S. Snape a tajomstvo Stonehenge - 21. a 22. kapitola
21. kapitola
Vlk a pes
Severus sa skláňal nad svojimi poznámkami o elixíroch, keď začul ako skoro nečujne otvorili a zatvorili dvere. Nevzhliadol však od papierov. I naďalej ich priam zanovito študoval. Na perách sa mu roztiahol úsmev, keď pocítil vzadu na šiji Harryho teplé, vlhké pery, ktoré mu vtisli na ohnutý krk nežný bozk. Prešiel ním záchvev vzrušenia, ktorý bol preňho stále niečím krásnym, novým ... Občas mu napadlo, aké to mohlo byť, keby nemusel na lásku tak dlho čakať a keby mu ju bol James opätoval. Ale takéto myšlienky radšej vždy zaplašil, lebo tie nemohli priniesť nič dobrého. Okrem toho, keby Harry tušil, čo ho občas napadlo, sklamalo by ho to, lebo on sám ho ubezpečoval, že preňho nie je náhradou za svojho otca. Pravdou však je, že na prvú lásku, nech je akokoľvek trpká, sa nezabúda.
„Dáš si čaj?“ opýtal sa ho Harry, keď si sadol priamo na stôl, zadívajúc sa do jeho tmavých, hlbokých očí. Na perách mu pohrával laškovný úsmev a oči žiarili ako zelené iskry.
„Myslím, že nie,“ odvetil váhavo, pohládzajúc očami jeho tvár. Zastavil sa na plných perách a uvažoval, či by si nemohol ukradnúť pár bozkov.
Harrymu vyschlo v ústach a musel si pery navlhčiť jazykom. Stačilo to na to, aby svojho manžela týmto nevinným gestom vyprovokoval k tomu, aby vstal a postavil sa medzi jeho roztiahnuté nohy. Rukami sa oprel o stôl za jeho chrbtom a špičkou svojho krivého nosa sa obtrel a Harryho líce.
„Mám chuť na niečo celkom iné,“ zašepkal mu s perami tesne pri uchu a ústa sa mu roztiahli do spokojného úsmevu, keď pocítil ako sa jeho manžel zachvel. O malý okamih neskôr vyhľadal jeho mäkké ústa a obaja sa stratili v pomalom, nežnom bozku. Severus sa nikam neponáhľal, lebo vedel, že práve takého nežné, maznavé bozky Harryho poriadne rozdráždia a on chcel, aby naňho myslel každú minútu po zvyšok dňa, keď bozk ukončí. Bolo to síce kruté, ale aspoň sa tak mohol tešiť na večer, keď sa dvere ich spálne za nimi zavrú a oni sa budú môcť znova milovať.
Severus zastonal, keď ucítil Harryho ruky vo svojich vlasoch. Skĺzli mu na plecia a prechádzali dolu chrbtom. Prekvapene vyvalil oči, keď ho Harry pohladil po zadku a pritlačil si ho na svoje vzrušené, túžbou pulzujúce lono.
„Harry,“ zašepkal chrapľavým hlasom.
„Áno?“ šepol chlapec, vyvrátiac hlavu do strany a nastaviac mu citlivé miesto pod uchom.
„Toto nesmieme,“ vydralo sa z jeho manžela, no radšej by sa bol za tie slová preklial, pretože jediné, čo chcel, bolo strhnúť z neho šaty a vziať si ho rovno tam, na stole. Tá predstava ho vzrušila ešte viac a on potreboval niečo, čo by ho zaručene schladilo.
„McGonagallová v sprche, McGonagallová v sprche,“ opakoval si v duchu (bol to zážitok, keď bol ešte prefektom a doteraz sa toto obrazu nevedel zbaviť) a jeho dych sa skutočne celkom upokojil. Stále bol však opretý rukami o stôl, stále sa skláňal nad Harryho krkom a jeho pery boli len pár milimetrov od toho rozkošného miesta, ktoré privádzalo Harryho do šialenstva, keď ho tam bozkával a láskal. Vlastne, Harryho privádzali do šialenstva všetky jeho dotyky. Každý jeden. Severus mal dojem, že jeho manžel sa vzruší už pri jeho jedinom zmyselnom pohľade. Bolo to zvláštne, ale napĺňalo ho to obrovskou spokojnosťou a eufóriou.
„Prečo?“ vyjachtal skrúšene. „Je vari zlé, že po tebe túžim? Je zlé, že túžim po dotykoch vlastného manžela?“
Severus sa pousmial a vtisol mu na rozochvené pery ľahký bozk. „Na tom nie je vonkoncom nič zlé Harry. Ale nesmieme sa správať ako nezodpovední zaľúbenci. Čo keby vošla dnu Hermiona, alebo Kyrian? Myslím si, že by si im ten obraz, ktorý by mohli vidieť, nedostal len tak ľahko z pamäti.“
„Čoby,“ uškrnul sa Harry. „Spravil by si to ty.“ Odľahlo mu, že v tom nie je nič iné. Zľakol sa, že sa ho Severus už nebodaj presýtil, ak sa také čosi vôbec mohlo stať.
Severus sa zasmial. Jeho smiech, tichý, no veselý pošteklil Harryho v žalúdku a roztancoval jeho vlastnú veselosť. Keď si znova sadol, Harry zoskočil zo stola.
„Premýšľal som,“ povedal po chvíli.
„Áno? A o čom?“ vyzvedal Severus, pozorujúc jeho zadumaný profil.
„O tej mape, o ceste a o tom všetkom,“ priznal. „Myslím, že by sme sa mali začať chystať. Nemienim strácať zbytočne čas.“
Severus iba prikývol, nehovoriac nič.
„Trápi ma len to, že Kyrian znova ostane s Hermionou,“ zahundral a prehrabol si tmavé vlasy. „Nechcem, aby si myslel, že ho odsúvame na vedľajšiu koľaj, že oňho nestojíme, chápeš?“
Severus znova prikývol. „A máš nejaký iný nápad?“
„Žiaľ nie. Keby sme ho vzali so sebou, bolo by to nebezpečné.“
„Súhlasím. Musíme sa s ním o tom pozhovárať. Ani ja nechcem, aby sa cítil zle.“
„A uvažoval som i nad tým, že by pre nás bolo asi výhodnejšie, keby s nami išli Sirius s Remusom.“
„A v čom by to malo byť výhodnejšie?“ zamračil sa nesúhlasne, prstami poklopkávajúc nervózne po opierkach kresla, v ktorom si hovel.
„No, určite preto, lebo ísť chcú a okrem toho, viac hláv, viac rozumu.“
„S tým by som tak úplne nesúhlasil. Pochybujem, že tvoj krstný otec má vôbec v hlave niečo iné ako piliny.“
„Severus, prosím ťa, už znova začínaš?“ zamračil sa. „Nedokážem pochopiť, prečo si vy dvaja stále musíte liezť do vlasov.“
„Tak sa pozri na seba a na Malfoya. Je to celkom to isté,“ zahundral dotknuto.
„Možno, ale teraz o to nejde. Sirius nie je zlý. A je skúsený, rovnako ako ty. Jeho pomoc sa nám isto zíde. Veď sami nevieme, čo nás tam čaká.“
Severus civel kamsi do prázdna. Nemohol nesúhlasiť i s týmto, lebo Harry mal pravdu. „Ak chceš, aby išiel, nenamietam. A sľubujem, že sa budem snažiť krotiť.“
Harry sa spokojne pousmial. „Ďakujem. To je viac, ako by som bol čakal,“ priznal, milo prekvapený, na čo sa Severus iba viac zamračil. „Dobre, idem si preštudovať pár kníh. Mimochodom, mám taký dojem, že Hermiona bude trvať na tom, že pôjdu s Ronom s nami. Vieš, vždy sme sa vrhali do nových dobrodružstiev spoločne a tak ...“
„A s kým ostane Kyrian?“
Harry pokrčil plecami. „Domyslíme to neskôr. Možno po večeri, keď ho uložíme spať.“
„Vtedy mám v pláne celkom iné veci,“ odvetil Severus a pobavene sledoval, ako sa Harrymu do tváre nahrnula červeň.
„T-tak možno neskôr,“ vyjachtal rozhodený tou nevinnou poznámkou. Keď opúšťal jeho pracovňu, stále mal líca zapálené jemným rumencom a hneval sa kvôli tomu. Také veci by ho nemali zahanbovať, ale stále sa pred ním cítil tak hanblivo a nemohol uveriť tomu, že sú naozajstnými manželmi i po fyzickej stránke. A paradoxne to bol on, kto naliehal po tom, aby sa konečne milovali. Usmial sa. Najprv sa obával, aby Severusa nenahneval, ale teraz zistil, že spravil dobre. S úsmevom na perách zamieril do jedného zo salónov, kde sa zabávala Hermiona s Kyrianom a Ronom. Trebalo toho toľko naplánovať ...
***
Remus sedel v rozsiahlej knižnici v sídle BlackDog Manor, schovaný za akousi knihou, ktorú si z police vybral námatkovo. Ale nečítal, len sa tak tváril, pretože po chvíli zistil, že už po pätnásty krát číta ten istý riadok. Ale knihu z rúk nezložil. Ostával i naďalej v tej strnulej pozícii. Občas sa mu to stávalo, keď premýšľal. Tak ako teraz. Čakal na Regula, ktorý mal prísť onedlho z práce. Udobrili sa a Regulus mu odpustil, že mu zamlčal svoje vlkolačie prekliatie. Ale Remus i tak necítil žiadne uspokojenie a to bolo preňho veľmi frustrujúce.
Na jednej strane, mal, čo chcel, pretože ho konečne niekto bezhranične miloval a bol by mu zniesol možno i modré z neba, ale Remus mu nedokázal oplatiť city rovnakou mincou. Nedokázal ho milovať tak vrúcne a naplno, akoby si bol Regulus zaslúžil. A to ho zlostilo i zraňovalo zároveň. On bezhranične túžil len po Siriusovi a vedel, že jeho srdce nebude biť nikdy pre nikoho iného. Premýšľal o ich vzťahu s Regulom Blackom veľa, veľmi veľa a veľmi dlho. Ale za žiadnych okolností nemohol dôjsť k uspokojivému výsledku. Neexistovalo iné riešenie, len to jedno jediné možné ... Vzdychol si a v mysli si znova prehrával ich spoločné chvíle, ktoré spolu doteraz strávili. Ich nesmelé bozky, dotyky ... K ničomu inému medzi nimi nedošlo, o to sa Remus postaral. Regusul si ho doberal, že je staromódny, ale netušil, že Remus nemohol ... Nemohol sa milovať s bratom muža, ktorého ľúbil celou svojou dušou! Bolo to prosto nemysliteľné, proti všetkým zákonom prírody i morálky, proti zákonu jeho srdca. Nie, neexistovala iná možnosť, ako tá, ktorú si zvolil.
„Povedali mi, že si tu,“ ozvalo sa odo dverí a Remus vzhliadol od knihy k svojmu priateľovi. Premeral si ho skúmavým pohľadom a snažil sa zistiť, čo je na ňom iné. Tak dlho sa nevideli ... A to len preto, že sa mu Sirius vyhýbal z nejakého neznámeho dôvodu.
„Prišiel som za tvojím bratom,“ odvetil po chvíli. „Musím s ním hovoriť.“
„Mhm,“ zamrmlal Sirius, nepohnúc sa z miesta.
„Dlho sme sa nevideli,“ podotkol Remus, akoby mimochodom.
„Mal som nejaké ... povinnosti,“ vyhováral sa, zahľadiac sa von oknom. Jeho belasý pohľad vyzeral tak neprítomne ako sa asi chcel cítiť.
„Somarina,“ pomyslel si sklamane Remus, ale nahlas nepovedal nič. „Bol si s Harrym?“ opýtal sa namiesto toho a sledoval, ako Sirius prikývol. Prameň vlasov mu pri tom vykĺzol do tváre, keď si Remus uvedomil, čo je na ňom iné. Bol ostrihaný. Vlasy mu siahali skoro po plecia. Musel uznať, že mu to pristalo. V mysli sa mu vybavila spomienka na ich milovanie. Na dlhé vlasy, ktoré ho šteklili ha hrudi i na ramenách keď ho vášnivo bozkával, na bruchu ... na stehnách. Remus si zahryzol do spodnej pery a v duchu sa vyhrešil za takého myšlienky. Bolo to neznesiteľné akú bolesť v ňom vyvolávali. Bolesť zmiešanú s túžbou.
„Vieš o tom, že sa im podarilo získať tú mapu?“ opýtal sa a Remus prikývol.
„Viem, bol som ich navštíviť hneď v to ráno,“ odvetil, nespúšťajúc z neho oči. Všimol si, že Sirius naňho vrhá kradmé pohľady, ale nevedel ich rozlúštiť.
„Povedali ti, že pôjdem s nimi?“
„Niečo spomenuli,“ priznal, prikývnuc hlavou. Napadlo ho, ako asi bude Sirius znášať prejavy ich momentálnej náklonnosti, keďže nepochyboval, že sa Harry a Severus zblížili úplne. „Myslím si, že je to od teba milé gesto. Zrejme sa snažíš stále odčiniť tú sprostosť, čo si mu vyviedol. Keby si nebol taký zaťatý baran, nemusel by si sa s nimi trepať.“
Sirius sa konečne pousmial. „Nemal ma provokovať. Koledoval si o to,“ odvetil pobavene a konečne sa uvoľnil.
Remus sa pousmial. Uvedomil si, že v jeho slovách sa skrýval poklad, rada nad zlato, ktorú by si mal vziať k srdcu. Jeho úsmev sa ešte zväčšil.
Keď začuli buchnutie dverí a tiché mrmlanie, keď sa Regulus zhováral s domácim škriatkom, vymenili si akési stiesnené pohľady a Sirius sa s ním rozlúčil.
Remus vstal z kresla a v duchu si usporiadal myšlienky. Regulus vošiel do izby s úsmevom na perách a podišiel k nemu, aby ho objal a venoval mu horúci bozk. Lenže Remus pokrútil hlavou a ustúpil.
„Regulus, mali by sme sa pozhovárať,“ povedal miesto vrelého privítania, ale to ešte nedokázalo zmazať úsmev z tváre mladého muža.
„V poriadku,“ odvetil, sadnúc si do kresla, v ktorom doteraz sedel Remus. „Čo máš na srdci?“
Remus podišiel k oknu a zamyslene sa zahľadel do záhrady. Nebola taká pekná ako na Harryho panstve, ale bola rozhodne pôsobivá.
„Myslím, že by sme v našom vzťahu nemali pokračovať,“ povedal a vrhol na Regula krátky pohľad. Všimol si, že sa zatváril zmätene a slová mu zamrzli na okamih v hrdle, keď krútil hlavou.
„O čom to hovoríš?“
„O nás. Nemyslím si, že to bude fungovať Regulus a viem, že to kdesi v hĺbke svojho srdca vieš.“
„Remus, to je hlúposť! Prečo by to nefungovalo? Veď sa ľúbime, nie?“ vyskočil z kresla a podišiel k nemu, položiac mu ruku na plece. Sklamalo ho, keď jeho ruku Remus striasol.
„Nechcem ťa zraniť, naozaj nie a mal by si vedieť, že som sa snažil. Naozaj som sa snažil zaľúbiť sa, ale ... nejde to,“ vyjachtal, zatnúc ruky v päsť. Uvažoval, prečo to muselo byť také ťažké. Prečo bolo v jeho živote všetko ťažké?
„Možno si sa nesnažil dosť!“ zvolal Reg zlomeným hlasom.
„Srdcu nemôžem rozkázať, koho má ľúbiť,“ oponoval mu pokojne.
„Remus, daj mi ešte šancu! Prisahám, že ťa spravím šťastným! Prosím! Len mi daj šancu!“ naliehal naňho. „Nepáčili sa ti moje bozky?“ opýtal sa, keď ho strhol za chlopne plášte, otočiac k sebe a perami sa obtrel o jeho ústa. „Viem, že sa ti páčili, no tak, viem to.“ Pobozkal ho, ale Remus vôbec nereagoval a on bol z toho celkom mimo.
„Remus,“ zašepkal a skryl si tvár v jeho pleci.
„Dlho som to zvažoval Regulus. Netrápme sa zbytočne. Neprinesie nám to nič dobré.“
„Ale ja ťa ...“
„Nie. Verím, že sa jedného dňa znovu zamiluješ a budeš šťastný, ale nie so mnou, nie so mnou,“ zopakoval, keď sa od neho odtiahol.
„Nechcem sa s tebou rozísť, nechcem sa ťa len tak vzdať. Nemôžem!“
„Ale isteže môžeš. Musíš,“ dohováral mu. „Budem teraz pár týždňov, možno mesiacov mimo. Pracovne. Možno ti ten čas pomôže.“ Nechcel mu povedať, že má namierené s Harry a Severusom tam, kde Sirius. Nechcel, aby to vedel.
„Nikdy. Nebudem klamať sám seba. Milujem ťa a ty to vieš. A budem na teba čakať, nech budeš preč akokoľvek dlho. Ak mi potom povieš, že ku mne stále nič necítiš, dobre, vzdám sa ťa.“
Remus nevedel, čo na to povedať. Napokon nepovedal nič, len prikývol hlavou. Nechcel mu dávať žiadnu nádej, ale mal dojem, že za tú lásku, ktorou ho zahrnul doteraz si to zaslúži.
Regulus sa díval za ním, keď vychádzal z ich domu. Nepočul vojsť do knižnice svojho staršieho brata. Myšlienkami bol kdesi inde.
„Regulus, stalo sa niečo?“ opýtal sa ho s obavami Sirius.
„Rozišiel sa so mnou,“ hlesol bez ďalšieho vysvetľovania a vytratil sa z izby preč, zanechajúc tam svojho brata stáť ako obareného.
„Rozišiel sa sním? Prečo?“ rezonovalo Siriusovou mysľou ešte dlho potom, čo si večer ľahol do postele a tieto slová boli na vine jeho nepokojného spánku.
22. kapitola
Sedem statočných
(Pre nedočkavú Slimču)
Vonku mrholilo. Harry ani sám nevedel, prečo ho to neprekvapilo. Za oknom vládla hlboká noc. Hľadel ospalo do okna a usmieval sa. Napriek tomu, že bol unavený z milovania so Severusom a jeho údy boli príjemne malátne, ešte nedriemal. Vedel však, že to už nepotrvá dlho, kým jeho viečka prikryjú oči. V izbe bolo teplo. V kozube ticho pukotal ohník. Začali kúriť už koncom októbra, lebo staré chladné sídlo si to rozhodne vyžadovalo. Harry však vedel, čo hreje jeho. Pevné, mocné telo, ktoré bolo pritisnuté na jeho chrbát, dych, ktorý ho jemne šteklil na krku a ruka, obtočená okolo jeho pása tak dôverne, s prepletenými prstami.
„Prečo nespíš?“ ozvalo sa mu ospalo za chrbtom a Harry sa uškrnul.
„Premýšľam,“ odvetil pokojne.
„Teraz? A o čom?“ opýtal sa Severus prevaliac sa na chrbát, stiahnuc ho automaticky so sebou.
Harry sa pretočil a jeho strapatá hlava spočinula na Severusovom ramene, slúžiac mu ako vankúš. Svoju ruku položil na manželovu hruď a bez toho, aby si to uvedomil zašiel do výstrihu jeho pyžama, pohrávajúc sa s chĺpkami na jeho širokej hrudi.
„O tom výlete. Alebo by som to mal možno nazvať výpravou?“ zháčil sa, rozhodujúc sa medzi oboma výrazmi.
Severus nepovedal nič, len naňho hľadel spod privretých viečok.
„Všimol si si, že Kyrian nebol tou správou nadšený? Ani Hermiona, keď sme ju žiadali, či by sa na ten čas oňho nemohla postarať. Trápi ma to. Nechcem, aby si myslel, že nám na ňom nezáleží.“
Severus niečo zamrmlal a Harry si nebol istý, či to bolo niečo ako: „Zajtra sa s ním pozhováram.“
„Vieš, napadlo ma ... či by bolo veľkým problémom, keby šiel s nami.“
Tentoraz sa Severus prebral celkom z driemot a vytreštil naňho oči. „Však to nemyslíš vážne!“
„A ak áno?“
„Harry, to proste nejde. Chlapec ... nechcem, aby to vyznelo tak, ako to vyzneje, ale je to pravda. Len by nám prekážal,“ dodal posledné slová skoro šeptom.
Harry zdvihol hlavu a zadíval sa naňho tým dôverne známym smaragdovým pohľadom očí, v ktorých sa tak rád utápal.
„Nevieme, čo sa môže prihodiť. Neodpustil by som si, keby sa mu niečo stalo,“ vysvetlil, keď pocítil, že sa Harryho prsty dotkli jeho líca.
„Som si istý, že by bol z teba skvelý otec,“ zamrmlal a Severus prevrátil očami.
„Netáraj,“ odbil ho s úškrnom.
„Nie, naozaj. Myslím, že z teba by bol skvelý rodič. No ale aj skvelý strýko je veľká výhra. A viem to z vlastnej skúsenosti. Ten môj bol horší ako dementor. A vieš čo? Kyrian môže byť šťastný, že ťa má,“ povedal spokojne, keď ho Severus doplnil.
„Že nás má,“ pričom zdôraznil slovko nás. Po tvári mu preletel spokojný úsmev, keď si Harry znova zložil hlavu na jeho rameno a dodal: „A ja ho budem ľúbiť tak veľmi ako ľúbim teba.“
Harry si možno neuvedomil, čo práve vyslovil, ale zacítil ako telo jeho manžela stuhlo napätím. Pod dlaňou, ktorá stále ležala na jeho hrudi pocítil ako sa Severusovo srdce splašene roztĺklo a on k nemu vzhliadol vo chvíli, keď bol zatlačený chrbtom na matrac a Severus sa nad ním skláňal s nevyspytateľným pohľadom.
„Č-čo si to povedal?“ spytoval sa so zatajeným dychom a Harry sa zamračil.
„Že by bol z teba skvelý rodič?“ opýtal sa so zvrašteným obočím, premýšľajúc nad Severusovou čudnou reakciou, keď mu to konečne zapálilo, len čo jeho manžel pokrútil hlavou.
„Harry,“ šepol, keď mladík zrumenel a nervózne si olízol odrazu suché pery. „Po-povedal si, že ... že ma ..“ nebol schopný dokončiť. Hlas ho neposlúchal, zasekol sa v hrdle, kde mu navrela čudná hrča.
Harry sa zmohol len na prikývnutie. Nevedel, prečo sa zrazu cítil tak neisto. Možno preto, že sám ešte tie slová nepočul vyjsť zo Severusových úst, hoci si bol istý, že k nemu cíti to isté.
Severus sklonil hlavu a dotkol sa svojím čelom toho jeho.
„Severus?“ šepol Harry zmätený jeho reakciou, no on nespravil nič iné ako to, že sa naňho zahľadel s vážnym výrazom v tvári.
„Ďakujem ti,“ zašepkal mu s perami pritlačenými tesne k uchu. Pocítil ako sa Harry zachvel. Sklonil sa k jeho perám, roztvoriac ich jazykom, pobozkajúc ho nežne, no náruživo a Harrymu unikol spomedzi pier slastný povzdych. A hoci mu sám nemohol opätovať toto vyznanie, dúfal, že z jeho bozkov a dotykov pochopí, že mu na ňom záleží, že chce, aby bol šťastný. Pocítil ako sa chlapec odrazu uvoľnil a jeho pery pod jeho láskajúcimi ústami zmäkli, zvláčneli.
***
Ráno ich čakala v pracovni Hermiona, nervózne pochodujúca sem a tam. Ron sedel na stoličke, oveľa pokojnejší ako ona. Aspoň to tak vyzeralo.
„Čomu vďačíme za vašu návštevu?“ opýtal sa Severus trochu nevrlo, lebo vycítil, že toto nebude právo pokojný rozhovor.
Hermiona spražila svojho bývalého profesora pohľadom, ktorý okamžite preskočil na mladšieho muža stojaceho po jeho pravici.
„Harry! Ako si to predstavuješ?“ vyhŕkla. „Ako ťa vôbec mohlo napadnúť, nezahrnúť nás do svojho plánu!“
Ron znova len pokrčil plecami, keď sa naňho Harry nechápavo pozrel.
Hermiona si útrpne vzdychla. „Hovorím o tom, že nám chceš zavesiť na krk Kyriana, kým vy budete kdesi na výlete!“
Severus sa pobavene uškrnul, ale Hermiona bola príliš rozčúlená, aby si ho všímala. Sústredila sa len na Harryho, lebo on bol iniciátorom toho všetkého, i keď s nápadom prišiel samozrejme Sirius.
„Ako ti len napadlo vynechať nás z toho?“ sťažovala sa naďalej. „Veľmi dobre vieš, že sme všetko doteraz prekonávali spolu.“
„Hermiona, ja ...“
Nenechala ho ani dokončiť.
„Nepohneme sa odtiaľ, kým nebudeš súhlasiť s tým, že môžeme ísť s vami!“ trvala na svojom. Stála v strede miestnosti, s rukami prekríženými na hrudi a s odhodlaným výrazom v tvári.
Aj Severus teraz prevrátil očami, lebo poznal svojho manžela aspoň natoľko, že mohol pokojne vyhlásiť už v tejto chvíli, že sa podvolí želaniu tej malej čarodejnice. Predsa len mala pravdu. Oni traja sa nikdy doteraz nerozlúčili, tak prečo by ich nemali sprevádzať i tentoraz?
„No iste,“ pomyslel si skleslo. „Ďalší Chrabromilčania na krku. Mňa niekto tam hore musí poriadne nenávidieť!“
„Tak čo Harry?“ Hermiona teraz už podupkávala zlostne topánkou po podlahe. „Ak môžu ísť Sirius s Lupinom, môžeme aj my!“
„Hermiona, upokoj sa, dobre?“ oslovil ju konečne, zvesiac plecia. Keď hodil po manželovi skrúšený pohľad, ten sa len zhovievavo uškrnul a Harry si bol istý, že keby mohol, povie niečo ako: „Vedel som, že jej nepovieš nie.“
„Tak dobre, Hermiona. Samozrejme, že môžete ísť, hoci ...“ znova pozrel na Severusa. „Nebude ti to prekážať?“
Severusova tvár bola nečitateľná. Hoci ho prekvapilo, keď sa ho Harry opýtal na názor. Vedel, že keby povedal tomu dievčaťu – nie – on, tak by neprotestovala. „Nedbám,“ povedal napokon. „Možno sa nám ich pomoc zíde.“
Harry sa zatváril ohúrene, čo aj bol. Nepredpokladal, že bude Severus súhlasiť.
„Tak potom je všetko v poriadku,“ vyhlásil Ron so širokým úsmevom na tvári, spokojný s tým, že nebude musieť Hermionu utešovať, kým by ona zúrila. No, hoci by také utešovanie ... ani napokon nemuselo byť zlé.
„Dobre,“ vyhlásila nadšene Hermiona. „Kedy vyrážame? A chcem vedieť podrobnosti.“
Severus pretočil znova očami, Harry sa nad jeho gestom uškrnul a bol si istý, že už teraz jeho manžel ľutuje, že privolil. No, bude si to uňho musieť nejako dostatočne odčiniť. V očiach mu zaiskrilo a jeho manžel to postrehol, lebo spýtavo zdvihol obočie. Harry sa len potmehútsky uškrnul. Vynahradí mu to. Samozrejme, ako inak. Len čo sa za nimi večer zavrú dvere ich manželskej spálne. Teraz sa však celou svojou bytosťou sústredil na otázky Hermiony a zdalo sa, že ich má neúrekom.
***
Remus si balil svoj batoh. Zdalo sa mu, že má všetko, no i tak si jeho obsah pre istotu skontroloval. Dvakrát. V niektorých veciach bol príliš puntičkársky. Alebo inak povedané, dal si na tom proste záležať. Usmieval sa popod fúzy a myslel na Siriusa. Poprosil Harryho a Severusa, aby mu nič nepovedali. Sľúbili, že to dodržia. Ako inak. Zdalo sa, že Severus vychádza lepšie s ním ako so Siriusom, čo nebolo žiadnym prekvapením. Pomerili sa a zdalo sa mu, že Severus celkom ochotne prijal fakt, že Remus proti jeho zväzku s Harrym nenamietal. Samozrejme, prečo by to robil, keď to bola očividne i Harryho voľba. Hoc začiatok celého toho ... manželstva bol všelijaký.
Remus sa mal odmiestniť k nim domov. Vedel, že Hermiona si presadila svoje a budú i tentoraz Harryho sprevádzať spolu s Ronom. A výpravy na tajomné miesto Šangri-La sa zúčastní i Sirius. Ako inak. Remus vedel, že potrebuje odčiniť svoj hriech, keď Severusa vyprovokoval a skoro ho zabil pri vzájomnom súboji. Nepochyboval, že to ľutuje, ale vedel isto, že tá ľútosť nie je tak dostatočná, ako by mala byť. Dúfal a veril, že sa s tým po čase vyrovná. Vedel, čo ho trápilo. Vedel o ňom všetko. Poznal ho akú vlastnú dlaň. Bol to jeho najlepší priateľ. Bol ... Povzdychol si a zavrel ruksak. Vytiahol prútik a kúzlom ho zmenšil tak, aby sa mu pohodlne vošiel do vrecka. Zbytočne by ho nosil na chrbte, keď nemusel. Naposledy si v hlave prebral jeho obsah a spokojne prikývol. Mal všetko. Teplejšie veci na oblečenie, pretože Himaláje boli určite pokryté vrstvou snehu, konzervy s jedlom aj svoj protivlkolačí elixír. Dúfal, že ho však nebude potrebovať. Spln minul a ďalší mal byť o tri týždne. Hoci mali mapu, nemohol si byť istý, že dôjdu na miesto určenia bez problémov, či rýchlo. Nemohli tušiť, aké komplikácie im vstúpia do cesty. Zvlášť so Siriusom po boku, ktorý bol na také komplikácie vždy ako magnet.
Vykročil z domu, zabezpečil ho ochrannými kúzlami pred cudzím neželaným vniknutím a odmiestnil sa na panstvo. Ako sa zdalo, čakali len naňho. Stáli v zadnej záhrade a zhovárali sa. Len Sirius stál trochu mimo. Bodaj by aj nie. Bol rozčúlený, lebo mu nechceli prezradiť, na čo ešte čakajú. Keď však zočil prichádzať Remusa, došlo mu to.
Remus sa s nimi pozdravil, dokonca si so Severusom podali ruky. Po Siriusovi sotva fľochol pohľadom, čo tmavovlasého muža akosi rozrušilo. Alebo skôr naštvalo. Zachmúril sa ešte viac.
„Tak ideme? Alebo má prísť ešte niekto?“ vyblafol na nich, no jeho nahnevaný tón si nikto nevšímal.
„Ideme,“ pritakal Harry a na to Severus vytiahol starú topánku, hodiac ju doprostred ich kruhu.
„Chyťte sa, aktivuje sa o pár sekúnd,“ povedal a sám sa jej okamžite dotkol. Ostatní sa k nemu pridali, kým odratúval v duchu zostávajúci čas.
Nik z nich si nevšimol, že sa dvere vedúce na terasu otvorili a vybehol z nich chlapec so slzami v očiach. V poslednej minúte sa chytil Severusovho kabáta, keď pocítil ako ho to silno potiahlo a potom už len padal. A hoci bol na smrť vystrašený, ani len nepípol. Nepočul, ako za ním vystrašene volá Molly Weasleyová, ktorá ho mala ostať opatrovať za ten čas, kým sa nevrátia. S vytreštenými očami hľadela, ako sa chlapča odmiestnilo priamo pred jej nosom s ostatnými. Zalomila rukami a od hrôzy jej klesla sánka.
***
Všetci sa zniesli na neveľký trávnatý kopec ležiaci pod mohutnými horami. Himaláje. Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Buthánu a Pakistanu, medzi riekami Indus a Brahmaputra, tečúcimi zo severu a Indogangskou nížinou na juhu. Celé pohorie je dlhé asi 2500 km a široké 180 – 350 km. Až jedenásť štítov prekračuje výšku 8000 m. n. m., s najvyšším vrchom Ču-mu-lang- ma, alebo Mont Everest.
Severus by sa možno aj rád pokochal tou krásou pohľadu, keby si nebol pri zostupe na zem konečne všimol, že sa ho Kyrian stále drží ako kliešť. Aj Harry vytreštil neveriacky oči, pozrúc pritom na svojho manžela.
Keď sa ozvala tupá rana, ich pohľady sa na chvíľu upriamili na miesto povedľa, kde ležal horeznačky roztiahnutý Sirius a Remus sa práve z neho zdvíhal, ospravedlňujúc sa, že už dlho necestoval prenášadlom, čo bola samozrejme len chabá výhovorka. Harry si všimol, aký je Sirius červený, za to Remus bol nadmieru spokojný. V duchu sa nad tou situáciou uškrnul a venoval pozornosť znova Severusovi a Kyrianovi. Hermiona už kľačala pri ňom a Ron stál zamračený za jej chrbtom.
„Kyrian, ako to ... čo tu ... Merlin!“ zajakávala sa, nevediac od prekvapenia zo seba vysúkať celistvú vetu.
Severusova ruka spočinula na chlapcovom pleci. Cítil ako sa chveje a v duchu zaklial nad týmto nečakaným problémom. Sklonil sa k nemu a pohliadol mu do tváre. Z očí mu tiekli slzy a od zimy drkotal zubami. Bodaj by aj nie, veď tu bolo minimálne päť supňu pod nulou a to boli ešte len v akejsi dedine. Lepšie povedané, za ňou.
„Kyrian, čo tu robíš?“ jeho hlas znel síce prísne, ale i láskavo. „Dohodli sme sa, že ostaneš s tetou Molly, či nie?“ Severus nervózne vstal a vzhliadol k Harrymu. „Nedá sa nič robiť, budeme sa musieť vrátiť. Nemôže ísť s nami.“
Harry zažmurkal. Nebol pripravený na takýto zvrat o nič viac ako ostatní, ale vracať sa kvôli tomu? Okrem toho, už pár dní mal čudný pocit, pretože po nociach mával zvláštne sny. Objavoval sa v nich ten starec a prízvukoval mu, že tvorov, ktorých stretnú po ceste, rozumejú len deti. Vedel, že je to totálna somarina, ale ... na druhej strane ... Čo ak to bola nejaká vízia?
„Takže sme sa sem trepali zbytočne?“ zahučal nespokojne Sirius a aj Ron ho podporil svojim frflaním. Prestal, až keď ho Hermiona štuchla lakťom do boku.
„Nemôže ísť s nami, to je vám dúfam jasné,“ trval na svojom neoblomne Severus.
„A prečo nie?“ ozval sa tichým hlasom chlapec, utierajúc si uslzené oči, kým sa naň Hermiona snažila natiahnuť dvoje zo svojich teplých svetrov, náhradný šál, čiapku a priveľké rukavice, čo spôsobilo, že Kyrian vyzeral ako malý snehuliak.
Jeho otázka všetkých na chvíľu zamrazila dôkladnejšie ako studený vietor, ktorý tu podúval. „Nechcem zase ostať sám! Znova utečiem!“ vzlykal a Hermiona ľútostivo pozrela na Harryho.
Ten si povzdychol a položil Severusovi ruku na plece. „Mohol by ísť s nami. Dole, v dedine mu môžeme niečo zohnať na oblečenie. Sme tu šiesti. Môžeme ho ochrániť. Nič sa mu nestane, Severus.“
„Harry, nechcem ho ohroziť.“
„Nič sa mu nestane. Pozri, podľa tej mapy to nie je ďaleko. Nepôjdeme ani priveľmi vysoko, aby mu ublížil tuhý mráz. Nemôžeme sa vrátiť, len čo sme prišli. Aký by to malo význam?“
Severus sa zamračil. Možno mal Harry pravdu, ale on nemohol riskovať život chlapca len preto, lebo by to bola strata času, či merlin-vie-čo. Neznášal takého bezvýchodiskové situácie.
„Ani ja nie som jeho prítomnosťou nadšený, Snape,“ zašomral Sirius, ktorý sa vložil do rozhovoru, „ale kvôli nemu sa predsa nebudeme vracať, keď už sme tu. Okrem toho, sám si to počul. Ak sa s ním vrátiš a on naozaj utečie, kde ho budeš hľadať? Takto ho máš aspoň na očiach.“
Severus si povzdychol. Nikdy by si nebol pomyslel, že poslúchne niekoho takéto ako bol Black, ale jeho slová dávali akýmsi nemysliteľným zázrakom zmysel.
„Tak dobre,“ zahučal napokon.
„Ako siedmi statočný,“ zahundral Harry s úsmevom v tvári a všetci sa naňho okrem usmievajúcej Hermiony nechápavo pozreli.
„Tak, poďme do dediny, nech nám tu ten drobec nezamrzne,“ hlesol Ron, popoženúc ich.
Komentáre
Prehľad komentárov
vymaliezavý drobec a hurá do akcie
Kedy bude 23???
(Sabina, 14. 11. 2009 16:20)Pis, pis potrebujem nieo na citanie tak nech je tu do zajtra 23 XD.
och!
(nadin, 28. 10. 2009 14:23)
Chodím pozerať, či niečo nepribudlo, 21. som už čítala a vôbec mi nenapadlo, že je tu už aj 22. , keď nie je v menu...
Ešte že som si išla prečítať aspoň starú kapitolu a na konci prekvapenie, nová!
Jedným slovom, krásne! Aj malý Kyrian im bude určite užitočný!!
A to vyznanie, Sevie, by sa mohol tiež rozhýbať.
Tak sa teším na ďalšiu kapitolku a ďakujem za túto!!!
:-)
(A-SISI, 25. 10. 2009 22:43)Tak... na povídku jsem narazila dneska náhodou a přečtla všechny kapitoly najednou. Je to pěkná romantika, kde nechybí mé oblíbené páry. :-) Doufám, že budeš v psaní pokračovat, jde ti to skvěle! Děkuju za hezké počtení.
:-)
(Sabina, 8. 10. 2009 20:36)
Prosim pis dalej strasne sa mi to paci ale kedy bude pokracovanie?
:-)
(Tria, 5. 10. 2009 18:15)
No ako vidim tu je aj pokračovanie...takže somsi to dočítala. Už som sa bála. že v poviedke nepokračuješ...
Ale ako vidim darmo som sa obávala...a posunula si Harryho s Severusa v ich vzťahu...a ešte aj Rema a Siriusa...Dufam, že sa na tej výprave dajú dokopy...Možno Siriusa bude musieť Remus nejako rozptýliť, aby mali Severus a Harry trochu nočného času aj pre seba :-D
:)))
(nadin, 30. 9. 2009 21:13)
Konečne Sirius a Remus dostali šancu! Som zvedavá, čo ich na ceste čaká.
A Severus s Harrym? Hmmm!! Len aby im šťastie vydržalo!!
Krásna kapitola, už aby bola ďalšia!
Ha...
(Lucy, 8. 2. 2010 12:03)