Na druhý pohľad: 30.Kapitola
Kapitola č.30: Trucovitý riaditeľ
Klopanie na dvere vyrušilo Hermionu zo zamyslenia a konečne sa vrátila do reality.
„Vstúpte!“ preťal jej jasný hlas ticho, panujúce v jej komnatách a kúzlom otvorila dvere prichádzajúcemu. Čakala, že sa Severus azda umúdril a konečne vyliezol z toho svojho brlohu. Dúfala, že jej prišiel vysvetliť, prečo sa včera po návrate tváril, akoby videl samotného Voldemorta. No namiesto neho dnu nakukol niekto úplne iný.
„Asi čakáš niekoho iného, ale dúfam, že pozvanie platí i pre mňa,“ prekvapil ju starší muž.
Len čo ho zočila medzi dverami, radostne vykríkla a rozbehla sa k nemu.
„Remus!“ zvolala šťastne a hodila sa mu okolo krku. „Nečakala som ťa skôr, než o týždeň! Ako dobre, že už si tu!“ vítala ho s nadšením.
„Ak by som prekážal, pokojne sa môžem ešte na týždeň stratiť,“ nadhodil s úsmevom, za čo si vyslúžil slabý buchnát do ramena.
„A zmizneš zase, len Merlin vie kam, že? Tak to teda nie! Nemysli si, že ťa tak ľahko necháme odísť, keď už si tu!“ vyhrážala sa mu so smiechom.
„Neviem, či bude Severus zdieľať tento tvoj názor, ale ktovie... zdá sa, že zázraky sa skutočne dejú,“ pokrčil ramenami. „A keď je reč o zázrakoch... Prečo nik nepovažoval za nutné ma informovať, že Harry žije?" spýtal sa sklamane.
"Takže si videl noviny," povzdychla si Hermiona a zamierila ku krbu, aby im obom objednala čaj a niečo malé pod zub.
"Áno, to tiež. Ale v skutočnosti ma včera Harry div že neprevalcoval," uškrnul sa.
"Takže si sa s ním videl? Čo presne sa stalo?" spýtala sa so záujmom.
"No, vracal som sa k Deravému kotlíku, keď do mňa nejaký mladík vrazil, až sme obaja spadli na zem. Hneď sa začal ospravedlňovať a po chvíli ma oslovil menom. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, kto to je," pokrčil ramenami.
"Počkaj! Vravíš, že ťa spoznal? Oslovil ťa menom?" zvolala Hermiona prekvapene.
"No... áno. Spýtal sa, či nie som Remus Lupin. Ver mi, ľudia ma nespoznávajú len tak na ulici," odpovedal. "Prečo?"
"To by mohlo byť dobré znamenie," usmiala sa radostne. "Vieš, je to celé trochu komplikovanejšie a preto sme ti to nenapísali do listu. Chceli sme ti to povedať osobne a pripraviť ťa na to..." začala vysvetľovať, usadená v pohodlnej fotelke.
"Pripraviť na čo?" nechápal Remus.
"Harry totiž stratil pamäť. Ešte pred pár dňami nevedel nič o tom, že je Harry Potter, že je ženatý so Severusom, nepoznal dokonca ani mňa a čo je horšie, zatiaľ to vyzerá, že stratil i svoju mágiu," vysvetľovala smutným hlasom. "Ale ak vravíš, že ťa spoznal..." chytala sa novej nádeje.
"Spomaľ, Hermiona! Myslím, že keby ma spoznal, asi by mi automaticky tykal. Teraz chápem to jeho čudné správanie," prikývol viac menej pre seba.
"Čudné?" spýtala sa zvedavo.
"No, zdal sa mi trochu nesvoj," pripustil.
"Hm... kedy že si ho stretol?" zamyslela sa Hermiona.
"Bolo už dosť neskoro. Okolo jedenástej, možno?" hádal neisto.
"Ja toho Severusa raz naozaj uškrtím!" vykríkla pobúrene.
"Čože? Čo s tým zase má Severus? Mal som pocit, že sa vraciam domov a tu zatiaľ ničomu nerozumiem!" posťažoval sa dotknuto.
"Severus bol včera s Harrym na večeri. Vrátil sa pred polnocou a odvtedy nevystrčil nos zo svojho bytu. Myslím, že sa museli pohádať," povzdychla si. "Ale ak to má na svedomí on... Nech si ma nepraje§" zastrájala sa hrozivo.
"Teda... Hermiona, si si istá, že Severus stále ešte žije?" uškrnul sa Remus pobavene.
"Samozrejme! Prečo by nemal?" spýtala sa zmätene.
"No, pri spôsobe, ako sa správaš by som povedal, že sa buď dávno skryl pod kotlík, alebo vzal nohy na ramená. Teba by som za nepriateľa veru nechcel," doberal si ju priateľsky.
"Ani ty, ani Severus, ver mi!" uškrnula sa pobavene. "Ale neboj, on už si zvykol. Za posledné roky prakticky nemal na výber."
"Tak tomu verím," prikývol na súhlas. "Tak... dozviem sa niečo viac, alebo...?"
"Myslím, že by sme mali zájsť za tým starým netopierom a vytiahnuť ho z jeho temnej kobky," povzdychla si Hermiona utrápene.
"Kobky? Myslel som, že sa presťahoval z podzemia do riaditeľne," skonštatoval Remus zmätene.
"Samozrejme! No myslíš, že mu to zabránilo zatemniť si tam okná? Vyzerá to tam rovnako, akoby bol stále dole v žalároch," odvetila, kráčajúc pred Remusom cestou do riaditeľne.
"Veľa sa tu toho zmenilo," skonštatoval starší muž užasnuto, obzerajúc sa okolo seba, keď prechádzali spletitými chodbami.
"To vieš, snažíme sa držať krok s dobou. Hrad je síce starodávny, ale to neznamená, že musí byť zastaraný. Od septembra chceme zaviesť aj nový bodový systém, aby sme zaistili spravodlivejšie hodnotenie. Veď vieš, keď má Severus zlú náladu, bol nebelvír schopný prepadnúť sa behom minúty z prvého miesta na outsidera školy," informovala ho hrdo.
"Áno, to máš pravdu. A Severus s tým súhlasil?" žasol znovu.
"No... nedala som mu veľmi na výber. Moje argumenty ho proste presvedčili," usmiala sa žiarivo.
"Ehm... nepochybne. Si si istá, že je teraz najlepší čas ho vyrušovať?" spýtal sa nervózne prešľapujúc z nohy na nohu pred dverami riaditeľne.
"Je mi jedno, či to je vhodné, alebo nie. Harry i Severus sú moji priatelia a ja nedovolím, aby sa trápili. A už vôbec nie, aby si to trápenie spôsobovali navzájom," odvetila nekompromisne a bez zaklopania vošla dnu.
"Severus!" zavolala od dverí, pre každý prípad, ak by bol v miestnosti. Avšak bolo to zbytočné. Riaditeľňa bola prázdna. "Ako myslíte, pán riaditeľ! Keď nejde hora k Mohamedovi..." zamrmlala si popod nos a zamierila k zakrytým dverám, vedúcim do Severusovho bytu. Tentoraz mala aspoň toľko slušnosti, že zaklopala a čakala na odpoveď.
Remus ju nervózne a zároveň pobavene sledoval a bol viac než zvedavý, ako toto dopadne. Hermiona sa veľmi zmenila od chvíle, čo ju videl naposledy. Vždy bola energická, vynaliezavá, tvrdohlavá a dobrosrdečná, no teraz sa mu zdalo, že niektoré z jej vlastností ešte viac vynikli. Nepochybne to bol vplyv prostredia, v ktorom žila a tiež Severusova neustála prítomnosť. Vedel veľmi dobre z jej listov, ako jej na Severusovi záležalo. Neraz si pritom pomyslel, že tí dvaja sú ako manželia po mnohých rokoch, ale asi to tak malo byť. Boli priatelia, to bolo isté a hoci teraz Hermiona vyzerala nahnevane, mohol na jej tvári badať známky starosti.
"Severus! Počuješ ma? Vylez odtiaľ! Vieš veľmi dobre, že sa predo mnou neschováš!" prihovárala sa mužovi v byte prísnym hlasom, vytrvalo klopkajúc na jeho dvere. Odpoveď však neprichádzala.
"Severus, ja ťa varujem! Ak okamžite neotvoríš dvere, tak si buď istý, že ich vyvalím!" hrozila a vzápätí na to sa dvere pred jej nosom skutočne otvorili, div že nevpadla dnu, čo sa o ne opierala.
"Naozaj nechápem, prečo tu hulákaš ako nejaký pojašený prvák na famfrpálovom zápase," uzemnil ju čiernovlasý muž stojaci vo dverách, príkro. "Pokiaľ viem, sú prázdniny a mám právo si prispať, keď budem chcieť," bránil sa pobúrene.
"Prispať si? Samozrejme, že si môžeš prispať. Ale aby si spánok a oddych používal ako zámienku k trucovaniu, na to zabudni! Na to ti neskočím, Severus!" nedala sa zastrašiť Hermiona.
"Trucovať? Nie som decko, ak si si nevšimla a teraz mi buď povedz, načo si sem prišla, alebo ma láskavo nechaj pracovať!" oboril sa na ňu hnevlivo a Hermiona podvedome o krok ustúpila.
"Prišiel Remus," oznámila pokojne, no stálo ju to naozaj veľa námahy.
Až vtedy Severus pozrel na muža stojaceho pri dverách, s pobaveným úsmevom sledujúc ich výmenu názor. Pretože oni sa predsa nehádali, všakže?
"Lupin," kývol hlavou mierne na pozdrav a zamieril k svojmu pracovnému stolu.
"Ahoj, Severus. Tiež ťa rád vidím," opätoval Remus jeho pozdrav a podišiel bližšie ku stolu.
"Nemusíš tam stáť ako hlupák. Sadni si," ukázal na kreslo pred sebou a pokynul Hermione, aby zabrala svoje zvyčajné miesto.
"Zdvorilý ako vždy. Vieš, že si mi celkom chýbal?" neodpustil si Remus, k Hermionimu pobaveniu.
"Škoda, že nemôžem povedať to isté," zavrčal Severus, no všetci traja vedeli, že to nie je tak celkom pravda. Remus bol jedným z mála ľudí, s ktorými Severus počas vojny pracoval a hoci to často nebolo dobrovoľné, museli sa navzájom naučiť rešpektu. Obaja vedeli o svojich kladoch i záporoch. A čo sa minulosti týkalo, bolo len málo osob, s ktorými Severus i naďalej zostával v kontakte. Lupin k nim, až doteraz nepatril, no vďaka Hermione samozrejme, sa to teraz malo zmeniť.
"Ako iste vieš, Bradavice sa od tvojho odchodu značne zmenili," začal Severus svojim typicky učiteľským hlasom, na čo Remus len mlčky prikývol. "Okrem nevyhnutnej modernizácie sa škola rozrastá a prijíma stále viac študentov. Čo si, nevyhnuteľne, žiada i doplnenie personálu," pokračoval.
"V súčasnej dobe, keď na obzore nie je žiaden Voldemort ani nik podobný, si ľudia myslia, že nie je až také dôležité klásť doraz na Obranu proti čiernej mágii, no my so Severusom si myslíme presný opak," vložila sa do toho Hermiona. "Až doteraz som síce výuku zvládala celkom s prehľadom, no v tomto roku to vyzerá na dvojnásobný počet prijatých študentov a i na záverečné skúšky z Obrany sa pripravuje stále viac a viac tých súčasných. A keďže Severus necháva väčšinu plánov na modernizáciu na mne..."
"Mýlim sa, alebo si skoro na kolenách žiadala, aby som ti dôveroval a nechal ti v tom voľnú ruku?" odfrkol si Severus.
"Fajn. Tak keď mi Severus láskavo dovolil organizovať väčšinu toho, čo sa modernizácie školy týka, je jasné, že potrebujeme ešte jedného učiteľa Obrany proti čiernej mágie. A úprimne, za celé tie roky v škole nebol lepší učiteľ na škole, než ste boli vy dvaja," pozrela striedavo raz na jedného, potom hneď na druhého.
"Prečo časť neprevezme Severus? Spoločne by ste to určite zvládli," nadhodil Remus váhavo.
"Samozrejme, že zvládli. Ale tuto náš pán riaditeľ ma uistil, že dáva prednosť lektvarom a tak má na starosti výuku šiestych a siedmych ročníkov," vysvetlila Hermiona.
"Takže si sa vrátil k učeniu? Myslel som, že si to neznášal," začudoval sa Remus.
"Možno nabudúce nemysli a urobíš lepšie," neodpustil si Severus. "Hermiona má pravdu v tom, že ďalší učiteľ na škole nebude na škodu. Navyše, už tak máme problém vykryť rozvrh, takže dvaja učitelia na predmet nebudú len v prípade Obrany či lektvarov. Súhlasím s Hermionou, že v tvojom prípade si môžeme byť istí odbornosťou a dostatočnou kvalifikáciou. Rozhodnutie je na tebe," uzavrel Severus a čakal, čo mu Remus odpovie.
"No, myslím, že toto bolo najväčšie uznanie, akého sa mi za tie roky od teba dostalo," skonštatoval prekvapene druhý muž.
"Radšej keby si netáral hlúposti a prešiel k veci," zavrčal Severus a ďalej vyčkával.
"No... keď tak pekne prosíte... prijímam!" usmial sa na oboch zoširoka a kým Hermiona sa Remusovi vďačne hodila okolo krku, Severus teatrálne pretočil očami a zjavne uvažoval, do čoho sa to zase upísal. Vari mu nestačila jedna otrava na krku?
"Fajn. Myslím, že slečna Grangerová je dostatočne informovaná, aby ti mohla podať ďalšie potrebné informácie. Takže ak dovolíte... pôjdem si užívať svoje zaslúžené voľno," zavrčal a s tým zamieril späť ku svojmu bytu, no Hermiona sa nemienila vzdať tak ľahko.
"Čo sa včera stalo medzi tebou a Harrym?" spýtala sa znenazdajky a rozhodne ju nevyľakal Severusov hrozivý pohľad, ktorým by ju najradšej prikoval do zeme.
"Do toho ťa nič. Ale keďže nedáš pokoj, kým to nezistíš, možno by si sa mala spýtať Harryho sama. Ak ťa vôbec bude chcieť ešte vidieť. Pretože o sebe to povedať nemôžem," zavrčal a s tým zmizol z dohľadu svojim dvom ohromeným spoločníkom.
„Tak, to by sme mali,“ povzdychla si Hermiona. „Tak čo zájsť ku mne na obed a prediskutovať podrobnosti?“ navrhla.
„Prepáč, ale na obed som sa už dohodol práve s Harrym. Včera nemal náladu sa so mnou veľmi baviť, no sľúbil, že dnes príde. Nechceš sa k nám pridať?“ navrhol, no ona pokrútila hlavou.
„Len si to užite. Určite si toho budete mať čo povedať. A ja...“ povzdychla si, smutne pozerajúc na zavreté dvere Severusovho bytu.
„Skús sa s ním porozprávať. Ale tentoraz bez hrozieb a hlavne žiadne kliatby,“ poradil jej Remus.
„Jasné,“ súhlasila mierne. „Mám ťa odprevadiť, alebo trafíš sám?“
„Postaraj sa o Severusa. Ja von trafím. Zastavím sa zase zajtra, vyhovuje ti to?“
„Samozrejme, tak teda zajtra. Pekný deň, Remus!“ zaželala mu a na rozlúčku ho pobozkala letmo na tvár.
„Hm, na takéto vítanie a rozlúčky by som si rýchlo zvykol,“ žmurkol na ňu šibalsky.
„Len by som nerád čeliť nejakému zaľúbenému svalovcovi, zaslepenému žiarlivosťou.“
„Nemyslím, že práve ty by si sa niečoho takého musel báť,“ usmiala sa a sledovala ho odchádzať. Potom znovu podišla ku dverám a tentoraz bolo jej klopanie tichšie a váhavejšie.
Komentáre
Prehľad komentárov
Včera som nestíhala, ale dnes som si pri kávičke vychutnala pokračovania
Remus profesorom, aby to nemalo dohru v Hermioninom živote :)
Že by nový páreček
(Ajka, 11. 3. 2010 15:16)Hmmmm, tak mi napadlo, že by se Hermiona k Lupinovi docela hodila.
hmmm
(ywen-bwa, 11. 3. 2010 13:39)tak trochu dufam, ze na zaver si to vsetko vynahradia...uz aby bolo zajtra :)
:))
(nadin, 12. 3. 2010 18:36)