkaz znamenať, keď sa z kozuba vo vedľajšej izbe ozval známy zvuk premiestnenia a tiché hundranie. Takže namiesto toho, aby bombardoval Draca zvedavými otázkami, vrútil sa do svojho salónu a skôr ako stihol vôbec pozdraviť Rona, ten mu vrazil do rúk akýsi podnos.
„Čauko, Harry a na. Odnes to prosím do kuchyne, ja sa musím vrátiť po ďalší,“ povedal a znova zmizol v zelených plameňoch. Harry namiesto toho, aby zagánil naňho, stihol knokautovať kyslým ksichtom len svoj vlastný kozub. Ale poslúchol a poslušne odniesol podnos do kuchyne, položiac ho na mramorovú dosku linky. Už načahoval ruku k pokrievke, aby zistil, čo to tam tak rozvoniava, keď sa vedľa neho znova objavil Ron s novým podnosom a zložil ho vedľa toho, ktorý mu podal predtým.
„Ron, čo to...“ nestihol dokončiť, lebo jeho kamarát mu už ukazoval chrbát. Ešte mu stihol ponad plece zakričať, že sa musí otočiť ešte raz, ale naposledy a potom mu to vysvetlí.
„To by som prosil!“ zahundral Harry. Nie, že by mu vadil ten nečakaný nájazd priateľov, pretože cítil, že toto bude rozhodujúca chvíľa nielen pre neho, ale i pre Draca. Ako mu už predtým povedal Ron, nemali žiadne námietky proti tomu, že bol Harry homosexuál. Kameňom úrazu nastal, keď si Harry začal s Dracom. Napadlo ho už miliónkrát, že by to možno dopadlo všetko inak a obišli by sa bez tej hádky, keby bol Hermione vysvetlil svoje pohnútky a zveril jej svoje tajomstvo. To zapríčinilo, že jeho priatelia nevedeli nielen o jeho sexuálnom zameraní a on sa musel vysporiadať s týmto zatajením celkom sám, ale o o jeho zamilovanosti práve do Slizolinského princa, s ktorým sa celý čas len urážali a hašterili ako starý manželia už na škole.
Dverami kuchyne sa s hlasným výdychom mihol znova Ron a konečne sa objavila i Hermiona. Tvárila sa rozpačito a zdalo sa, že sama nevie, čo so sebou. Ron zložil svoj podnos vedľa predošlých dvoch a odbremenil ju od toho, ktorý držala ona. Pod priesvitnou pokrievkou mala akýsi farebný koláč zo zelenou želatínou na vrchu.
„Ahoj,“ pozdravil ju Harry a ona sa k nemu rozbehla, ledvo zadržiavajúc slzy. Dokonca sa potkla o svoje nohy, no zachytil ju včas, aby sa nesklátila priamo jemu pod nohy.
„Prepáč mi, Harry. Nehnevaj sa na mňa,“ chrlila zo seba jedno ospravedlnenie za druhým, zatiaľ čo ho objímala tak silno, až ho rozboleli rebrá. „Sľubujem, že sa nebudem miešať do tvojich osobných vecí.“
Harry sa rozosmial a opätujúc jej objatie, pobozkal ju na vrch kučeravej hlavy. „Och, ty hlupáčik. Vidím, že si ešte máme čo vysvetľovať,“ podotkol zamyslene a pozrel sa ponad jej hlavu k dverám, kde sa o zárubňu ležérne opieral Draco a skúmavo ich pozoroval. Videl v jeho očiach neistotu a skúsil si predstaviť, aké by to bolo, keby sa on ocitol medzi jeho priateľmi. Odtiahol sa od Hermiony a podišiel k nemu, aby mu bol tak povediac akousi morálnou oporou.
„Prečo si mi nič nepovedal?“ spýtal sa ho potichu, na čo Draco mykol plecami.
„Prekvapenie,“ odvetil a premeral si pohľadom odjakživa nenávidených Chrabromilčanov. Vedel, že by bolo načase zakopať vojnový prútik a pokúsiť sa nadviazať aspoň nejaký kontakt, hoci si zatiaľ nedokázal ani predstaviť, že by sa s nimi mohol priateliť. Čo mal tak s nimi asi spoločné? Teda – okrem Harryho...
„Malfoy,“ pozdravil ho Ron, ale Harry pokrútil hlavou.
„Nie, tak toto nepôjde,“ vyriekol nespokojne krútiac hlavou. „Ron, Hermiona, toto je Draco,“ povedal a otočil sa i k Dracovi, akoby ich predstavoval a oni sa stretli prvý raz v živote. „Draco, toto sú moji priatelia. Ron a Hermiona.“
„Ako chceš, Harry,“ prikývol nedbalo Ron, ktorému to bolo očividne pätnásť a pohľadom stále odskakoval k vrchovato naloženým podnosom. „Takže – Draco,“ zamrmlal a natiahol k nemu ruku, čakajúc, čo spraví blondiak.
Draco vystrel svoju pravicu a ruku mu zovrel miernym stisnutím vo svojej dlani. „Ron, vitaj,“ pozdravil ho a pristúpil k Hermione, stojacej po boku svojho snúbenca.
„My sme mali tuším horší vzťah, ako s tvojím frajerom. Je mi ľúto, že som ťa nazýval humusáčkou. V podstate som ti tak trochu závidel. Prepáč a vitaj, Hermiona.“
Hermione klesla sánka a až keď do nej jemne drgol Ron a na tvári Draca i Harryho sa objavil pobavený úškrn, uvedomila si, ako prihlúplo sa asi tvári.
„Ja... to je... myslím v poriadku. Bolo to vzájomné... teda vtedy,“ koktala a podala mu ruku, aby sa s ním privítala rovnakým zmierlivým pozdravom ako to spravil Ron.
„No?“ ozval sa nedočkavo Ron. „Ideme konečne večerať?“
Týmto gestom sa Hermiona skutočne vrátila do reality a pretočila očami nad jeho netrpezlivosťou. Hneď potom sa ujala iniciatívy a začala vydávať príkazy ako šéfkuchár vo svojej kuchyni. Draco sa mal postarať o príbory, Harry mal prestrieť stôl a Ron sa musel postarať o nápoje, hoci si neodpustil frflanie.
Večera, ktorú pripravila mala úspech. Keď jej snahu ocenil i Draco v krátkych superlatívoch, Harrymu sa zdalo, že podrástla na tej stoličke minimálne o päť centimetrov.
Po večeri nechala špinavý riad proste zmiznúť a na nevyslovenú Harryho otázku odvetila, že ich poumýva až doma. Všetci štyria sa odobrali do salóna a Harry ich ponúkol zásobami zo svojej barovej skrinky. Hermiona si dala klasicky dámsky koňak Cherry, Ron uprednostnil po dobrej večeri Ďatelinové pivo, kým oni s Dracom ostali pri Tekvicovom džúse.
Harry sa ujal slova, lebo v miestnosti zavládlo nepríjemné ticho a všetci vedeli a očakávali akési vysvetlenie a vyústenie tejto večere v niečo, čo sa v budúcnosti malo rozvíjať určitým smerom. Samozrejme to malo byť nejaký druh vzájomného pochopenia a prímeria.
„Nemal som vlastne ešte možnosť, aby sme sa otvorene pozhovárali o udalostiach posledných dní,“ začal a rýchlo dodal, „a nemám na mysli váš únos.“ Úkosom pozrel na Draca, ktorý sa odhodlal ostať vo funkcii počúvajúceho, rovnako ako Ron s Hermionou. A tak začal od samého začiatku, keď už na škole zistil, že neinklinuje k dievčatám, ako sa im s tým bál priznať a ako sa už počas chodenia na Rokfort zaľúbil do Draca. Vravel im o tom, akú čiernu a bezútešnú videl svoju budúcnosť, pretože bez lásky nemohla iná ani byť a nikdy by sa nebol nazdal, že sa stane to, čo sa stalo. Stručne im opísal ich rodiaci sa vzťah, keď Draca k nemu poslali na nevšedný výkon trestu a zakončil to priznaním, ako veľmi ho miluje.
Vtedy sa konečne odhodlal prehovoriť i Draco. „Ani ja som nečakal, že to skončí takto, no som... šťastný. Prvý raz v živote som naozaj šťastný,“ pošepol a pozrel do Harryho žiariacich smaragdových očí. „Skrýval som svoje tajomstvo rovnako ako Harry, ale už nie je dôvod. Nie, keď viem, čo ku mne cíti a môžem vám odprisahať, že je to vzájomné.“ Obdaril ho rovnako nežným pohľadom a vpil sa do jeho žiariacich očí.
Hermione svietil na tvári spokojný úsmev, ale napriek tomu nad tým všetkým krútila neveriaco hlavou. „Aj tak tomu stále nemôžem uveriť. Nemyslím to zle, ja len... že si... veď vieš, Slizolinčan a Malfoy.“
Ron si s tým však hlavu netrápil. „A prečo by to nebolo možné? Pozri na nášho Charlieho. Derek bol predtým poriadne číslo, ale zmenil sa. Bráško si to nevysvetľoval inak ako tak, že ho zmenila... láska. Hoci to bolo skôr ovplyvnené tým, že skoro prišiel o život pri jednej akcii, keď im utiekli z rezervácie tri dračice v ruji. Ale stalo sa to. Podľa mňa sa môže zmeniť ktokoľvek, kto má aspoň trochu snahy.“
Draco len napäto počúval. „Pozrite. Je pre mňa rovnako ťažké prijať fakt, že sa s vami budem musieť naučiť vychádzať, ako je pre vás pochopiteľne problematické prijať ma ako Harryho priateľa. cHápem to, naozaj. Chcem, aby ste vedeli, že to robím práve kvôli Harrymu. I preto som vám napísal. Nemohol som pripustiť, aby sa cítil osamelý a opustený. Ste jeho jedinou rodinou, ktorá mu ostala. A môžem povedať, že nie je ľahké žiť s vedomím, že vás rodina odvrhne. Zvlášť, ak nemáme okrem nich na svete nikoho iného.“
Vtedy sa k nemu Harry natiahol a vzal ho za ruku. Draco si s ním automaticky preplietol prsty, čo Ron zapil zvyškom piva a Hermiona sa mierne začervenala.
„Zrejme si chcel naznačiť, že si sa nepohodol s rodičmi, ale podľa mňa... Milujú ťa a si ich jediný syn. Časom sa s tým zmieria, neboj sa.“
Draco úprimne prekvapený jej povzbudzujúcimi slovami sa mierne pousmial, keď odrazu vyplašene zhíkla.
„Ron! Zabudli sme im povedať to najdôležitejšie!“
„Ak myslíš to o tom, že sa budeme v decembri brať? Už som to Harrymu povedal, takže to isto vie i Draco,“ zamumlal prorocky, za čo si vyslúžil štuchanec.
„Myslela som, že im to oznámime spolu,“ zamrmlala. „Čo už. Nevadí. Ešte to síce nie je celkom oficiálne, ale oboch vás chceme pozvať na našu svadbu,“ riekla, usmievajúc sa ako slniečko, keď ju Ron majetnícky objal okolo pliec a mľaskavo ju pobozkal na líce.
„No hej, veď viete, musíme,“ prezradil nadšene a Hermiona v tvári spurpurovela.
„Niekedy si nemožný!“ osopila sa naňho, nad čím sa Harry i Draco pobavene rozosmiali. Nebolo sa však čomu diviť. Ronov sexuálny apetít sa po vyše mesiaci abstinencie musel na niečom odzrkadliť a tak sa stalo, že Hermiona otehotnela určite ešte v ten deň, keď ich vyslobodili z rúk únoscov.
Keď Harry s Dracom znova osameli, pobrali sa rovno do spálne. „Tak, čo povieš na mojich priateľov?“ opýtal sa Harry, vyzliekajúc sa s úsmevom na tvári. Nemohol byť spokojnejší so správaním Rona i Hermiony. Zvlášť po tej hádke, ktorú s ňou absolvoval. Iste, vysvetlenie a malé nahliadnutie do ich vzťahu im poskytlo iný uhol pohľadu.
„Myslím, že sú fajn,“ povedal a ľahol si do chladnej postele.
„Áno, to oni vedia byť,“ odvetil zamyslene Harry a stiahol zo seba posledný kus oblečenia. Pobehol ešte ku kozubu, aby doň priložil pár polien a oheň im v noci nevychladol a šuchol sa pod perinu k Dracovi, ktorý si začal sťažovať na chladné prikrývky.
„Neboj sa, ja ťa zahrejem,“ zamrmlal Harry a pritiahol si ho do náručia.
Komentáre
Prehľad komentárov
Skvelé, Draco sa spriahol s chrabromilčanmi a dokonca ich začal oslovovať krstnými menami :) Som za Harryho šťastná.
Ostatné kapitoly si idem čítať späť na slash-fanfiction:)
:3
(yumiko, 21. 2. 2012 17:48)Teraz som dostala strasnuuu chut opet si precitat harryho pottera (uz as po 30x) :3 oni su tak uzasnyyyy :D :)
Tria,
(Tessa, 19. 4. 2010 15:40)
nemožem vás tak rozmaznávať :) Síce mám dvojkapitolový náskok, ale chcem mať rezervu... No možno večer...
Kedy máš vlastne ten veľký Deň D? :)
:-)
(Tria, 19. 4. 2010 15:38)
Chi-chi-chi
:-D
takze na ceste dalsi Weasly :-D ta poznamka nemala chybu :-D
Kapitola bola romanticka...aj ja som si zaspominala kedy som sa zalubila :-D a tiez to bolo na prvy pohlad :-D
Dalsiu dalsiu dalsiu... :-)
....
(Zuzana, 19. 7. 2012 22:14)