Kapitola č.50: Priateľstvo nadovšetko

Trvalo ďalšie dva dni, kým bol Harry schopný vstať z postele. Začínal už byť frustrovaný, že ho jeho nohy nechcú udržať a cítil sa trápne, keď sa musel nechať obskakovať Severusom, alebo Hermionou. Nie, že by si niektorý z nich sťažoval. Našťastie sa cítil konečne lepšie a i madam Pomfreyová, ktorá prišla skontrolovať jeho stav, mu dovolila vstať.

"Musím povedať, že konečne lepšie chápem ľudí, ktorí sú dlhšiu dobu pripútaní k posteli. Je to o nervy," povzdychol si Harry, keď konečne opustil svoju spálňu a posadil sa do pohodlného kresla vedľa Severusa.

"Nebol si tam zas tak dlho, aby si sa musel sťažovať, odfrkol si Severus a odložil jeden z mudlovských lekárskych časopisov, ktorý našiel na Harryho konferenčnom stolíku a zaujal ho.

"Navyše, hádam by si sa len nechcel sťažovať na našu obetavú starostlivosť?" ozvala sa vzápätí na to Hermiona, nesúc podnos s voňavým obedom.

"Tak o tom bez debaty! Taký nadštandart aký som mal ja, by mi mohol každý len závidieť," usmial sa spokojne.

"Aspoň, že to uznáš. Tak často, ako som varila tu, ma nevidela variť ani vlastná matka za celý môj život," uškrnula sa.

"Nie, žeby to nebolo k tvojmu vlastnému prospechu. To jedlo je snáď konečne jedlé," neodpustil si Severus menšie podpichnutie, no potuteľný úsmev na jeho tvári svedčil o tom, že si ju skutočne len doberá.

"Vôbec ho nepočúvaj, Mia! Varíš úžasne!" oponoval mu Harry, no Hermiona nad tým len mávla rukou.

"To vieš, pán riaditeľ má jazýček zhýčkaný škriatkovskou kuchyňou," odvetila pokojne a spolu s nimi sa pustila do rizota, ktoré pripravila.

„Tak... aké máte plány na zvyšok leta?“ spýtala sa s nevinným výrazom na tvári a nezasvätený pozorovateľ by tú otázku mohol považovať za obyčajný začiatok bežnej konverzačnej témy. Severus ju však už poznal príliš dobre, aby vedel, že sa nepýta len tak.

„Vlastne som myslel, že ak by Harry súhlasil, mohli by sme si urobiť menší výlet niekam, kde by sa mu lepšie zotavovalo,“ nadhodil Severus rovnako neutrálne ako ona. Jediný zmätený bol, v tomto prípade, chudák Harry.

„Výlet? My dvaja spolu? Ale veď...“ ohradil sa neisto.

„Povedal som, že len ak budeš chcieť,“ zamračil sa Severus, pohľad pevne upretý do taniera.

„Ja... chcel by som... iste, prečo nie,“ vyhŕkol odrazu mladší muž, keď si uvedomil, že Severus jeho váhanie považoval za odmietnutie. „Ale pred pol hodinou som mal pocit, že by si ma najradšej ešte nejaký čas videl v posteli a teraz navrhuješ výlet,“ vysvetlil stále ešte mierne zmätene.

“Samozrejme by to bol výlet s ohľadom na tvoju rekonvalescenciu. Možno nejaká chata blízko pláže...“ navrhol akoby mimochodom, v skutočnosti to mal viac než dobre premyslené a presne vedel, kam ho chce vziať.

„Skvelý nápad!“ vmiesila sa do rozhovoru i Hermiona, ktorá doposiaľ mlčala.

„To som vskutku rád, že môj návrh odobrujete, drahá pani zástupkyňa,“ uškrnul sa. „A čo vaše plány?“ spýtal sa a pobavene sledoval Hermionu, upadajúcu do rozpakov.

„No... ja som len.... Myslela som, že ak by ste Harry a ty... teda vy dvaja spolu....“ jachtala zaskočená zástupkyňa riaditeľa.

„No len smelo do toho, drahá kolegyňa. Podeľte sa s nami o svoje plány,“ vyzval ju Severus a pohľadom ju uisťoval, že bez najmenších problémov prehliadol jej zámer.

„Do kotla s tebou, Severus!“ zahromžila frustrovane. „Tak teda dobre! Chceli by sme s Charliem zájsť do Rumunska, pozvať pár známych na svadbu a tak podobne,“ priznala napokon.

„Skutočne nechápem, čo je na tom také tajné a prečo záleží na tom, aké sú moje či Harryho plány,“ skonštatoval, hoci až dobre poznal odpoveď na svoju otázku.

„Proste nemám dobrý pocit, že tu vás dvoch nechám samých,“ priznala skľúčene.

„Nie je tu dokonca ani Remus, aby...“

„Nie sme malé deti, Hermiona,“ uisťoval ju Harry s chápavým úsmevom.

„Dokážeme sa o seba postarať, či už spoločne, alebo každý sám,“ potvrdil jeho slová i Severus s vážnym výrazom na tvári.

„Isteže,“ odfrkla si Hermiona a vrhla na Severusa káravý pohľad. Až priveľmi ho poznala na to, aby vedela, čoho sa obávať, keď by sa medzi nimi nedajmerlin niečo zvrtlo.

„Samozrejme, že sa o seba postaráme! Tak na čo ešte čakáš? Kedy odchádzate?“ ujal sa iniciatívy konečne Harry, ktorý spoznal svoju príležitosť na to, byť chvíľu osamote so Severusom.

„Charlie chcel ísť už dnes, ale požiadala som ho, aby sme s tým ešte počkali, aspoň kým...“ začala vyhýbavo.

„Žiadne čakanie!“ rozhodol Harry nekompromisne a jeho ráznosť prekvapila Hermionu rovnako, ako Severusa. „No čo na mňa pozeráte ako na zjavenie? Pozri, Hermiona! Charlie bol trpezlivý dosť dlho, ale myslíš, že mu to vydrží navždycky? Len nerád by som bol svedkom toho, ako si myslí, že sa staráš o mňa viac, než o neho. Je to tvoj snúbenec a mala by si sa venovať jemu a chrániť a udržiavať si vlastné šťastie! Začni konečne myslieť i sama na seba a neobzeraj sa vždy len na druhých!“ radil jej Harry jemne, no nástojčivo. Ich pohľady boli zakliesnené jeden do druhého, oba naplnené vzájomným pochopením a radosťou.

Harry bol rád, že mal priateľku akou bola Hermiona a prial jej šťastie. Hermiona bola zase rada, že hoci si na nič nespomínal, bol to stále ten istý človek, ktorý jej bol oddaným a verným priateľom prakticky po celý život. A teraz, keď sa vrátil, bude môcť byť šťastný konečne i Severus.

„Stačilo povedať, že sa ma chcete zbaviť,“ uškrnula sa pobavene.

„Áno, jednoducho sa ťa chceme zbaviť! Tak čo tu ešte robíš?“ odpovedal na jej poznámku tentoraz Severus, výrazom, pohľadom i postojom vyjadrujúc podporu Harryho slovám. „Harry má pravdu. Nemala by si Charlieho takto zanedbávať kvôli nám.“

„Dobre teda, keď inak nedáte...“ povzdychla si porazenecky. „Môžem aspoň dojesť ten obed?“ spýtala sa akoby mimochodom a všetci traja, vrátane Severusa, sa uvoľnene rozosmiali.

O dve hodiny neskôr, chvíľu po tom, čo Hermiona skutočne odišla, rozozvučal sa domový zvonček.

“Som zvedavý, čo zabudla tentoraz,“ odfrkol si Severus posmešne, smerujúc do kuchyne, aby si uvaril kávu.

Harry ho obdaroval pobaveným pohľadom a zamieril ku dverám, aby otvoril. Hermiona sa s nimi lúčila skoro celú pol hodinu, neustále im kladúc na srdce, aby nezabudli na to či na ono, a tak podobne. Správala sa skôr ako starostlivá matka, než kamarátka, no Harry sa nesťažoval. Rovnako ako Severus, predpokladal, že niečo zabudla a vrátila sa pre to. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď vo dverách zbadal stáť niekoho úplne iného.