Na druhý pohľad - 11. kapitola
11. kapitola
Olivová ratolesť
Nemal predstavu o tom, koľko je hodín, keď zamieril konečne späť do riaditeľne, no Hermionu už rozhodne rušiť nemienil. Ktovie, či sa už vôbec vrátila, pomyslel si.
Akoby ju privolala i tá malá myšlienka na ňu, ocitla sa mladá žena odrazu priamo pred ním.
„Severus? Čo tu robíš tak neskoro? Myslela som, že už budeš spať,“ vyjadrila svoje prekvapenie a jej hlas znel akosi napäto.
„Hľadal som ťa,“ priznal nevoľky a bol vďačný, že osvetlenie na chodbách nebolo príliš silné, aby nemohla vidieť, aký je nesvoj.
„Stalo sa niečo?“ spýtala sa okamžite prestrašene a lepšie sa mu prizrela, či azda nie je zranený.
„Keby áno, nestojím tu ako tajtrlík,“ odvrkol potichu, aby ho nepočula. „Len som mal pocit, že... by sme mali dokončiť náš rozhovor,“ vysúkal zo seba horko ťažko.
„Myslela som, že sme si povedali všetko, čo povedané byť malo,“ zamumlala s pohľadom upretým do zeme.
„Hermiona, viem, že nesúhlasíš s tým, ako sa správam, ale mám k tomu svoje dôvody,“ začal po tichom povzdychu, keďže jednoduché prepáč bolo tak trochu nad jeho sily.
„Iste. Stále pochybuješ o tom, že je to Harry, alebo že žiadnu pamäť nestratil? Veď je to smiešne, Severus!“
„Nie, o tom už nepochybujem. To Harry je ten, kto pochybuje. Nedokáže si predstaviť, ako mohol dobrovoľne vstúpiť do manželstva s niekým, ako som ja. Myslí si, že bol nejakým spôsobom nútený stať sa mojim manželom, pretože na mne jednoducho nie je nič, čo by mohol milovať,“ vysvetľoval s neskrývanou trpkosťou.
„Čože? Ako... pochybujem, že by si niečo také myslel,“ neveriacky krútila hlavou Hermiona, no Severusov uprený pohľad svedčil o tom, že on o tom vie svoje. Vtedy si uvedomila, že Severus môže vnímať Harryho myšlienky a pochopila to.
„Je zmätený, Severus,“ snažila sa ho brániť. „Je normálne, že má pochybnosti a snaží sa vyvodiť si vlastné závery. Nemal by si sa unáhliť,“ poradila mu potichu.
„A práve preto je na ňom, aby urobil prvý krok,“ dodal Severus a Hermiona mlčky prikývla.
„Bola si za ním?“ spýtal sa, keď ich obostrelo ticho a ani jeden nevedel, čo viac povedať.
„Nie, bola som navštíviť Ginny. Zajtra má malá Ema krstiny, tak som bola pomôcť s prípravami. Vlastne... dobre, že som ťa stretla. Chcela som ťa o niečo požiadať,“ zaváhala. Severus spýtavo zdvihol obočie, prekrížil ruky na prsiach a čakal, čo z nej tentoraz vypadne.
„Vieš, že mám ísť za krstnú, no na tej oslave bude celá rodina a...“
„Takže aj ten idiot,“ pochopil správne.
„Áno. Je nepravdepodobné, že by som sa Ronovi dokázala vyhnúť,“ povzdychla si.
„A čo čakáš odo mňa?“ spýtal sa, hoci dopredu tušil, čo príde.
„No... chcela som ťa požiadať... teda, ak by ti to nevadilo... nešiel by si tam so mnou, prosím? Ako morálna podpora, vieš...“ súkala zo seba ako nejaká vyplašená prváčka.
„Takže si to zhrňme. Máš ísť na oslavu, kde nevyhnutne stretneš idiota, ktorý sa k tebe zachoval ako kretén. Keď pominieme fakt, že sú to už skoro dva roky a ty si sa s tým stále ešte nevyrovnala, prečo by si to, do kotla, mala byť ty, kto mu bude neustále ustupovať? Nie si už malé decko, Hermiona a nepotrebuješ, aby ťa ktokoľvek vodil za ručičku. A už vôbec nie, aby som to bol ja. Ten tvoj ex potrebuje vidieť, že si schopná fungovať bez neho a že ťa stretnutie s ním nevyvedie z miery. Navyše sa obávam, že už len pri pohľade na toho blbca by som sa mohol pozabudnúť a nechať sa premôcť túžbou konečne si s ním vyúčtovať nejaké nedoriešené záležitosti,“ zavrčal.
„Je to oslava, Severus. Nie kúzelnícky súboj,“ pripomenula Hermiona s miernym úsmevom.
„Kto tvrdí, že použijem kúzla?“ odfrkol si. „Každopádne verím, že si viac než schopná postarať sa sama o seba. Ale ak predsa len nechceš ísť sama, prečo nepozveš Harryho? Weasleyovci ho vždy považovali za člena rodiny. Určite by ich potešilo, keby vedeli, že žije,“ poradil jej napokon.
„Nie som si istá, či nie je príliš skoro na to, aby sa stretol s toľkými ľuďmi naraz. Stále si ešte zvyká na fakt, že v skutočnosti je niekto úplne iný, než si myslel,“ povzdychla si.
„Potom to budeš musieť zvládnuť sama,“ skonštatoval Severus ľahostajne.
„Takže ma naozaj necháš, aby som si to vyžrala sama?“ spýtala sa naposledy a uprela na svojho kolegu a priateľa naozaj zúfalý pohľad.
„Je mi ľúto. Zajtra už niečo mám,“ uzavrel. „Daj vedieť, ako si sa bavila,“ dodal napokon a s tým zamieril k riaditeľni s oveľa väčším pocitom uspokojenia, než v aký dúfal, keď za ňou šiel.
Pozrel na hodinky, aby zistil, že je najvyšší čas vyraziť na cestu. Z najvyššej zásuvky svojho stola vybral malý balíček previazaný jednoduchou stuhou, ktorú by si najradšej odpustil, no predavačka v obchode na nej dosť nástojčivo trvala.
Vedel, že Hermiona už dávno vyrazila a tak sa nemusel báť, že ho zazrie. Vlastne sa dosť dobre bavil na jej zúfalom výraze včera večer. Nie, nebol muž, ktorý by sa nechával rád prosiť... veď keď sa raz rozhodol, nič jeho názor nemohlo zmeniť, no včera cítil takú malú potrebu jej aspoň trochu oplatiť, ako naňho kričala. No vari sa to patrí, kričať na riaditeľa, že sa správa ako malé decko?
Odmietol ju len z jediného dôvodu. Vedel totiž, že aj keby ho o to nepožiadala, tak či tak by sa tam stretli. Už pred pár dňami dostal pozvánku na krstiny ďalšieho prírastku už aj tak azda najpočetnejšej kúzelnickej rodiny široko ďaleko. Nerobil si nádeje, že by ho Ginny Thomasová či jej manžel pozvali z vlastnej iniciatívy. Vlastne v tom mala určite prsty Molly a fakt, že aj keď bol Harry doposiaľ nezvestný a podľa ich názoru mŕtvy, bol jeho manželom a tým, ako raz Molly v návale veľkého smútku prezradila, bol i on ako člen ich rodiny. Vďaka Merlinovi za tú „poctu“, pomyslel si vtedy, no nikdy nahlas nič nepovedal. Molly a Arthur boli dobrí ľudia, i keď trochu svojskí. Celá ich rodina sa významne podieľala na úspechu vojny proti Voldemortovi a Harry, jeho Harry, k nim prechovával veľkú úctu. Už len kvôli nemu sa občas zúčastnil nejakej akcie, na ktorú bol touto rodinou pozvaný. A dnes tomu nebolo inak. Navyše, Arthur bol ako minister mágie dosť časovo vyťažený, vlastne rovnako ako on a tak mal dnes v pláne využiť možnosť nerušene s ním hovoriť. O tom, že obom prospeje vyhnúť sa tým nemožným prieťahom pri dohováraní termínu schôdzky, ani nehovoril.
Sotva sa zjavil pri bránke, vedúcej k Brlohu, už sa k nemu hnala Molly a nadšene pritom mávala rukami a možno by aj nohami, keby ich nepotrebovala pri chôdzi.
„To je dosť, že ideš, Severus! Obrad už skoro začal. Tak poď chytro, čaká sa len na teba!“ popoháňala ho, div že ho nelapla za predok habitu a nedotiahla ho dnu prakticky nasilu.
Len čo prekročili prah domu, pridali sa spoločne k početnej skupinke v obývačke, ktorá sa skláňala, ako inak, nad tým malým čudom, kvôli ktorému bolo toľko povyku. Severus sa nenápadne držal v ústraní, sledujúc obrad krstu, pri ktorom sa Hermiona a Charlie Weasley stali krstnými rodičmi malej Emy Thomasovej. Hermiona doslova žiarila a to bez ohľadu na to, že Ron stál len pár krokov od nej a prepaľoval ju zvláštnym pohľadom. Severus, hoci by to nepriznal, bol rád, že sa nevyplnili jeho očakávania a že sa Hermiona dokázala uvoľniť. Veď napokon, Weasleyovci, to nebol len Ron.
Celé to trvalo asi pol hodiny, kým šťastní rodičia nezačali prijímať dary pre svoju ratolesť. Napokon bol posledný, kto im nezablahoželal a tak sa predsa len posunul o pár krokov vpred.
„Gratulujem,“ zamumlal, podávajúc Ginny krabičku, ktorú vďačne prijala.
„Ďakujeme, pane. Milé, že ste sa zastavili. Hermiona vravela, že sa vás pokúšala presvedčiť, no vy ste to odmietol. Čo vás primälo zmeniť názor?“
„Chcel som sa osobne uistiť, že vaša dcéra zdedila väčšinu vlastností po vás, namiesto po manželovi. To viete, musím v dostatočnom predstihu uvážiť odchod do dôchodku, než na Bradavice zaútočí invázia Weasleyovcov,“ uškrnul sa svojim typickým spôsobom.
„Hej! Prečo by nemohla byť po mne?“ spýtal sa Dean Thomas, Ginnin manžel, dotknuto.
„Pretože, pán Thomas, ak vaša dcéra zdedila aspoň polovicu z vašich schopností v lektvaroch, mali by sme uvážiť posilnenie základov,“ odvetil Severus pokojne.
„Stále si myslím, že keď tvoja učebňa lektvarov prežila prítomnosť Nevilla, prežije všetko,“ vložila sa do rozhovoru Hermiona, ktorá prišla mladým manželom na pomoc. „Nože ich toľko netráp, Severus. Nabudúce ťa nepozvú,“ doberala si ho so smiechom, ku ktorému sa pridala i Ginny.
„Také šťastie mať nebudem,“ zamumlal a potom sa obrátil na Ginny, ktorá práve z krabičky vytiahla ochranný prívesok. „Dúfam, že poslúži svojmu účelu,“ zamumlal, tentoraz vážnym hlasom.
„Určite áno. Ďakujeme, pane,“ odvetila s úsmevom a nasledovaná svojim manželom, ktorý sa na Severusa stále ešte mračil, sa šla spolu s tým malým, prekvapivo ani nie veľmi umrnčaným uzlíčkom, venovať ďalším hosťom.
„Mal si nejaký dôvod, prečo si mi nepovedal, že si pozvaný a chystáš sa sem ísť?“ spýtala sa Hermiona, keď na chvíľu osameli.
“Nepovažoval som to za dôležité. Vedel som, že sa tu stretneme, to je všetko,“ odpovedal a svojim skúmavým pohľadom sledoval dianie v miestnosti. Bolo tu toľko ryšavých hláv, že ich prakticky nebol schopný spočítať a medzi nimi len kde- tu ktosi známy. Jeho pohľad však spočinul na mužovi s čiernymi, havraními vlasmi, ktorý bol zabratý do živej diskusie s Ronaldom Weasleym.
„Myslel som, že si ho nechce brať medzi toľkých ľudí,“ zamračil sa na Hermionu, ktorá ho spražila nasupeným pohľadom.
„A ja som myslela, že ma tu necháš samu, tak sa nesťažuj. Navyše, konečne máš možnosť sa s ním porozprávať. Tak na čo ešte čakáš?“ popohnala ho a ukázala smerom, kde stál Harry so svojim priateľom. Severus na okamih zaváhal, no napokon sa predsa len rozhodol a nenápadne zamieril k dvojici.
Komentáre
Prehľad komentárov
Tak Harry přišel je mi jich líto měli by byt spolu a nejsou.
: )
(victor, 21. 2. 2010 13:01)Povídka se mi líbí a těším se na další kapitolku, jsem zvědavá, jak se bude příběh dál vyvíjet a jsem moc ráda, že jsem našla vaše stránky.
...
(Eressië, 20. 2. 2010 17:57)toto bude ešte určite zaujímavé :-) teším sa na pokračovanie, zatiaľ sa mi to veľmi páči ;-)
:))
(nadin, 20. 2. 2010 14:28)
Usmievam sa ako slniečko!!!
To sa číta úplne samo!!!
... odkaz na moje stránky, no nenapadlo mi to...
http://nadin.wgz.cz/
Vďaka
(Lucy, 20. 2. 2010 12:23)
moja, že si to sem hodila. Jasné, že videla :-D
A áno, tá budúca je síce zatiaľ jedna z naj, ale... ešte si nečítala tie, čo práve píšem, však? :-D
Luc,
(Tessa, 20. 2. 2010 11:49)
uložené...a kto sa hnevá? si nevidela ten široký úškrn za vetou? asi taký? :D
Inak, moja naj kapitola - teda jedna z naj kapitol bude nasledovať presne po tejto ... ale aj táto bola super!
Parada
(Karin, 9. 12. 2019 12:50)