Kapitola č.54: Rozkol v rodine

Jeho mozgové závity pracovali na plné obrátky. Severus na jeho volanie nereagoval. Hermiona bola niekde v Rumunsku a Remus, o tom vlastne ani nevedel, kde bol. Potreboval pomoc, no ako naschvál nik, kto by mu ju mohol poskytnúť, nebol k dispozícii. Bol bezradný, keď ho napokon napadlo jediné možné riešenie. Nie, žeby ním bol nejako nadšený, ale nevedel, na koho iného sa obrátiť.

Pred časom ho Hermiona uistila, že nech by sa stalo čokoľvek, može ju kedykoľvek zavolať. Ak by ju však nemohol zastihnúť a naozaj by potreoval pomoc, mal sa obrátiť na Weasleyovcov. Samozrejme, nie na Rona. A obzvlášť nie teraz, keď on bol povodcom tohoto problému. Dúfal však, že mala Hermiona pravdu a Arthur alebo Molly ho vypočujú a poradia mu. Veď pán Weasley je minister, ten určite bude vedieť, ako dostať Severusa z Azkabanu. A pokiaľ by pritom narazil na Rona... No, aspoň si to s ní vyriadi rovno na mieste. Aj keď vedel, že jedna medzi oči nebude dostatočným trestom za to, že mu vymazal spomienky, strčil Severusa do Azkabanu a nechal ho myslieť si, že ho jeho manžel proste len opustil kvoli nedostatku mágie a chýbajúcim spomienkam. Nie, za toto ozaj nebude stačiť jedna rana päsťou.

Vhodil za hrsť letaxového prášku do krbu a bez meškania sa nechal preniesť do Brlohu. Bolo mu jedno, že nie je vhodné takto vpadnúť k prakticky cudzím ľuďom, navyše o tretej ráno, no išlo predsa o Severusov život. Musel niečo urobiť!

K jeho vlastnému prekvapeniu sa naňho hneď po príchode do domu Weasleyovcov uprel pár hnedých očí. Uľavilo sa ju. Aspoň nebude musieť nikoho budiť.

"Harry? Čo tu, pre Merlina, robíš?" spýtala sa udivene mladá žena s plačúcim dieťaťom v náručí.

"Ehm... ahoj, Ginny. Potrebujem pomoc!"

"O tretej ráno? Horí snáď niekde?" spýtala sa trochu pochybovačne.

"Severus je v Azkabane, Hermiona v Rumunsku s Charliem a Remus... Prosím, potrebujem hovoriť s tvoim otcom!" naliehal zúfalo.

"Profesor je v Azkabane?" zhíkla ohromene a razom odložila dieťa do postieľky.

"Si si istý, že nemám zavolať Rona? Ten by ti možno..."

"Nie!" zahriakol ju okamžite. "To on ho tam poslal a na mňa použil to kúzlo na vymazanie spomienok!" ohradil sa ostro. "Chcem hovoriť s tvojim otcom, prosím!" dodal miernejšie a jeho oči boli plné strachu.

"Postráž mi malú, hneď ho privediem," rozhodla sa konečne a nečakajúc na odpoveď, vybehla po schodoch na prvé poschodie, kde mali jej rodičia spálňu.

Harry smutne pozrel na dieťa, ktoré sa na chvíľu utíšilo, no sotva sa priblížil bližšie, opäť začalo mrnčať. Dievčatko vycítilo jeho úzkosť, uvedomil si. Konečne mu tiež došlo, prečo bol v posledných dvoch týždňoch taký nepokojný. Šlo o Severusa, nie oňho, došlo mu konečne.

TRvalo zhruba päť minút, kým sa Ginny vrátila a v závese za ňou i zvyšok rodiny. Arthur i Molly s vážnymi výrazmi na tvárach, ostatní s nechápavými a Ron... Ten sa pre istotu tváril, akoby mu patril svet. Posmešne hľadel na Harryho, ktorého srdce sa zvieralo úzkosťou a strachom o manžela.

"Čo sa stalo, Harry? Ginny vravela, že Severus..." začal Arthur vážne.

"Odpusťte, že som vás prepadol takto neskoro, ale nevedel som, kam inam ísť. Severus je v Azkabane a ak ho dotiaľ čo najskor nedostaneme..." hlesol zúfalo.

"Upokoj sa, Harry! Dostaneme ho odtiaľ, no najprv mi povedz, ako sa tam dostal," prerušil ho minister.

"Na to by ste sa mali spýtať skor svojho syna. Predpokladám, že to bolo prenášadlo priamo do Azkabanu," odpovedal a s neskrývanou nenávisťou hľadel na Rona. Všetky pohľady sa stočili jeho smerom a len veľmi pomaly im dochádzalo, z čoho práve Harry Rona obvinil.

"Ron! Ty si... Je to pravda?" spýtal sa Arthur a jeho hnev narastal.

"Dostal len to, čo si zaslúžil! Zabil Brumbála a pred ním mnoho nevinných obetí! Jeho miesto je v Azkabane. Mal by tam hniť spolu s ostatnými smrtijedmi!" rozhohnil sa Ron, ktorý zjavne nevidel nič zlé na svojom konaní.

"Jedno napomenutie ti nestačilo, Ronald? Mal som ťa okamžite odvolať z funkcie, ale bol som príliš zhovievavý k tvojej nezodpovednosti a hlúposti. Severus Snape je vážený člen našej spoločnosti, vždy bol a bude významným členom Rádu a jeho podiel na výsledku vojny je nepopierateľný a ktokoľvek by chcel tvrdiť opak, tvrdo narazí. A nie naňho, ale na mňa!" kričal Arthur a väčšina osadenstva v miestnosti sa až prikrčila. Väčšina z nich počula kričať Molly, ale Arthura zatiaľ nikdy, alebo len veľmi zriedkavo. Dokonca i Ron si to uvedomil, no nijako mu to nebránilo v tom, aby pokračoval vo svojej nebezpečnej hre.

"Ste rovnako úbohí ako on, ak ho bránite!" odfrkol si mladý muž pohoršene.

"Ronald!" zvolala pani Weasleyová šokovane, no Arthur akoby nič iné ani nečakal.

"Stále som dúfal, že sa ešte dokážeš zmeniť, Ron," povedal tichšie a jeho hlas bol naplnený hlbokým zármutkom. "Ale zrejme som sa mýlil. Viem, že aj tvoji bratia sa dopustili mnohých chýb, no nikdy žiaden z nich nezdiskreditoval svoju rodinu tak, ako práve ty!"

"Pche, bojíš sa o svoju povesť, čo? Jasné, minister otcom neposlušného bystrozora. Že ma to vobec prekvapuje."

"Teraz som v prvom rade tvoj otec a ako taký som veľmi sklamaný. A smutný, pretože v tomto okamihu si pre mňa ako syn zomrel!" zasyčal Ronovi priamo do tváre.

"Arthur!" zvolala zdesene Molly a snažila sa svojho manžela mierniť, no ten nehodlal ustúpiť.

"Nie, Molly! Už viac nebudem tolerantný k jeho prešľapom. Dokážem odpustiť čokoľvek, ale pokus o vraždu... Pretože presne tak sa dá jeho posledná akcia proti Severusovi chápať. A on bude mocť byť rád, ak bude čeliť obvineniu len z toho pokusu, pretože ak sa Severusovbi niečo stalo..." svoju hrozbu nedokončil a koniec vety nechal visieť vo vzduchu.

"Arthur, je to náš syn!" snažila sa Molly vzlykajúc, obmäkčiť svojho muža.

"O to horšia je to strata pre našu rodinu, ale vyrovnáme sa s tým. Odpusť, Molly, ale nemožem inak," odpovedal rozhodne a podišiel k Ronovi ešte bližšie.

"A ty mi teraz hneď povieš, kde je Severus, inak za seba neručím!" pritvrdil, no jeho najmladšiemu synovi akoby už bolo všetko jedno.

"Ron, prosím! Odpovedz svojmu otcovi!" skúšala to Molly, dúfajúc, že ak bude Ron spolupracovať, mohlo by to Arthura obmäkčiť. Aj keď musela uznať, že takého nahnevaného nevidela svojho manžela hádam ešte nikdy.

"Varujem ťa, Ron! Buď mi to povieš tu a teraz, alebo ťa vezmem na ministerstvo a prinútim ťa povedať to pod Veritasérom. Verím, že keď sa o tom dozvie Kingsley, nebude práve nadšený a sám vieš, ako to chodí v celách predbežného zadržania," vyhrážal sa nepokryte Arthur.

"Na to nemáš odvahu," odfrkol si Ron, ale to už k nemu zozadu pristúpil George, zdrapil ho za golier a nevyberaným sposobom ním šmaril o stenu.

"Nedovolím, aby si i naďalej ničil túto rodinu takým nehoráznym sposobom, akým si to robil doteraz. Tak ma dobre počúvaj, braček! Hneď teraz vyklopíš, kde je Snape, inak ti garantujem, že vaša vypočúvacia cela na ministerstve, dokonca i Azkaban, budú blednúť závisťou pred tým, čo ti spravím ja!" vyhrážal sa mu a prekvapivo, nik sa neodvážil protestovať.

Harry celú scénu šokovane sledoval, nevediac, či zasiahnuť, alebo nie. Napokon to nechal plne v réžii pána Weasleyho. Cítil sa trochu previnilo, akú obrovskú ranu zasadila tejto rodine táto udalosť. Všetci sa postavili proti Ronovi, zavrhli ho ako jedného z nich, aby pomohli Severusovi. Vedel už pred časom, keď mu o Weasleyovcoch rozprávala Hermiona, že sú výnimoční, ale až teraz mus ksutočne došlo, ako veľmi. A vedel vobec Severus, ako ho tu vnímajú?

"V poriadku, Harry?" spýtal sa pán Weasley ustarane a smutne zároveň. Prikývol.

"Pomožete mi ho odtiaľ dostať?" spýtal sa a s Arthurovým súhlasným prikývnutím v ňom vzrástla nová nádej. Akosi mu unikol sled posledných udalostí, pretože zrazu sedel Ron pripútaný k stoličke a ostatní stáli v hlúčiku okolo neho.

"Počkáš tu s ostatnými, Harry," rozhodol minister, no s tým nemohol súhlasiť.

"Chcem ísť s vami!" trval na svojom.

"Harry, chápem, že chceš Severusovi pomocť, ale nie sú kúzelník a..."

"Zvládnem to! Prosím, vezmite ma so sebou!" naliehal a jeho zúfalý, prosebný pohĺadom bol zrejme tým, čo Arthur potreboval, aby podľahol.

"Tak teda dobre. George, ideš s nami?" opýtaný mladík prikývol.

"Vezmi Harryho a premiestnite sa na pobrežie. Počkám tam na vás," prikázal a s tým zmizol v zelených plameňoch letaxovej siete.

"Bude v poriadku, uvidíš!" uisťoval Harryho George a hoci bol jeho výraz rovnako ustaraný ako Arthurov, snažil sa naňho povzbudivo usmiať.

"Dúfam, že máš pravdu," povzdychol si a pevne sa chytil Georgovej ruky, aby sa s ním premiestnil na určené miesto.

"Počkajte!" zastavila ich v poslednej chvíli Molly s uslzenou tvárou. Kútikom oka zaletela pohľadom k svojmu najmladšiemu synovi a ticho vzlykla."Mrzí ma, čo sa stalo Severusovi, Harry. Dúfam, že bude v poriadku, ale pre každý prípad..." podala mu malé plátené vrecko naplnené základnými lektvarmi. "Mohli by sa hodiť," dodala na vysvetlenie.

"Ďakujem, pani Weasleyová. Mrzí ma, že to takto dopadlo," zamumlal, neschopný pozrieť jej priamo do očí.

"To nič, drahý! Ron urobil neopdustiteľnú chybu, ale... Vždy to bude moj syn," dodala tak ticho, že ju takmer nebolo počuť. napriek tomu si Harry myslel, že ju dokáže pochopiť.

Než si však stihol premyslieť nejakú vhodnú odpoveď, ozval sa do ticha Ron.

"Dúfam, že po tom bastardovi nenájdete viac než mastný fľak. Dal som svojim ľuďom voľnú ruku v rozhodovaní, ako s ním naložiť," uškrnul sa a Harrymu po chrbte prebehol mráz. Zúfalo voľnou rukou nahmatal prívesok na svojom krku a vyslal k Severuovi ďalšiu z mnohých, neopätovaných myšlienok.

"Severus, vydrž prosím! Som na ceste, láska! Len prosím vydrž!