Na druhý pohľad: 5-6. Kapitola
Kapitola č.5: Interview
Hermiona nervózne prešľapovala z nohy na nohu a obzerala sa po prázdnej čakárni. Bola útulne zariadená a keby mala ako nezaujatá pozorovateľka posúdiť, k čomu miestnosť slúži, označila by ju za akúsi obývačku. Rozhodne by to netipovala na čakáreň u lekára. A to mala ako lekárske dieťa dosť skúseností.
Masívne drevené dvere sa otvorili a z nich vyšiel čiernovlasý muž zhruba v jej veku. Naživo bola jeho podoba s Harrym ešte zarážajúcejšia, než na fotke v novinách.
"Dobrý deň. Prajete si?" spýtal sa prívetivo a jeho hlas ju vytrhol z tranzu.
"Ehm... no... áno, dobrý deň," zakoktala sa, za čo si v duchu vynadala. "Som Sophia Dovnová a píšem článok pre edingburský univerzitný magazín," predstavila sa.
"Dobrý deň," opätoval jej plachý úsmev muž. "Ako vám možem pomocť?" jeho hlas bol pokojný a hoci trochu hlbší, než si Hermiona pamätala, bol to určite on.
"Ja... viete, čítala som o vás v novinách a na internete... o vašom výskume a o tej cene, ktorú ste dostali a... dúfala som, že by ste mi snáď mohli poskytnúť krátke interview pre moj článok," vychrlila naňho. Nevedela, ako inak sa k nemu dostať a preto si vymyslela túto historku.
"Nie som si istý, či som naozaj ten, s kým chcete hovoriť, ale prosím, poďte ďalej!" vyzval ju, odstúpiac od dverí, aby mohla prejť. "Dáte si niečo? Kávu alebo čaj?"
"Nie, vďaka. A som si istá, že vy ste ten spúrávny človek, ktorého potrebujem pre svoju prácu. Viete, máme písať o ľuďoch, ktorí akokoľvek významne ovplyvnili našu spoločnosť a vy ste aktuálne v kurze," usmiala sa naňho a potešilo ju, keď sa úprimne zasmial.
"Viete, má to i svoje záporné stránky. Neustále byť v strehu, dávať si pozor na to, kde s kým idete a o čom hovoríte... Novinári dokážu človeka dosť unaviť."
"Dúfam, že to nebude moj prípad," hlesla.
"Isteže nie. Tak, čo by vás zaujímalo?" prešiel zľahka rovno k veci.
"Viete, váš výskum je veľmi zaujímavý, no všetky noviny rozoberali najmä váš profesný úspech. Študentov univerzity by určite skor zaujalo niečo o vás. O tom, ako ste sa dostali k medicíne, k výskumnej práci, čo vás baví a tak podobne. Verím, že mnohým by to mohlo pomocť nielen v štúdiu, ale i v utváraní vlastného smeru po skončení školy," navrhla, keďže jej zámerom bolo zistiť čo najviac o človeku, ktorý akoyb z oka vypadol Harrymu, no jediný náznak v jeho správaní nesvedčil o tom, že by ju poznal. Alebo sa za tie roky dokázal Harry nauči´t až tak dobre klamať? Veď to by nezvládol hádam ani Severus a to prežil niekoľko rokov v úlohe špióna. Je ľahšie klamať niekomu, koho nenávidíte a ku komu nemáte úctu, no správať sa takto v prítomnosti najlepšej priateľky, prakticky sestry? Do očí sa jej hrnuli slzy, no nemohla si dovoliť nechať ich voľne tiecť. Preto radšej zaťala zuby a silene sa usmievala.
"Zrejme vás sklamem, ale moj život nie je prakticky ničím zaujímavý. Študovať na univerzite som začal o dosť neskor než moji spolužiaci, pretože som si najprv musel dokončiť strednú školu," začal uvoľnene.
"Čo sposobilo, že ste školu dkončoval neskor?" spýtala sa so záujmom.
"Vlastne ani sám neviem," priznal potichu. "Mal som nejakú nehodu, po ktorej som sa ocitol v nemocnici a na nič, čo sa udialo predtým, si nespomínam."
"To muselo byť strašné!" zvolala zdesene a ruky sa jej roztriasli tak, že jej z nich takmer vypadol blok, ktorý si priniesla.
"Nebolo to ľahké, to máte pravdu. Nevedel som, kto som, aký život som dovtedy viedol, či mám rodinu alebo nie... No mal som šťastie na ľudí, ktorí mi v tej situácii pomohli a len vďaka nim som tam, kde som dnes," priznal s úsmevom.
"Takže ste prišli prakticky o všetko..." hlesla takmer nečujne a tentoraz už slzy nedokázala dlhšie potláčať. "Prepáčte!" zamrmlala a chytro z vrecka vytiahla vreckovku.
"Kvoli mne plakať nemusíte," snažil sa ju upokojiť. "Možno som niečo stratil, a možno ani nie. Možno som bol zlý človek a dostal som možnosť začať nanovo, aby som odčinil, čo som spravil zle," pokrčil ramenami.
"Nie!" zvolala náhle, čím ho dokonale zmiatla. "Chcem povedať... vy ste určite nemohli byť zlým človekom," dodala rýchlo na vysvetlenie.
"Ako to možete vedieť? Veď ani a sám to neviem," odpovedal pokojne, zjavne zmierený s tým, že jeho minulý život navždy zostane zahalený tajomstvom.
"Pretože... vaše oči... vy... nedokázali by ste nikomu ublížiť. Tým som si istá," odvetila placho a musela sa veľmi premáhať, aby sa mu nehodila okolo krku. "Viete, pripomínate mi jedného priateľa," priznala váhavo, sledujúc jeho reakciu. Len sa usmial, no nijako to nekomentoval.
"Bol to výnimočný človek a keď nás opustil, všetkých nás to dosť zasiahlo," pokračovala, neprestajne hľadiac do tých doverne známych očí, v ktorých sa zračila ľútosť. "Som si istá, že vaša rodina sa cítila rovnako, keď ste zmizol."
"Možno žiadnu rodinu nemám, a ak áno, zrejme o mňa príliš nestála, keď ma nehľadali," povzdychol si a bolo vidieť, že toto bola citlivá téma, na ktorú mladý muž len nerád odpovedal.
"Možno len nehľadali na správnom mieste," vzlykla Hermiona. "Ach Harry! Severus vždy veril, že si nažive! On jediný tomu veril dodnes!" hlesla a podišla bližšie k nemu, nedbajúc na jeho náhle rozpaky.
"O čom to..." jachtal zmätene.
"Ten priateľ, o ktorom som hovorila..." začala opatrne a on opatrne prikývol, akoby mu dochádzalo, kam smeruje. "Zmizol pred dvanástimi rokmi a hoci sme ho hľadali, neboli sme úspešní. Napokon sme sa zmierili s myšlienkou, že zomrel, tak ako mnoho nevinných počas tej strašnej vojny," priznala.
"Takže... ja som..."
"Tvoje skutočné meno je Harry Potter a tam, odkiaľ som, ťa pozná celý národ. Znie to asi bláznivo, ale je to tak," trvala na svojom Hermiona a nedbala na to, že ju Harry, teraz vlastne Jeremy považoval za úplne cudziu osobu. Jemne mu odhrnula vlasy z čela, v nádeji, že nájde jeho jazvu, ktorá by podala jasný dokaz o jeho totožnosti. Nebola tam. Prekvapilo ju to a na krátky okamih zaváhala, no naozaj len nakrátko. Čosi v jeho pohľade ju nenechalo na pochybách dlho. Nečakane sa mu vrhla okolo krku a rozplakala sa.
"Tak veľmi si mi chýbal, Harry! Bez teba to už nikdy nebolo také, ako kedysi..."
Harry tam len tak stál, zmätený a premožený pocitmi, ktoré ho zaplavili. Tak veľmi chcel poznať pravdu... Lenže minulosť zrejme nemala záujem dostihnúť ho a tak stále tápal v neistote. Po čase sa rozhodol hodiť to za hlavu a nenechať sa tým rozptyľovať. Možno naozaj nebolo o čo stáť... no dnes, keď sa mu tá mladá žena vrhla okolo krku, pocítil niečo, v čo už nedúfal. Stále síce nevedel, kto je on, a kto je ona, no konečne mal istotu, že nebol len tak niekto bez identity. Kedysi, pred časom, mal niekoho, kto ho mal úprimne rád a komu na ňom záležalo. A to bolo podstatné, či nie?
"Sophia..." oslovil ju opatrne a ona konečne povolila svoje zovretie.
"Som Hermiona. Sophia bolo len krycie meno, rovnako ako celý ten článok," priznala a mala aspoň toľko slušnosti, aby sa zahanbila.
"Ale prečo by si to robila?" spýtal sa a na čele sa mu prehĺbila vráska.
"Jeden moj priateľ, mimochodom, ten jediný človek, ktorý neustával v pokusoch nájsť ťa za každú cenu, tvrdil, že ťa videl. A keď som videla tvoju fotku v novinách... Nevedela som, čo ťa viedlo k tomu, aby si mu tvrdil, že ho nepoznáš a nechcela som..." vysvetľovala zmätene, no on si jejslová poskladal správne.
"Chceš povedať, že ten človek na konferencii... Teraz si spomínam, že ma oslovil ako Pottera... takže on... no, netváril sa, že ma vidí práve rád," zamumlal zamračene.
"Pretože si myslel, že len predstieraš, že ho nepoznáš," bránila ho starostlivo.
"Prečo by som to mal robiť?" nechápal stále muž stojaci oproti nej.
"Ja viem, že by si to neurobil, najmä keď viem, ako veľmi..." chcela povedať, ako veľmi ho miluje, no včas sa zarazila. Uvedomila si, že keď Harry nevie, kto Severus je, sotva bude poznať niektoré zo svojich citov k nemu. Zamrzelo ju to, kvoli nim obom. Tak veľmi by im priala, aby boli konečne zase šťastní.
"Severus je veľmi hrdý muž a nie je preňho ľahké pripustiť, že mu na niekom záleží. Jeho sposob vyjadrovania a správanie je často... dosť v rozpore s tým, čo skutočne cíti," vysvetľovala zamyslene. "Ver, že keď ťa videl a myslel si, že sa k nemu proste len odmietaš priznať, nahneval sa. Ale miesto hnevu cítil i veľké sklamanie, pretože mu na tebe naozaj záleží. On jediný neprijal možnosť, že si zomrel a nevzdával sa nádeje na tvoj návrat," dokončila a on chápavo prikývol.
"Keď mu teba... ako vravíš, na mne záleží... kto je to? Moj otec? Brat?" hádal so záujmom, no na túto otázku Hermiona odmietla odpovedať. Nevedela, ako by na správu o tom, že je Severus jeho manžel, reagoval. A ona nechcela byť tou, ktorá nadobro zmarí ich pokus o nový začiatok.
"Na tieto i na mnohé otázky ti bude musieť odpovedať Severus sám. Verím, že keď zistí pravdu... myslím tú, že si naozaj na nič nespomínaš, uľaví sa mu," snažila sa ho povzbudiť. "Ak je niekto, kto ti može pomocť s návratom k tvojmu predchádzajúcemu životu, je to práve on."
"Nie som si istý, či chcem späť práve ten životm ktorý som viedol kedysi," zarazil ju váhavo a Hermiona na mieste akoby skamenela.
"Ty... ty nechceš..." jachtala a hlas sa jej viditeľne triasol.
"Nie, že by som nechcel späť svoju rodinu a priateľov!" odpovedal okamžite, aby ju upokojil. "No moj súčasný život, tu a teraz..." rukou opísal oblúk, zahŕńajúci pracovňu a myslel dokonca ešte viac.
"Rozumiem. Ale návrat späť neznamená, že musíš opustiť jedno či druhé," pripomenula so smutným úsmevom a on jej napokon dal za pravdu.
"Tak teda... čo bude teraz?" spýtal sa neisto.
"Navrhovala by som, aby sme si zašli na večeru. Ak teda chceš," dodala okamžite a on prikývol na znak súhlasu. "Dám vedieť i Severusovi," odznámila ešte a na chvíľu medzi nimi zavládlo napäté ticho.
"Som rada, že si späť!" zašepkala a opäť ho objala tesne predtým, než definitívne opustila jeho pracovňu. Slzy na tvári jej už zasychali a miesto nich sa pýšila šťasným úsmevom od ucha k uchu.
Kapitola č.6: Nedôvera
Hermionini rodičia rozhodne neboli nadšení správou, že sa ich dcéra opäť vracia do Bradavíc.
"Veď si sa sotva vrátila! Nemôžeš predsa stále len pracovať," snažila sa jej dohovoriť matka, no vedela, že keď si jej dcéra niečo zaumieni, dokáže byť veľmi tvrdohlavá.
"Nejde o prácu, mami. Potrebujem hovoriť so Severusom. Ide o Harryho," priznala a konečne ustala v balení, s ktorým tak rýchlo začala.
"O Harryho?" zopakovala pani Grangerová nechápavo a Hermiona sa posadila na posteľ vedľa nej.
"Severus minulý týždeň objavil lekára, ktorý sa na Harryho veľmi podobá. Trval na tom, že je to Harry, no len ťažko sa tomu dalo veriť. Vieš sama, ako veľmi sa upäl k myšlienke, že je stále nažive. Lenže potom som v novinách našla tú fotku a... Severus mal pravdu, mami! Harry naozaj žije!" oznámila jej nadšene. "A preto musím ísť do Bradavíc. Povedať to Severusovi a pomôcť Harrymu..."
"Nedalo by sa to vyriešiť poštou, alebo ho len zavolať cez letax?" navrhla pani Grangerová opäť, no tentoraz už nie tak tvrdošijne. Chápala dcérin zápal pre pomoc svojim priateľom.
"Prepáč, mami. Toto naozaj nejde len tak," ospravedlnila sa a hodila do batohu posledné veci, ktoré ležali na posteli. Nevedela, ako dlho bude preč, ale nepotrebovala toho veľa. Kedykoľvek sa mohla domov dostať letaxom a vziať si, čo potrebovala. Cestu vlakom na konci roku absolvovala najmä kvôli dozoru nad študentmi.
"Tak teda dobre. Ale vráť sa čo najskôr!" trvala na svojom a Hermiona sľúbila, že sa bude snažiť. S tým objala oboch rodičov a opäť sa s nimi rozlúčila.
"Severus!" zavolala, sotva vyšla z krbu v riaditeľni a rozhliadla sa okolo. Čakala, že ho nájde ako zvyčajne za stolom, zhrbeného nad haldou pergamenov s nosom takmer prilepeným na papieri, no mýlila sa.
"Severus!" zavolala znova, keď sa s prudkým trhnutím otvorili skryté dvere vedúce do Severusovho bytu. Prvé, čo si všimla, boli jeho strapaté vlasy, akoby práve vstal z postele a bosé nohy vykúkajúce spod dlhých čiernych nohavíc. Nemal na sebe habit, ktorý zvyčajne zahaľoval celú jeho postavu a tak si mohla všimnúť, že je na jej vkus až moc chudý. Ale veď... niet sa čomu diviť, keď prakticky jeho jediným spoločníkom zo skupiny potravín, bola káva. Avšak tie bosé nohy... nedokázala sa ubrániť úsmevu. To bolo tak netypické pre Severusa...
Nanešťastie si všimol jej pohľad i pobavenie a spražil ju naozaj zdrvujúcim pohľadom.
"Môžeš mi vysvetliť, prečo tu hulákaš ako na lesy? A čo tu vlastne robíš? Myslel som, že si moje nervy oddýchnu aspoň na týždeň," zavrčal, no jeho hlas neznel ani tak podráždene, ako skôr ustarane. Vedel, že by ho neotravovala kvôli nejakej hlúposti, keď boli dohodnutí, že sa uvidia o týždeň.
"Prepáč, že ruším v tvojom rozjímaní," ospravedlnila sa, no v skutočnosti ju to ani trochu nemrzelo. Vlastne... kedy by sa jej naskytol pohľad na Snapea v tak... normálnej situácii? Podľa jej mienky si totiž čítal- svedčila o tom kniha v jeho ruke- buď v posteli, alebo vo svojom kresle pri krbe, s vyloženými nohami a preto nepovažoval za nutné sa obuť. Len ťažko potláčala hroziaci výbuch smiechu. Severus čosi zamrmlal popod nos a tak rýchlo, ako sa vo dverách zjavil, sa v nich zase stratil. Vrátil sa o pár minút, vzorne upravený, vo svojich čiernych topánkach, no k jej potešeniu sa prinajmenšom neobťažoval s habitom.
"Tak čo ťa viedlo k tomu, aby si narušila ten úžasný kľud, ktorý som tu, po vskutku náročných desiatich mesiacoch, konečne našiel?" spýtal sa, usádzajúc sa za stôl. Podľa tajomného úsmevu na jej tvári mohol povedať, že to prinajmenšom nebude nič katastrofické.
"Chcela som sa ti ospravedlniť," začala a uprene ho sledovala. Jeho obočie vyletelo do výšky, keď na ňu prekvapene hľadel.
"A to ozaj nemohlo počkať ešte týždeň?"
"Nie, to naozaj nemohlo!" trvala na svojom. "Mal si pravdu, Severus."
"Tú mám prakticky vždy, ale osviež mi pamäť a pripomeň mi, v čom to bolo tentokrát," ozval sa samoľúbo.
"V tom, že Harry žije," odvetila po chvíľke zaváhania a neušlo jej, ako riaditeľ od prekvapenia ustrnul.
"Ty si..." začal váhavo a hoci nebol schopný svoju otázku dokončiť, jeho pohľad hovoril za všetko.
"Počúvla som tvoju radu a zašla som za tým doktorom, Jeremym Martinom," priznala jemne a Severusove napätie bolo doslova hmatateľné.
"A?" zatiahol, keď sa akosi nemala k pokračovaniu.
"Je to skutočne on. V tom si mal pravdu," pripustila a posadila sa do kresla oproti nemu. Videla, ako zatína päste a výraz jeho tváre bol nanajvýš kontrolovaný.
"Ale mýlil si sa v tom, že o tebe nechce počuť, alebo že ťa prestal milovať. On... naozaj nevedel, kto si. Tak ako nevedel, kto som ja," vysvetlila, dúfajúc, že to Severus pochopí.
Na jeho tvári sa mihlo čosi ako prekvapenie a na okamih azda i úľava a čosi ako nádej, no razom ich vystriedali pochybnosti.
"To ti tvrdil?" spýtal sa pochybovačne.
"Severus!" zaúpela unavene. "Musí vždy všetkých obviňovať z toho, že sa ťa snažia podviesť? Ja viem, že kvôli Voldemortovi si sa naučil neočakávať od druhých nič dobré, ale Harry je predsa tvoj manžel. Vieš predsa, že by ti zámerne nikdy neublížil a už vôbec by dvanásť rokov nepredstieral svoju smrť!"
"Máš o našom manželstve rovnako veľké ilúzie, ako som mal ja. Pravdou je, že sme sa s Potterom nepoznali dosť dobre na to, aby som teraz s istotou mohol tvrdiť, že by to nikdy neurobil," odvetil chladne a pri tóne jeho hlasu Hermionu zamrazilo.
"Chceš tým povedať, že si ho už nadobro zavrhol?" spýtala sa zdesene, no on neodpovedal. Vyhol sa jej pohľadu a radšej sa jej otočil chrbtom.
"To predsa nemôžeš, Severus! Nemôžeš to vzdať teraz, keď si ho po tých rokoch konečne našiel! On si nespomína na nič, čo sa stalo pred dvanástimi rokmi. Nemá jedinú spomienku na to, kým bol, kto bola jeho rodina či jeho priatelia... pred dvanástimi rokmi začínal úplne nanovo po tom, čo sa prebral v nejakej nemocnici, úplne zmätený a stratený!" vysvetľovala Hermiona a z jej hlasu doslova čišalo zúfalstvo. vari sa to všetko teraz zvrtne? Severus sa predsa ako jediný odmietal vzdať svojej nádeje a teraz, keď ju má na dosah, zahodí ju do prachu a nechá ju tam ležať?
"Nenapadlo ťa, že to môže byť historka, ktorú si pripravil pre prípad, že by sme ho jedného krásneho dňa objavili?" zavrčal Severus, ktorý len ťažko veril tomu, čo povedala.
"Vieš, nie každý je taký presvedčivý klamár ako ty," neodpustila si, hoci by sa najradšej za tú poznámku nakopla, sotva ju vypustila z úst. Severus ju za to spražil pohľadom, v ktorom si jasne mohla prečítať, že zaťala do živého. Vedela to. Naozaj si to nezaslúžil, no už sa stalo.
"Prepáč, nemyslela som to... Chcela som len povedať, že ty si bol naozaj dobrý v tom, čo si MUSEL robiť ako špión, ale Harry nikdy klamať nevedel. Aj keď si ho naučil, ako uzatvárať myseľ, teba predsa nikdy nedokázal oklamať. A ja som tiež vždy spoľahlivo vedela, kedy klame. Ver mi, Severus, tohto by nebol schopný! Rodina a priatelia boli preňho viac, než čokoľvek iné a nevzdal by sa toho," snažila sa mu dohovoriť, no nezdalo sa, že by ho jej slová akokoľvek obmäkčili.
"Keď človek raz s klamstvom začne, neraz sa stane, že časom zabudne, čo je pravda a čo klam," odvrkol. "Ja som zrejme klamal sám seba, ak som veril Potterovi. Bolo to jednoduchšie, než priznať si pravdu, že ma len využil vo svoj prospech, tak ako mal vo zvyku jeho otec," pokračoval a z každého jeho slova doslova odkvapkával jed.
"Severus!" hlesla zronene a natiahla k nemu ruku v márnej snahe ho priviesť späť k rozumu, no vytrhol sa z jej zovretia a zamieril k dverám svojho bytu.
"Ak je to to jediné, kvôli čomu si prišla, tak sa môžeš pokojne vrátiť domov a pokračovať v užívaní si prázdnin. Uvidíme sa o týždeň, Hermiona," uzavrel a stým už- už chcel zmiznúť, no nenechala ho. Dobehla k nemu a zadržala jeho ruku na kľučke.
"Idem dnes s Harrym na večeru. Dúfala som, že by si sa k nám mohol pridať a spoločne by sme prišli na nejaké riešenie. Ty tomu možno neveríš, ale on skutočne stratil pamäť a ak neurobíme nič, aby sme mu ju pomohli vrátiť, stratíme ho tým nadobro. Premýšľaj o tom!" riekla prudko a než sa spamätal, bola preč.
Komentáre
Prehľad komentárov
FlipBooks are a great addition
to any passive income strategy. Because once you create a FlipBook, market it, share it & Earn it, it can technically sell itself.
Learn More https://www.youtube.com/watch?v=JfRrd79oCfk?12246
Waw!
(nadin, 15. 2. 2010 20:50)
Zatvrdnutý, natvrdlý Severus bude asi problém!!
Ale pre neho vcelku typické správanie.
Netuším, či mi práca dovolí stíhať to šialené tempo pridávania, ale posnažím sa!!!
Ďakujem za dve kapitolky!
želala by som si,
(Tessa, 15. 2. 2010 18:13)aby tu už bola 9, keďže mám náskok, ale budem musieť vydržať ... čo už
Generate Income Easily By Selling FlipBooks, eBook & Articles on Amazon KDP, Shopify, Etc
(Ronaldvox, 18. 4. 2024 2:00)