Na druhý pohľad: 39. Kapitola
Kapitola č.39: Hra začína
Severus i Kingsley veľmi dobre vedeli, že keby počkali do zotmenia, mali by výhodou krytia. Mohli by sa na panstvo dostať nepozorovane, kým za bieleho dňa bude, najmä Severusov zjav, pôsobiť ako päsť na oko. Avšak bolo treba jednať rýchlo, skôr než bude neskoro. Rozhodli sa preto pre okamžitý zásah a teraz sa snažili nenápadne preveriť okolie Malfoy Manor.
„Zdá sa, že tu nik nie je,“ skonštatoval Kingsley, na čo Severus váhavo prikývol.
„Vyzerá to tak, ale nemôžeme si byť istí. Na takom veľkom panstve sa jedna osoba ľahko stratí. Navyše pri tom počte tajných vchodov a východov...“ mračil sa a premýšľal.
„Myslíš, že by tu Harry mohol byť?“ spýtal sa Kingsley napäto.
„Aby som pravdu povedal, dúfam, že nie,“ zamumlal Severus potichu. Na Kingsleyho nevyslovenú otázku odpovedal rovnako šeptom.
„Harry zmizol pred dvoma dňami a pokiaľ boli strážne kúzla narušené až dnes, predpokladám, že ho Draco zadržiava niekde inde. Je dosť inteligentný na to, aby vedel, že je dom sledovaný a že prídem na to, že je to on. Vzal by sem Harryho len v jedinom prípade,“ dokončil a naprázdno prehltol. Kingsley naňho vyjavene hľadel, no každou sekundou si uvedomoval, že má Severus pravdu.
„Tak poďme!“ zavelil odrazu a čiernovlasý muž ho mlčky nasledoval.
Do domu sa dostali prakticky bez problémov, najmä vďaka tomu, že Severus poznal niektoré z Luciusových ochranných kúzel proti nevítaným hosťom. Mnohé z nich boli stále ešte aktívne, hoci nedokázal pochopiť, ako dokázali bystrozori dom prezrieť a zapečatiť, a ešte z toho vyviaznuť so zdravou kožou.
Sotva sa ocitli vo vstupnej hale, obaja použili niekoľko detekčných kúzel, aby sa uistili, že sú skutočne sami a môžu nerušene prehliadnuť dom.
„Prezriem prízemie, ty skús prvé poschodie. Dracova izba bola tá tretia naľavo od schodov,“ inštruoval Severus a hoci Kingsley mohol protestovať, že bystrozorom je on, neurobil to a mlčky vyšiel na poschodie.
Severus opatrne prechádzal z haly do jedálne, ktorá bola ako inak, než honosne zdobená. Malfoyovci si potrpeli na luxus, dokonca tak, že nebyť Narcissy, vyzeralo by to tam vďaka Luciusovej malichernosti až gýčovito.
Knižnica nebola ani zďaleka taká veľká ako Severusova, no zato by sa tu určite dala nájsť snáď každá kniha o čiernej mágii, ktorá kedy bola napísaná. Toľko k Luciusovým chúťkam a jeho šialenstvu. Na prízemí bol ešte šatník, v ktorom našiel len niekoľko pavučín a chumáčov prachu, a následne sa zameral na pracovňu, v ktorej ako dúfal, nájde to, čo potrebuje.
Preto ho takmer vôbec neprekvapilo, keď na veľkom prázdnom stole uprostred, zbadal obálku so svojim menom. Hľadel na ňu, rozhodujúc sa, či ju otvoriť, alebo nie. No bol to jediný kľúč k nájdeniu Harryho a on to vedel. Niekoľkými diagnostickými kúzlami preveril, či nie je obálka alebo jej obsah zakliaty, hoci i to sa mu zdalo nepravdepodobné. Pochopil, o čo Dracovi ide. Chce ho najprv zdeptať tým, že bude väzniť a mučiť Harryho, a potom, keď nadíde správny čas, osobne si vychutná jeho porážku. Bolo by preńho príliš prízemné zabiť Severusa otráveným či zakliatym listom. Najmä keď podobné praktiky skúšal už na odstránenie Brumbála a ako inak, zlyhal.
Otvoril obálku, z ktorej vypadli Harryho okuliare a ďalší odkaz od jeho únoscu.
Zdravím, profesor! Konečne hra môže začať. V ruke držíte prvý kúsok skladačky, ktorá vás dovedie až k vášmu manželovi a... samozrejme ku mne. Bude to zábava, nemyslíte? Váš manžel je veľmi príjemný spoločník, Snape. Mimochodom, tie okuliare si môžete uchovať ako suvenír. On už ich potrebovať nebude.
Severus hľadel na posledné slová a ruka, v ktorej držal Harryho okuliare sa mu takmer nebadateľne roztriasla. Nebude ich potrebovať... nebude... Desivé poznanie na seba nenechalo dlho čakať a vo chvíli, keď za ním do pracovne vošiel Kingsley, vypadli mu okuliare z ruky. Nebol schopný sa pohnúť z miesta a nedokázal sa ubrániť pomysleniu na to, čo všetko si Harry ešte bude musieť vytrpieť, kým Draca nájde a zastaví ho. Dovtedy...
„Severus, si v poriadku?“ spýtal sa Kingsley ustarane, podávajúc mu okuliare, ktoré zdvihol zo zeme.
„Hrá sa so mnou ako mačka s myšou,“ zamumlal namiesto odpovede trpko. „Myslí si, že sa so mnou môže zahrávať, ale to sa mýli. Zrejme totiž zabudol, s kým má tú česť,“ zavrčal viac menej sám pre seba.
„Čo chceš robiť?“ spýtal sa Kingsley opatrne a Severusov tón ani jeho reči sa mu nepozdávali.
„Nájsť svojho manžela a dať tomu malému bastardovi, čo si zaslúži,“ odsekol prudko s kamennou tvárou. S tým sa zvrtol na podpätku a vediac, že tu viac nenájdu, rozhodol sa vrátiť späť do hradu. Potreboval si premyslieť, ako postupovať ďalej.
Harryho dych bol nepravidelný a krv mu búšila v spánkoch tak, že mal pocit, akoby mu každú chvíľu malo roztrhnúť hlavu. Opatrne otvoril oči, no opäť žiadna tma. Tentoraz však nevedel, či je to tmou v kobke, v ktorej sa nachádzal, alebo kúzlom, ktoré naňho jeho únosca použil pred pár hodinami.
Okuliare na očiach nemal, vzal mu ich sotva ho sem hodil. No čo bolo horšie, bol pocit, že ani keby ich mal, nebolo by mu to nič platné.
Zvuk otváraných dverí ho nenechal na pochybách, že sa jeho väzniteľ blíži. Začul šuchtavé kroky, ako neznámy za sebou ťahal svoju drevenú nohu. Pozrel smerom, odkiaľ zvuky prichádzali a bolestivé poznanie ho zasiahlo plnou silou. Až doposiaľ, vždy keď jeho únosca prišiel, oslepilo ho svetlo prenikajúce skrz otvorené dvere. Teraz však... zostávalo všetko naokolo čierne, tak ako včera, keď neznámy odchádzal. Nepríjemný pocit v očiach, ktorý trval od chvíle, čo bolo vyslovené kúzlo, sa vrátil spolu s poznaním, že je slepý.
Nemal najmenšie tušenie, ako dlho to mohlo trvať a mohol len dúfať, že to nebude trvalé. Nikdy nemal rád tmu a úzkosť, ktorá ho premáhala už len v tej tmavej kobke bola ničím proti pocitu, ktorý ho zasiahol teraz. Bol teraz odsúdený žiť v temnote navždy?
Z jeho úvah ho vytrhol zase ten šialený smiech. Natočil hlavu tým smerom a snažil sa zistiť, čo sa deje a čo sa diať ešte len bude.
„Mal by si sa vidieť, Potter!“ vysmieval sa mu neznámy. „Oh, vlastne... ty nemôžeš vidieť, však? Aká to smola,“ hraná ľútosť Harryho len viac popudzovala, no než mohol stihnúť akokoľvek zareagovať, opäť ho k zemi zrazila teraz dôverne známa bolesť Cruciata.
„Nie si veľmi... vynaliezavý,“ zamumlal, sotva bola kliatba prerušená a on lapil dych.
„Myslíš? Povedal by som, že toto je len zahrievacie kolo, Potter! Vieš, ako u športovcov. Najprv začnú pekne pomaly, pozvoľna a postupne pridávajú záťaž... Crucio!“ vyštekol a tentoraz si dal záležať, aby nechal kliatbu pôsobiť dlhšie než v predošlých prípadoch.
Harry nedokázal vzdorovať bolesti, ktorá ho zachvátila a hoci sa všemožne snažil nekričať a neposkytnúť mu pocit víťazstva nad ním, tentoraz to nezvládol. Výkrik, ktorý sa mu vydral z hrdla sa niesol temnou kobkou a miesil sa s tým šialeným smiechom z úst jeho únoscu.
„Tak sa mi to páči, Potter! Len pekne pozdrav svojho manžela,“ uškŕňal sa neznámy a keď Harry po ďalších štyroch Cruciatoch upadol do bezvedomia, potešene sa usmial. Veď on im ešte ukáže, čoho všetkého je schopný a Cruciatus rozhodne nebude jediným esom v jeho rukáve.
Komentáre
Prehľad komentárov
tiež si myslím, že to je teraz tak akurát na depku, a už by som rada čítala niečo príjemnejšie, alebo aspoň viac vzrušujúcejšie. Teda nie žeby vpád Draca do životov Harryho a Severusa nebol zaujímavý. No nič, som netrpezlivá a čakám na ďalšiu kapču.
:))
(nadin, 25. 3. 2010 18:00)
Teším sa, že jedna z mojich obľúbených poviedok má novú kapitolku, ale ten obsah je depresívny.
Snáď bude aj lepšie...
Áno...
(Grid, 26. 3. 2010 8:04)