Na druhý pohľad: 28. Kapitola
Kapitola č.28: Čo som musel urobiť...
Hermiona sa ešte nevrátila od Weasleyovcov, čo mohlo znamenať jediné. A síce, že Ron Weasley nebol prítomný v Brlohu, pomyslel si Severus spokojne. Vlastne bol rád, že ho tá neznesiteľná malá otrava dnes nenútila pracovať, pretože by toho i tak veľa neurobil. Nie s myšlienkami rozlietanými všetkými možnými smermi.
Práve prehľadával zásuvku svojho stola, keď mu v ruke spočinul jeden z jeho najcennejších pokladov. Posledný Harryho list, ktorý písal predtým, než na dvanásť rokov zmizol z povrchu zemského.
S opatrnosťou, s ktorou ho vždy otváral a čítal, tak učinil i tentoraz a vrátil sa zároveň k poslednej zo spomienok, ktoré nechal Harrymu na prezretie.
Stál po boku svojich kolegov a členov Rádu, a počúval reč ministra kúzel, ktorým sa stal Kingsley Pastorek. Len nejasne vnímal to, čo hovoril a rovnako nejasne registroval to, kto všetko prišiel vzdať úctu tým, ktorí padli v boji. Prázdnotu v jeho srdci totiž nemohlo vyplniť nič. Žiadne slová útechy, žiadne pocty, ktoré boli Harrymu udelené, ani ocenenia, ktoré dali jemu. Bol koniec vojny, po ktorom všetci tak veľmi túžili, no preňho to bol koniec niečoho oveľa vzácnejšieho a dôležitejšieho. Prial si, aby v tú noc v Škriekajúcej búde zomrel a už sa nezobudil. Kiežby ho Harryho kúzlo nezachránilo pred smrťou!
Kúzlo... skutočne veril tomu, že za svoje „zmŕtvychvstanie“ vďačí práve tomu kúzlu, ktorým sa navzájom mali chrániť od chvíle, čo boli ich životy spojené manželským zväzkom. Lenže ak to uňho fungovalo, prečo sa to nepodarilo i u Harryho? Vari jeho láska k nemu nebola dosť silná a úprimná? Vari mohol niekto niekoho milovať viac, než on miloval Harryho? Zlyhal. Nepodarilo sa mu dodržať to, čo si sľúbil a čo sľúbil Harrymu. Nedokázal ho ochrániť.
„Severus...“ ozval sa tichý hlas po jeho boku a on neprítomne pozrel na Minervu McGonagallovú. Všimol si, že dav sa už pomaly začal rozchádzať a tak sa i on zvrtol na odchod. „Severus!“ zavolala za ním znovu, čím ho prinútila zastaviť.
„O čo ide, Minerva? Naozaj by som dával prednosť tomu, byť teraz sám, mimo celý tento cirkus,“ povzdychol si.
„Rozumiem a vedz, že je mi veľmi ľúto, že to dopadlo takto. Harry bol úžasný chlapec a to, čo pre nás všetkých urobil... môžeš byť naňho naozaj hrdý,“ nenechala sa len tak ľahko odbiť. Mlčky prikývol a už- už chcel znova zamieriť k hradu, keď ho zastavila jej ruka, podávajúca mu dve obálky. Na jednej bolo jeho meno a na tej druhej... Harryho.
„Čo je to?“ spýtal sa priškrteným hlasom.
„List adresovaný tebe sa našiel spolu s Brumbálovými a Harryho spomienkami, ktoré očisťovali tvoje meno a dokazovali, že všetko, čo si robil, bolo skutočne v záujme našej strany. Predpokladám, že je od Harryho, súdiac podľa rukopisu,“ pokrčila ramenami, že skutočne nevie nič viac o jeho obsahu.
„A ten druhý?“ spýtal sa zamračene, keďže list mal úradnú, ministerskú pečať.
„To sú výsledky Harryho OVCÍ,“ povzdychla si smutne. „Dovolila som si do nich nahliadnuť a naozaj som sa nestačila diviť tomu, čo som videla,“ vysvetlila hrdo.
„OVCE? Ale Harry nechodil posledný rok do školy a...“oponoval jej zmätene Severus a otvoril už raz otvorený úradný dokument. Skutočne, na výsledkovej listine bolo Harryho meno a pod ním výpočet jednotlivých predmetov i s hodnotením.
„Aby človek zložil skúšky, nemusí chodiť do školy, Severus,“ pripomenula mu s miernym úsmevom na tvári. „Za tieto výsledky Harry nepochybne vďačí slečne Grangerovej, inak si to neviem predstaviť. Pán Weasley neobstál síce tak dobre, ale rozhodne nie horšie, než sa dalo predpokladať,“ pokračovala bez prestania.
„Ale kedy by si tí traja našli čas na učenie? Veď...“nechápal Severus.
„Na to sa budeš musieť spýtať slečny Grangerovej, alebo dokonca pána Weasleyho. Ja viem len to, že ma kontaktovali so žiadosťou, aby som im umožnila tajne skúšky vykonať. Ver mi, nebolo jednoduché presvedčiť aspoň troch členov nestrannej komisie, aby umožnili študentom vykonať skúšky tajne, ale keď padlo Harryho meno...“ pokrčila ramenami.
„Prečo neprišli za mnou? Bolo to príliš riskantné a...“
„Podľa toho, čo mi Harry povedal, ťa tým nechceli zaťažovať a tiež sa bál, že akákoľvek pomoc z tvojej strany, či už jemu, alebo jeho priateľom, by mohla znamenať tvoje prezradenie. A potom... myslím, že ťa tým chcel prekvapiť,“ nadhodila zľahka.
„To sa mu naozaj podarilo,“ pripustil a znova preletel Harryho hodnotenie očami. Naozaj to boli viac než dobré výsledky. Boli oveľa lepšie, než aké by od Harryho očakával. „Ďakujem, Minerva. Ak nemáš nič viac...“
„Nie, Severus. Myslím, že nikomu nebude vadiť, ak sa vzdiališ,“ uistila ho a s tým sa pobrala k skupinke stojacej obďaleč, ktorej dominovali hlavy pokryté ryšavými vlasmi.
Zamieril do hradu, priamo do riaditeľne, kde i naďalej zotrvával, keďže nik nemal záujem ho tejto funkcie zbaviť. Bez povšimnutia prešiel okolo zvedavých portrétov, ignoroval Brumbálovu snahu sa dozvedieť, ako to prebiehalo a zavrel sa vo svojom byte. Pohodlne sa usadil vo svojom obľúbenom kresle a na stôl pred seba položil Harryho výsledky skúšok, nad ktorými stále ešte nechápavo krútil hlavou, a list, ktorý sa tak znenazdajky objavil. Bol celý nedočkavý, aby sa dozvedel, čo sa ukrýva v jeho obsahu, no zároveň sa bál toho, čo sa môže dozvedieť. Možno Harry vedel dopredu, čo urobí. Áno, istotne to vedel, keď sa s ním vtedy lúčil na chodbe a on hlupák tomu neprikladal taký význam, ako by mal.
Hodnú chvíľu na list hľadel a váhal, či ho otvoriť, alebo nie. Napokon však... Priam s posvätnou úctou ho otváral a ruky sa mu pritom triasli. Skutočne to bol Harryho rukopis. Bezpečne ho poznal vďaka tomu, že šesť rokov opravoval jeho eseje. S hrdlom stiahnutým úzkosťou začal čítať.
Drahý Severus!
Neviem kedy, ani akým spôsobom sa k tebe tento list dostane, no dúfam, že ho niekto našiel spolu so spomienkami, ktoré sme ja a riaditeľ uložili na bezpečné miesto. Tie spomienky sú tvojou obhajobou, ak by niekto chcel spochybňovať tvoje činy za posledné roky. Viem, že to nie je veľa, čo pre teba v tejto chvíli môžem urobiť, pretože ak čítaš tento list, zrejme sa naplnil môj osud. Osud, ktorý bol predurčený veštbou a tie, ako sám vieš, sa zmeniť nedajú.
Ach, Seve... je toho toľko, čo by som ti chcel povedať... toľko sme toho nestihli... V prvom rade chcem, aby si vedel, že nech som bol a som kdekoľvek, myslím na teba! Chýbaš mi a dal by som čokoľvek za to, aby som mohol pozrieť do tvojich očí, kochať sa pohľadom na tvoje prísne čelo a nos, najmä keď sa mračíš a znovu ochutnať tvoje pery... tak jemné a... Prečo to takto muselo dopadnúť? Prečo musí človek zaplatiť za každý jeden krásny okamih, ktorý si v živote uchmatne len pre seba? Dni, ktoré som prežil s tebou, najmä tie v našom spoločnom manželstve, boli tým najkrajším, čo som kedy zažil a chcem, aby si to vedel.
Viem, že v tomto liste čakáš vysvetlenie toho, čo sa stalo, takže sa pokúsim vysvetliť ti to, čo som sa ja sám od Brumbála dozvedel len pár dní pred našou svadbou. Musím sa priznať, že bolo odo mňa sebecké, oženiť sa s tebou i po tom, čo som vedel, že tento deň musí prísť. Pretože ak by som bol na tvojom mieste ja a čítal podobný list od teba... asi by som sa zbláznil. Predpokladám, že ty zúriš a nadávaš mi do idiotov a... máš vlastne pravdu.
No napriek tomu, že som vedel, že ti jedného dňa budem musieť ublížiť, som si sebecky ukradol aspoň kúsok šťastia s tebou po boku. Snáď mi to niekedy budeš môcť odpustiť.
Spomínaš si ešte na ministerstvo? Na deň keď zomrel Sirius... Isteže spomínaš. Zase si napravoval moje chyby a riskoval pritom vlastný život, ale... o inom som teraz chcel písať. V ten večer, sa proroctvo, ktoré chcel Voldemort získať, rozbilo. Napriek tomu som ho však vypočul celé a s Brumbálovou pomocou som rozlúštil jeho tajomstvo.
„Ten, ktorý dokáže premôcť Pána zla prichádza. Narodený tým, ktorí sa mu už trikrát postavili, narodený vo chvíli, kedy bude siedmy mesiac umierať. A Pán Zla ho označí ako sebe rovného, ale on bude mať moc, o ktorej Pán Zla nevie. A jeden musí zomrieť rukou druhého, pretože ani jeden nemôže žiť, kým druhý prežije.“
Toto, Severus, je doslovné znenie onej veštby, ktorá ma predurčila byť tým, kto Voldemorta porazí. Označil ma jazvou ako sebe rovného, no jazva nebola len jazvou, ako sa zdalo. Sám vieš o prepojení, ktoré medzi nami bolo a vedz, že nebolo náhodné. Určite si počul o viteáloch, ktoré si Voldemort vytvoril, aby si zaistil niečo ako nesmrteľnosť. Až vo chvíli, keď budú všetky zničené, bude Voldemortova smrť definitívna.
S Brumbálom sme viteály hľadali a po jeho smrti, sme v tom pokračovali s Ronom a Hermionou. No čo okrem mňa a Brumbála nevedel nik je, že viteálov nie je šesť, ako sa predpokladalo, lež sedem. Ja som jeho vietál. V mojom tele, časťou mojej duše, je i tá jeho a preto to všetko prepojenie myslí a podobne. Už chápeš význam veštby? Kým budem žiť, budem Voldemortovou priepustkou späť medzi živých a to nemienim pripustiť. Nie, keď viem, koľko zla dokáže jeden človek napáchať. Odpusť mi, že to musím urobiť, ale viem, že ty by si na mojom mieste jednal rovnako.
Severus sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol, snažiac sa vstrebať informácie, ktoré sa z Harryho listu dozvedel. Takže to vedel dopredu... vedel, čo sa stane a napriek tomu nepovažoval za nutné ho o tom informovať inak, než prostredníctvom listu... Do kotla s Potterom! Do kotla s veštbou i s Voldemortom a do kotla so všetkými, ktorí nedopriali Harrymu ani kúska šťastia! Mal to byť on, alebo ktokoľvek iný... Niekto, kto už mal v živote už niečo za sebou a nie chlapec, ktorý prakticky od narodenia niesol na svojich ramenách zodpovednosť za osud ich všetkých.
Po tom, čo v duchu niekoľkokrát poriadne zanadával, sa Severus prinútil pokračovať v čítaní. Podľa sklonu písma usudzoval, že list bol písaný na dvakrát a túto časť Harry dopisoval až neskôr.
Do konca školského roku zostáva už len mesiac a ja pevne verím, že než skončí škola, bude po všetkom. Už sme blízko, Severus! Ešte chvíľu a sľubujem, že bude po všetkom.
Vieš, premýšľal som nad tým, aké by to bolo, keby sa mi nejakým zázrakom podarilo prežiť. Možno dúfam, že to kúzlo, ktoré nás má chrániť by na tom mohlo niečo zmeniť, aj keď... No, to je jedno. Rozhodne som však uvažoval nad tým, ako ťa raz a navždy presvedčiť, že nie som až taký idiot, za akého si ma považoval a preto keď Hermiona prišla s tým nápadom, aby sme si urobili OVCE, súhlasil som.
Viem, povieš si, že je to šialený nápad, a hlavne, že som s tým mal prísť za tebou, no nemohol som riskovať, žeby ťa Voldemort odhalil. Požiadali sme preto profesorku McGonagallovú, či by nešlo nejako zariadiť, aby sme skúšky vykonali tajne, pokiaľ možno čo najskôr a dnes... dnes sa nám to podarilo. Mám z toho celkom dobrý pocit a myslím, že som obstál celkom slušne. Ešte aby nie, keď nás Hermiona nútila učiť sa skoro každý večer. Ale aspoň tie nočné hliadky rýchlejšie ubiehali a človek mal aspoň trochu pocit, že robí niečo užitočné.
Výsledky nebudú skôr, než za dva týždne, takže ak by sa už ku mne nedostali... dúfam, že budeš môcť byť na mňa hrdý, a že tvoje spomienky na mňa nebudú len na to, ako som skazil každý lektvar v tvojej triede.
Severus si povzdychol. Samozrejme, že naňho bol hrdý! A nie len kvôli výsledkom skúšok a kvôli tomu, čo pre všetkých urobil tým, že sa obetoval.
Musím už ísť, Severus! Dúfam, že než sa stane, čo sa stať má, uvidím ťa aspoň z diaľky, ak nič viac, aby som mohol odísť s vedomím, že si nažive a aspoň jeden z nás zachová to, čo nás spája. Som len tvoj... navždy, spomínaš?
S láskou Harry.
Severus list prečítal ešte niekoľkokrát a uisťoval sa... hľadal v ňom jediný náznak toho, že Harry plánoval niekam odísť od toho všetkého, ujsť pred svojim osudom, no nič ho o tom nepresvedčilo. Harry bol zmierený s tým, že Voldemortova smrť bude zároveň i jeho vlastnou skazou. Zmieril sa s tým rovnako, ako všetci jeho priatelia a známi. Verili tomu, že je Harry mŕtvy, no on si to odmietal pripustiť. Neveril tomu! Nemohol!
Harryho smrťou by skončil i jeho život a tak radšej veril tomu, že raz...
Severus si povzdychol. Stálo ho naozaj veľa sily, neustále sa presviedčať o tom, že jeho manžel nemôže byť mŕtvy. Ale vyplatilo sa mu to. Veril tomu a dnes s ním má schôdzku. Bol nervózny z toho, na čo sa ho Harry môže spýtať a nevedel, čo presne očakávať od budúcnosti. Teraz, keď si bol takmer istý tým, čo spôsobilo Harryho zmiznutie i stratu pamäte, bolo oveľa ťažšie veriť tomu, že si spomenie. A ak nie... Bude to znamenať koniec ich manželstva? Bude Harry požadovať rozvod? Rozhodne sa nadobro s ním prerušiť akékoľvek styky, len aby utiekol pred minulosťou, ktorá sa ho prostredníctvom cudzích spomienok pokúšala dohnať? Plno otázok a žiadna odpoveď... Aspoň nie dovtedy, kým sa opäť nepostaví čelom k tomu, čo ho čaká.
Komentáre
Prehľad komentárov
Joj, to budem len rada, keď sa presunieš AJ tam, pretože toto je čisto stránka založená s úmyslom publikovať tu slash a trošku pikantnejšie poviedky, než sú inde.Takže, rozhodne je tam veľa vecí, čo tu nie sú a naopak.
Povodne sme boli trochu inde a túto novú nemáme tak dlho, a áno, vzhľad už som tiež s úsmevom hodnotila :-D
PS: Ešte by som len tak pomimo, že keďže sme sa sťahovali už asi 3x, tak sú niektoré poviedky buď len na stiahnutie, alebo s odkazom na ďalšiu pobočku... To vieš, pri tom počte poviedok, kapitol a autorov to bolo trochu na palicu to všetko sťahovať sem a tam!
A Soraki je naša skalná už od začiatku a migruje s nami, takže ona tam chýbať nemože!
Lucy,
(nadin, 9. 3. 2010 14:01)
také niečo, plus predaj, kontakt so zákazníkom, papiermi a ešte veľa bŕŕŕ vecí.
Tak som si našla Potter - sk, Fantázia bez hraníc
Máte rovnaký vzhľad, ako ja :)))))))) a máte tam moju soraki!!! Tuším mi vás už spomínala, ale v tom mori "kadečoho" sa ľahko stráca kvalita.
Ale - našla som a chytila som sa...
Tak neviem, presuniem sa definitívne tam???
Prečo máte toľko stránok, chudák ja, taká dilema!!!
Je niečo tu, čo nie je tam???
Áááá!!!
Jasné - zistím si to!! :)))
PS: na wgz sú smajlíci
Aha
(Lucy, 9. 3. 2010 11:56)tak to bude nejaká stavebnícka administratíva, čo? Lebo na stavbe by si sa vážne tváriť nemusela a nehrozilo by, že sa vobec dostaneš k počítaču. Mne to pre predstavu úplne stačí :-)
Lucy,
(nadin, 9. 3. 2010 11:50)Tajné to nie je, len, keď ti poviem, že pracujem v stavebníctve, nevystihuje to vlastne nič z toho, čo je náplňou mojej práce... Ale čo tam po práci...
Veru tak....
(Grid, 9. 3. 2010 10:59)Byť Severusom, tak ma asi tiež klepne! Stále len niejaké odhalenia a nové diely do pomyslenej mozaiky, ale to, že Harry žije, ale na nič si nespomína je viac než frustrujúce, že? Som netrpezlivá ako to bude ďalej.
Nadin:
(Lucy, 9. 3. 2010 9:39)
Čudovala by si sa... Ja som raz načapala šéfa pri ICQ, čo vysvetľovalo, prečo tu bolo jednak nainštalované, keďže žiadna z kolegýň to nevyužíva a tiež, prečo som nikdy nemala problém, keď ma pri ňom zase prichytil on.
Našťastie, nech už je to akýkoľvek bručoun, tak keď má človek hotovo, može si robiť svoje veci, čo potrebuje. To znamená, že vo voľnejších dňoch stíham pár kapitol :-P
Uži si dovolenku! mňa čaká o týždeň, takže musím rýchlo dohnať zásoby a poprosiť Tessu, aby za mňa udržiavala pravidelný prísun, keďže sa chystám navštíviť svoj rodný kraj :-D
PS: Ja sa tiež tvárim ako spoľahlivá, len nie príliš konzervatívna osoba :-D kde pracuješ, ak to nie je tajné?
Lucy,
(nadin, 9. 3. 2010 9:04)
Ďakujem za krásne venovanie a ešte krajšiu kapitolu. Priznám sa, ja som si rovnako vôbec neuvedomila, že ak Harry zmizol hneď po porážke Voldemorta, nemal čas na urobenie skúšok. Ale to je tým, ako dokážeš človeka vtiahnuť do deja, omotať ho príbehom vzťahu, že by som Ti uverila asi hocčo.
Ďakujem za spríjemnenie dovolenkového rána!
(takže ranné komenty odo mňa tak skoro nečakaj! V práci sa musím tváriť ako konzervatívna, spoľahlivá osoba - šéfa by odviezli, načapať ma nete pri fane )
Nadin:
(Lucy, 9. 3. 2010 14:57)