Na druhý pohľad: 14. Kapitola
Kapitola č.14: Kto si...
Našiel ho sedieť pod stromom, kde on sám neraz sedával pohrúžený do spomienok. Harry si nemohol uvedomiť, že sedí na ich spoločnom, obľúbenom mieste, no Severusa to rozhodne ľahostajného nenechalo. Aj keď výraz jeho tváre sa nezmenil.
"Dobrý deň, pán Martin," pozdravil ho, zámerne použijúc jeho súčasné meno.
"Profesor Snape," odvetil Harry uvoľnene. Prinajmenšom sa nezdalo, že by z neho mal strach, či k nemu cítil odpor, pomyslel si Severus a značne mu odľahlo.
"Prepáčte to zdržanie. Kým sa slečna Grangerová dostane k jadru veci, chvíľu to trvá," uškrnul sa Severus, kochajúc sa výhľadom na jazero. "Veľmi rád by som vás prijal vo svojej pracovni, no ako ma už stihla informovať, je toto územie pre vás... trošku neprístupné," skonštatoval a neunikol mu Harryho nechápavý výraz.
"Toto tu, nie je zrúcanina. Aspoň nie taká, ako ju vidíte vy. Bradavická škola sídli vo veľmi starom hrade, ale rozhodne nie je v tak dezolátnom stave, v akom sa predstavuje vám. V skutočnosti je to sposob ochrany pred mudlami," vysvetľoval Severus trpezlivo.
"Ale vy ste predsa... tvrdili ste, že som kúzelník," zarazil sa Harry a znova pozrel na trosky starého hradu. Nechápal, čo sa to dialo a bol čím ďalej tým viac zmätený.
"Áno, tvrdil som. Vlastne som vravel veľa vecí, ktoré som neraz musel prehodnotiť," pripustil nevoľky. "Obávam sa, že to súvisí s vašou stratou pamäte, aj keď si tým nemožem byť istý," zamumlal.
"To je... ja naozaj neviem, čo si o tom všetkom mám myslieť. Za poslednách pár dní ste celý moj život obrátili hore nohami a nie ste schopný mi ani poriadne povedať, prečo? Netuším, čo odo mňa chcete, ale čakať, odkiaľ zas na mňa vyskočí ďalšia novinka, ktorú by som mal vedieť, to naozaj nemienim," ohradil sa tvrdo a svojim pohľadom by mohol konkurovať i tomu Severusovmu. "Veď ja ani neviem, kto som a vy sami neviete, čo sa stalo, či ako mi pomocť. Tak prečo mi konečne, do pekla, nepoviete niečo viac?" rozhorčoval sa.
"Chceš vedieť viac?" zasyčal Severus a podišiel bližšie k svojmu manželovi. "Chceš vedieť, kto si?" jeho hlas bola taký tichý, že ho sotva počul, no vďaka blízkosti Severusovej tváre s tým nemal problém. Dokonca mohol cítiť jeho teplý dych na svojej tvári a mierne ho striaslo... od strachu, očakávania, či dokonca od vzrušenia? Nevedel to, no naďalej stál ako prikovaný a hľadel do hlbokých čiernych očí, v ktorých sa dokonale strácal.
"Si Harry Potter," prehovoril Severus tichým, pokojným hlasom, nespúšťajúc z neho svoj pohľad. "Si kúzelník, nech si vraví kto chce, čo chce a je mi jedno, či vidíš Bradavice v celej ich paráde, alebo len to, čo chcú, aby si videl. Si Vyvolený, si hrdina kúzelnického sveta, si nositeľ Merlinovho rádu prvej triedy," pokračoval bez prestania a približoval sa k nemu kúsok po kúsku, až kým sa ich tváre takmer nedotýkali. "Ale hlavne... si moj manžel a ja som dlhých dvanásť rokov dúfal v jediné..." jeho hlas bol teraz naozaj tichý a naplnený emóciami, ktoré už dlhšie nedokázal skrývať. Nie pred ním.
Harry takmer nedýchla a čakal, čo Severus urobí. Bál sa, no kdesi v skryte duše azda i túžil po tom, aby ho pobozkal, no nestalo sa. Severus oprel svoje čelo o to jeho a tak zostal, ticho, avšak prerývane dýchajúc. Nedržal ho, ani ho nijako neobmedzoval, dávajúc mu možnosť kedykoľvek sa odtiahnuť. No chcel to vobec urobiť?
"Vrátil si sa a to je doležité. Všetko ostatné spolu nejako vyriešime, Harry. Len mi musíš doverovať," pokračoval Severus, keď mu došlo, že sa Harry neodtiahne.
"Dobre," hlesol takmer bez dychu mladší muž.
"Necháš ma vysvetliť ti všetko, čo potrebuješ vedieť?"
Harry mlčky prikývol a pohľadom hypnotizoval tie pery, ktoré sa mu tak ticho prihovárali. Aké by to bolo, keby ho pobozkali?
"Sľúb mi, že ma vypočuješ až do konca. Sľúb, že ma nebudeš súdiť, kým nebudeš vedieť všetko. Kým ti nedám i posledný dokaz o tom, že naše manželstvo nie je žiaden omyl," žiadal Severus naliehavo a Harry opäť len prikývol.
"Budeme tu takto stáť donekonečna?" osmelil sa mladší muž po chvíli, na čo sa Severus konečne odtiahol.
"Myslím, že by sme mali ísť niekam, kde budeme mať viac súkromia a pohodlia," navrhol a zamieril k hraniciam školských pozemkov, odkiaľ by sa mohli premiestniť. Tam natiahol ruku k váhajúcemu Harrymu a počkal, kým sa ho pevne chytí.
"Neznášam premiestňovanie," posťažoval si Harry, sotva pristáli pred opusteným poschodovým domom.
"Nikdy si ho nemal rád. Rovnako ako cestovanie krbom," uškrnul sa Severus, držiac Harryho, kým neziskal späť svoju rovnováhu.
"Cestovanie zrejme nebude moje hobby, čo?"
"Pokiaľ viem, lietanie ti nevadilo," pokrčil ramenami Severus a zamieril ku dverám.
"Lietanie? Myslíš lietadlom?" spýtal sa, neuvedomujúc si, že Severusovi akosi automaticky začal tykať.
"To je nejaký mudlovský dopravný prostriedok?" spýtal sa ho manžel a zložito mával prútikom, aby odstranil ochranné bariéry. "My na lietanie používame metly," vysvetlil, keď zachytil jeho spýtavý pohľad.
"Ehm... to akože... metly? Dlhé násady so štetinami na konci?" uisťoval sa, akoby si nebol istý, že hovorí s rozumným dospelým človekom.
"Presne tie. Vo vzduchu si bol ako ryba vo vode. Najmladší chytač za, prinajmenšom, sto rokov školskej histórie," odpovedal a víťazoslávne sa uškrnul, keď sa dvere konečne, s tichým vŕzganím, otvorili.
"Kde sme?" spýtal sa, zvedavo nakukujúc Severusovi spoza ramena.
"Sme doma," zamumlal Severus a jeho hlas znel akosi... duto. Vstúpil dnu ako prvý a rozhliadol sa po útulne zariadenej predsieni. Všetko bolo dokonale čisté a pripravené poslúžiť majiteľom domu. Avšak všetko bolo prakticky nové.
"Ako dlho tu nik nebol?" spýtal sa Harry, stále ešte stojaci na prahu, hoci odpoveďou, ktorú dostane, si mohol byť prakticky istý.
"Dvanásť rokov," potvrdil jeho domnienku Severus, stojac otočený čelom priamo k nemu. "Tým, že budeš stáť na prahu, sa nič nedozvieš," nadhodil zľahka, no nezdalo sa, že by Harry mal záujem ísť ďalej.
"Keby som mal záujem ťa zneužiť, či ti akokoľvek inak ublížiť, mohol som to spraviť už dávno, nemyslíš? A nepotreboval by som k tomu ani tento dom," povzdychol si unavene, keďže mal istú predstavu, kvoli čomu Harry váhal.
"Kto mi zaručí, že je to pravda?" spýtal sa drzo a na okamih v jeho očiach mohol Severus zbadať tú známu iskru. Ako kedysi, keď ho prichytil pri porušovaní pravidiel, či inej nezbednosti.
"Nikto. Ale pokiaľ mi pamäť slúži, vždy si miloval výzvy a nebezpečenstvo ťa priťahovalo ako magnet," uškrnul sa a prekrížil ruky na prsiach.
"Takže je pravda, čo vravela Hermiona? Že sme sa my dvaja bezhlavo púšťali do nebezpečných akcií?"
"Nie, to nie je pravda. Ty si sa bezhlavo vrhal do všetkého, čo zaváňalo minimálne poriadnym problémom a ja som zväčša naprával škody, ktoré si napáchal," odsekol Severus sarkasticky a Harry sa prvýkrát v jeho prítomnosti naozaj uvoľnene zasmial.
"Fajn. Tak aspoň sa možem spoľahnúť, že keď tu niečo pobabrem, má to kto napraviť," vysúkal zo seba po chvíli a nasledoval Severusa do kuchyne.
Ten bez premýšľania začal pripravovať kávu... litre kávy... určite ju totiž bude potrebovať, a čaj pre Harryho. Pridal i cukor a mlieko, presne ako to mal rád, a postavil ho pred svojho spoločníka.
"Hm... niektoré veci sa zrejme nemenia," skonštatoval Harry po tom, čo ochutnal svoj nápoj a vďačne sa na Severusa usmial.
"Nie, zrejme nie," pritakal Severus a uchlipol si z vlastnej kávy. "Než začneme, mal by si vedieť, že tvoj predchádzajúci život nebol ani zďaleka prechádzkou ružovou záhradou," začal opatrne a zámerne sa vyhýbal Harryho pohľadu.
"Aké strašné to može byť? Horšie než zabudnúť, kto vlastne som?" zapochyboval Harry.
"Ver mi, že mnohé z tých spomienok by som ti ja sám z hlavy radšej vymazal, než ich znova oživovať. No bez nich... bez toho, aby si vedel všetko, nepochopíš, kto presne si a kto som ja," povzdychol si a po ďalšom dúšku kávy začal rozprávať príbeh Chlapca, ktorý prežil.
Komentáre
Prehľad komentárov
zas krásna kapitolka! a skutočne šialené tempo pridávania!! Toto nie je sťažnosť!
Tak už len aby sa Harrymu rozsvietilo...
Díky
(Ajka, 23. 2. 2010 17:24)Moc krásná povídka a ještě krásnější tempo přidávání kapitol. Díky :)
Vďaka,
(Lucy, 23. 2. 2010 12:52)
ja sa pokúšam pridať to hneď, ako to len ide. Takže ak som v práci, tak sa to tu može objaviť už po 7 hodine, naopak keď mám voľno.... joj, to sa dobre spinká :-D
Som rada, že sa ti páči a pokúsim sa to tempo si udržať
...
(Eressië , 23. 2. 2010 12:42)som veľmi rada, že pridávaš časti každý deň...straším tu vždy už od rána, čakajúc na skvelé pokračovanie ;)
skvelé!
(nadin, 23. 2. 2010 18:06)