Na druhý pohľad: 12.Kapitola
Kapitola č.12: Koniec idylky
Severus zastal len kúsok od dvojice mladších mužov. Bol dosť ďaleko na to, aby si ho hneď všimli, a dosť blízko na to, aby počul, o čom sa zhovárajú. Nemal pochyby o tom, že obzvlášť názor Rona Weasleyho bude hodný nominácie na kráľa idiotov.
„Vždy som vedel, že teba len tak ľahko nedostanú, Harry! Vážne!“ začul známy hlas a neubránil sa miernemu úškrnu.
„No, ja mám pocit, že ktosi ma naozaj dostal, vzhľadom k okolnostiam,“ ozval sa druhý hlas, patriaci Harrymu.
„Vieš čo ti poviem, kamarát? Nie, žeby som schvaľoval to, že si nás z toho vynechal a nechal nás myslieť si, že si mŕtvy, ale chápem to. Vážne, Harry. Nikdy som nechápal, čo ti vliezlo na mozog, keď si sa oženil s tým slizkým bastardom. Ale hlavné je, že si si to uvedomil a rozhodol sa s tým niečo urobiť,“ pokračoval Ron, akoby ho Harry neprerušil a súkal do seba ďalší tekvicový koláč.
„Čo prosím?“ nechápal druhý muž.
„Veď vieš. Tá strata pamäte... mohol si si vymazať spomienky len na Snapea, to je jasné, ale asi si sa bál, že by ťa dostal, čo? No ja neviem... nestačilo sa proste rozviesť? Alebo ťa ten podliak niečím vydieral? To by sa naňho podobalo, na všiváka. Po tom všetkom, čo urobil, by som sa nedivil ničomu. Veď je to vrah, pre Merlina!“ zvolal hlasnejšie a všetci sa naňho prekvapene otočili, vrátane Severusa, ktorému div para z uší nevychádzala.
„Neviem, čo vliezlo na mozog vám, pán Weasley, ale obávam sa, že vo vašom prípade je už akákoľvek snaha o nápravu beznádejná. Je mi to naozaj ľúto kvôli vašim rodičom a súrodencom, ktorí na rozdiel od vás, prejavili aspoň štipku úcty k tomu, čo som ja sám musel kvôli víťazstvu vo vojne obetovať a pochopili, že nie všetko, čo som kedy urobil, bolo z mojej vlastnej vôle,“ syčal Severus nenávistne a nik sa v tej chvíli neodvážil čo i len pípnuť.
„Škoda len, že na rozdiel od ostatných ľudí v tejto miestnosti nedokážete dostáť svojich záväzkov, čo z vás robí hanbu tejto rodiny. Aj keď v tomto prípade môže slečna Grangerová hovoriť o nevýslovnom šťastí, že na to prišla skôr, než bolo neskoro,“ neodpustil si a spražil Rona skutočne zdrvujúcim pohľadom. Jeden kradmý, avšak skôr opatrný a spýtavý, fľochol i po Harrym, ale napokon sa len zvrtol na podpätku a zamieril ku dverám.
„Čo si to ten umastený...“ začal Ron urazene, no viac povedať nestihol, keďže na jeho tvár dopadla Hermionina tvrdá dlaň.
„Ešte jedno krivé slovo na jeho adresu a prisahám ti, že ťa budú týždeň zoškrabovať z okennej tabule!“ okríkla ho s divokým leskom v očiach.
„Čo to... Mia?“ zatiahol duto.
„To ti vážne nestačí, že si zničil všetko, čo bolo medzi nami, ale kaziť šťastie ešte iným? Je mi z teba zle, Ronald Weasley! Naozaj neviem, ako sa niekto taký neznesiteľný mohol ocitnúť v takejto skvelej rodine. Ty si ju totiž nezaslúžiš!“ kričala naňho ako zmyslov zbavená a s tým vybehla za Severusom, i keď pochybovala, že ho dobehne. Zrejme už bude dávno v Bradaviciach.
Nepočula už, ako Molly nadviazala tam, kde ona prestala a častovala svojho najmladšieho syna tými najvyberanejšími prívlastkami, aké poznala. Po tvári jej tiekli slzy. Bola zahanbená, naštvaná, urazená, smutná... Všetko to bola jej chyba. Nemala sem Harryho vodiť. Mala si uvedomiť, že Ron využije jeho zmätok v hlave a pokúsi sa ho proti Severusovi obrátiť. A keby nepresviedčala Severusa, aby sem šiel... Dobre, možno sem naozaj nešiel kvôli nej, ale preto, že ho pozvali, ale tým svojim včerajším fňukaním, že ho tu potrebuje ako morálnu podporu, ho určite presvedčila, ak mal nejaké pochybnosti, či ísť.
„Si v poriadku?“ ozval sa hlas za jej chrbtom tak nečakane, až od ľaku naskočila.
„Har... Jeremy!“ hlesla, keď jej došlo, kto to je.
„Pokojne ma oslovuj Harry, ak ti to vyhovuje viac. Dnes mi tu vlastne nik ani inak nepovedal,“ usmial sa povzbudivo.
„Prepáč to fiasko,“ zamumlala. „Keby som vedela, ako sa to zvrtne...“
„Z toho si nič nerob,“ mávol nad tým rukou. „Som zvyknutý na všeličo a ak nie, tak si zvyknem,“ uistil ju a podal jej vreckovku, aby si mohla osušiť slzy. „Čo ty? Si v poriadku?“ spýtal sa znovu a ona len mdlo prikývla.
„Musím nájsť Severusa,“ povzdychla si. „Neprizná to, ale dosť to s ním celé zamávalo.“
„Áno, to som si všimol. Aj keď... asi bude dosť prchký, čo?“
„Och, Jeremy, nesmieš veriť všetkému, čo Ron povie,“ zarazila ho Hermiona náhlivo.
„Nenávidel Severusa už v škole a aj keď to nebol práve najobľúbenejší učiteľ na škole, nezaslúži si, aby o ňom niekto hovoril tak, ako on. Len tí, čo si dajú skutočnú námahu, aby ho spoznali, zistia, že je úplne iný, než sa zdá,“ bránila ho Hermiona.
„Len pokojne! Nemyslel som to tak kvôli Ronovi. To len... naše prvé stretnutie vyzeralo dosť podobne, než ho z toho hotelu vyviedli,“ pripomenul jej a ona chápavo prikývla.
„Jeremy... viem, že máš mnoho otázok a pochybnosti o tom všetkom, ale daj Severusovi šancu, aby ti všetko vysvetlil. On je ten najpovolanejší k tomu, aby ti všetko ozrejmil,“ naliehala Hermiona, berúc jeho ruky do vlastných.
„Nevyzeralo to, žeby mal nejaký záujem so mnou hovoriť,“ zamračil sa Harry.
„Nechce na teba naliehať. Chce ti dopriať toľko času, koľko potrebuješ. A ja tiež, samozrejme, ale možno by ste to konečne mali prestať naťahovať a čakať, kým ten druhý urobí prvý krok. Takto by ste sa zase mohli obchádzať hoc aj celý rok, presne ako na začiatku,“ dohovárala mu a on na ňu zvedavo pozrel.
„Ako na začiatku?“ zopakoval.
„To je dlhá história,“ povzdychla si. „Severus ti to určite všetko povie, ale ide o to, že než ste sa vy dvaja dali dohromady, krúžili ste okolo seba a striehli na každý krok toho druhého. Ani jeden z vás nevedel, ako na vec,“ spomenula si s úsmevom.
„Bolo celkom zaujímavé sledovať tie vaše zamilované pohľady, vyhradené výhradne jeden pre druhého.“
„Takže to naozaj bolo manželstvo z lásky?“ spýtal sa nesmelo a Hermionin výraz ešte viac znežnel.
„Samozrejme, že to bolo z lásky, hlupáčik. Boli by ste dali život jeden za druhého. To vari nestačí?“
Na chvíľu medzi nimi zavládlo ticho, ktoré prerušil až príchod Molly a Ginny, ktoré sa svorne začali ospravedlňovať za Ronove reči.
„Nechápem, čo to doňho vošlo! Zvyčajne sa nechová ako taký...“
„Idiot?“ doplnila matku Ginny a posunula si dieťa v náručí do pohodlnejšej pozície.
„Ale mami! Samozrejme, že sa správal ako idiot. Veď to už vedia všetci! Snape mal úplnú pravdu v tom, čo povedal,“ skonštatovala Ginny pevne.
„Ale...“ Molly nemohla len tak ľahko pripustiť, aby niekto hovoril podobným spôsobom o niektorom z jej detí, hoci samozrejme vedela, že to bolo oprávnené.
„Netráp sa tým, Molly. Bežte a pokračujte v oslave. Predsa to Eme nepokazíte kvôli nejakej hlúpej hádke,“ poradila Hermiona už oveľa pokojnejšie.
„Naozaj sa nechcete vrátiť dnu? Bude sa krájať torta,“ skúsila ešte naposledy Molly, no obaja, Harry i Hermiona, zamietavo pokrútili hlavou.
„Zastavím sa o pár dní, skontrolovať, ako sa má moje krstniatko,“ sľúbila Hermiona a naklonila sa nad dievčatko v Ginninom náručí, aby sa rozlúčila.
„A kam teraz?“ spýtala sa Harryho, ktorý ju mlčky pozoroval. „Chceš sa vrátiť domov, alebo zájdeme niekam na neskorší obed?“ navrhla, nechávajúc rozhodnutie na ňom.
„A čo tak nájsť Severusa?“ navrhol ďalšiu variantu, čím Hermionu nielen prekvapil, ale i potešil. Nečakala, kým si to rozmyslí a bez meškania ho vzala za ruku, aby sa vzápätí ocitli v Prasinkách.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ron je riadne pako!!! Ale Severus mu to pekne natrel!! Aj Hermiona!
A Harry začína byť zvedavý...
...
(Eressië, 22. 2. 2010 6:53)teda, s Ronom na hranicu xD ale dúfajme, že tým výstupom aspoň privedie harryho späť k Severusovi ;-) teším sa na pokračovanie ako malá xD
:((
(nadin, 22. 2. 2010 16:39)