Len jeden bozk

Prvá kapitola

Nad hlavou sa im kopili búrkové mraky, ale sivastú oblohu neposievali rozvetvené blesky, ani nedunela hromami. Tie blesky lietali medzi nimi dvomi a to už pár minút.

„Posral si to!“ zahučal naňho Harry, pridajúc do kroku. „Ale ty v sebe nemáš ani štipku cti, aby si si to priznal! Typický Malfoy!“ Tmavovlasý čarodejník mal toho všetkého už po krk. Neraz si kládol v duchu otázku, ako bolo možné, že Malfoy vôbec v aurorskom kurze uspel?! Bol si viac ako istý, že ten snobský aristokrat niekoho podplatil alebo očaroval, len aby tými náročnými prijímačkami prešiel. Iste, možno bol v teórií dobrý, ale prax... to rozhodne nie. Vždy a všetko chcel robiť po svojom, málokedy dbal na názor iného. Dalo by sa povedať, že nebol tímovým hráčom. Ale jeho vedúci to zjavne nevidel. A čo už potom ostatní odborníci vo fachu? Mali na očiach šedý zákal alebo vlčiu tmu, keď nevideli, aký je na tento post ten blondiak nemožný?

Draco mu kráčal v pätách, iba o dva kroky za ním a prebodával mu meravo vystretý chrbát pohľadom. „Nemám sa ti náhodou pokloniť, pán dokonalý?!“ vyslovil uštipačne, tvár mu horela hnevom. „Pretože ty všetko zvládneš a ja poseriem? Čo?!“

Harry naňho fľochol ponad plece a vyprskol: „Úplne by stačilo, keby si robil svoju prácu!“ Kráčali lesnou cestičkou, ktorá sa otvárala do neveľkej lúky, kde im nepokosená, divo rastúca tráva siahala vyše pása. Košaté koruny vysokých stromov tu v lese teraz prepúšťali menej svetla ako za slnečného dňa a búrkové mraky zbiehajúce sa na oblohe tomu tiež nepridávali, takže v lese panovalo pochmúrne prítmie.

„Prepáč, že som si musel odskočiť! Neuvedomil som si, že ty máš svoje telesné ústrojenstvo s náležitými potrebami za každých okolností pod kontrolou!“

Harry zaťal zuby, pery stiahol do tenkej linky. Jeho hnev sa stupňoval s každým ďalším ráznym krokom. Mal dojem, že nekráča, ale dupoce z lesa, pripomínajúc rozzúreného trolla. Pomyslel si, že mať tak kyjak, zaženie sa jedinom možnom terči.

Iste, že soptil. Mal na to právo. Už počul, ako ich vedúci karhá a vraví im, aký je s nimi nespokojný. Opäť! Poslal ich iba preveriť výskyt jedného zázračného zvera, ktorého vraj zazreli muklovia v blízkosti vrchu Leith, južne od Londýna, čo bolo pomerne blízko. Jednalo sa o draka, Antipoda Opálovookého. Tento druh zázračného zvera síce pochádza z Nového Zélandu, ale v dnešných časoch sa vyskytuje už len v Austrálii. Isteže bol úrad znepokojený a potreboval situáciu čo najskôr preveriť. Za posledné dva dni totiž zmizlo farmárom v tomto okolí pár oviec, čo samozrejme ich domnienky iba podporilo.

Draco si uvedomoval, že spravil chybu. Vedel, že tento typ draka ako jediný obľubuje údolia miesto hľadania si úkrytov vysoko v skalách a jaskyniach, a on si mal dávať väčší pozor. Kto by bol tušil, že toho prerasteného špináča vyruší z odpoludňajšieho spánku, keď si pôjde odskočiť do neďalekého krovia? Pravda, nebyť Pottera, bol by obhorel na uhoľ. Teraz mal oškvarené iba topánky a spodný lem habitu. Musel však uznať, že nikdy v živote nevidel šľahať taký ostrošarlátový plameň z tlamy tohto zvera. Bolo to trochu desivé. Horšie bolo už len to, že drak odletel a keďže so sebou nemali metly, poľahky sa im stratil z dohľadu za pár sekúnd.

„Napíšem správu, ale vedúcemu ju odnesieš ty,“ precedil Harry pomedzi zuby.

„Nie! Vyhoď si to z hlavy! Nepodarí sa ti na mňa znova zvaliť vinu, Potter! Možno som pochybil, ale ani ty nie si úplne bez viny, tak sa tak láskavo netvár! Ja sa na rozdiel od teba nenechám očierňovať!“

Harry na kraji lesa zastal a prudko sa k nemu otočil. Chytil ho za predok habitu a sotil ho od seba. Lenže Draco sa nedal. Pridržal sa jeho rúk, a keď stratil rovnováhu, stiahol Harryho so sebou. Skončili na zemi v mäteži nôh a rúk a ruvali sa ako nespratní chlapci.

„Ty si sa zrejme... scvokol!“ vyprskol Draco, červený v tvári, snažiac sa od seba Pottera odtlačiť, rovnako ako blokovať jeho údery. Nebol na ruvačky a nikdy im ani neholdoval. Ak už, dával prednosť súboju s prútikom. Lenže Potter mal dnes náladu viac ako pod psa a zjavne mu to všetko prerástlo cez hlavu.

„Mám... po krk... takých idiotov, ktorí si myslia... že požrali všetkú múdrosť sveta!“ škrípal zubami Harry a zasadil mu poriadny štuchanec do boka.

Draco sa nedal. „Priznaj sa, Potter! Neseriem ťa ja... ale ten sprostý článok v novinách, všakže?!“ Draco inštinktívne prižmúril oči, keď sa k jeho tvári neomylne zahnala ruka zaťatá v päsť. Spomenul, čo namal. Ani sa nedivil, že z neho chcel teraz Potter vytriasť dušu, hoc holými rukami. Zatajil dych a čakal omračujúci úder, ktorý... neprišiel.

Harry na ňom sedel obkročmo, dychčal ako po míľovom behu a díval sa do jeho ufúľanej tváre. Napokon zložil ruku. Uvedomil si, že ho nemôže udrieť. Nie, že by nedokázal poškvrniť nejakou tou zaslúženou modrinou tú anjelsky krásnu tvár, hoci Draco bol viac čertom ako anjelom, ale jednoducho... by to nebolo fér. Bola pravda, že sa v ňom zmiešané pocity hromadili už strašne dlhú dobu a teraz zrejme nastala vhodná chvíľa, aby si tie pocity parádne vyventiloval a Draco zafungoval ako účinná rozbuška. Harry zo seba ozaj potreboval uvoľniť nahromadené pocity, ale toto asi nebol akurát ten najvhodnejším spôsobom a ani miesto. A už vôbec nie objekt. Túžil chytiť pod krk iného plavovlasého kreténa a zmaľovať mu ten ciferník tak, že by sa z toho tak skoro nespamätal.

Draco ten moment jeho váhania využil vo svoj prospech a prevalil Harryho pod seba. Škodoradostne sa usmial, ale jeho malé víťazstvo trvalo len dovtedy, kým nepozrel do jeho strápenej tváre. Inak sa ten nešťastný Harryho výraz nazvať ani nedal.

Bolo to čudné, ale prisahal by, že to, čo ho bodlo niekde pri srdci bol osteň viny a zlosti. Jedu, voči istému bastardovi, ktorý na verejnosti celkom bez hanby prepieral špinavú bielizeň z intímneho polročného spolunažívania s Potterom. Keby sa to prihodilo jemu, zavesil by toho prašivého červa za gule do prievanu!

Odrazu... sám nevediac prečo, sklonil sa k nemu, svojimi suchými perami sa obtrel o jeho pootvorené ústa a potom sa bleskovo odtiahol.

Na zelenookého muža rozvaleného v tráve a prachu lesnej cesty pod ním to zapôsobilo rovnako ako úder blesku. So zatajeným dychom sa díval ako Harry okamžite otvoril oči, ale ostal pod ním i naďalej nehybne ležať. Iba skúmavo a zmätene sledoval jeho tvár, neschopný slova rovnako ako on.

Dracovo srdce bilo ako na poplach. Vedel, že ak teraz otvorí ústa, čaro tej podivnej chvíle sa v okamihu rozplynie a on stratí vhodnú príležitosť na to, aby...

¤¤¤

... a tak nepremýšľal, sklonil sa k nemu znova a čuduj sa svete, Harry mu tentoraz vyšiel v ústrety, keď sa pod ním s tichým zavrčaním nadvihol na lakťoch. S Dracom sa zatočil celý svet. Len čo ich ústa splynuli v tom najdivokejšom bozku, aký si len vedel predstaviť, jeho pokožka sa posiala zimomriavkami. Okamžite sa vzrušil a s údivom a zvráteným potešením zistil, že to, čo sa stalo, nezapôsobilo len naňho. Proti jeho podbrušku sa tisla rovnaká tvrdosť ukrytá pod zapínaním Harryho nohavíc. Ostatné sa zomlelo prirýchlo. Potter z jeho pliec stiahol habit a rukami mu šikovne z nohavíc vykasal košeľu. Prstami sa dostal pod jej kraj, len aby zacítil hebkosť rozhorúčenej pokožky blondiakovho chrbta a mohol brázdiť pružné svaly hrajúce pod ňou, kým Dracove ústa pracovali na šialene pulzujúcej tepne na jeho krku a prsty rýchlo rozopínali Harryho nohavice.

Harry prerývane zastonal, keď na svojom penise ucítil Dracove prsty. Hoci ho trochu nešetrne uvoľnil z tých vrstiev látky, prinieslo mu to obrovskú úľavu. Podbruško sa mu zachvelo, keď mu úd, tvrdý ako skala ovanul chladný vánok sľubujúci blížiaci sa dážď. Blondiak mu svojím ukazovákom po tmavom žaludi rozotrel kvapku vášne, ktorá z neho vytryskla, až sa krásne leskol a párkrát ho pohladil po celej dĺžke. Potom ho znova náruživo pobozkal, až si Harry ani nestačil uvedomiť, kedy mu stiahol nohavice až k členkom. Ale nezobliekol ho úplne. Uvoľnil mu len jednu nohu, aby sa mohol vtlačiť medzi jeho stehná, pričom sa ten kus zhúžvanej látky ostal držať na členku Harryho druhej nohy.

Draco sa od vzrušenia celý triasol. Očami hypnotizoval pružné, poddajné telo pod sebou a lačným opálovým pohľadom hltal každý odhalený centimeter tej opálenej pokožky. Pohľadom skĺzol medzi oblé polky pevného zadku, keď uchopil Harryho za nohy a nadvihol ich do vzduchu, aby si tak uľahčil prístup. Nemohol viac čakať. Chcel byť v ňom. Potreboval vedieť, aké to je... keď sa v ňom bude kĺzať. Zasúvať sa dnu a von... Naslinil si ruku a zvlhčil si túžbou navretý, bolestne pulzujúci penis. Mal dojem, že mu horia gule. Taký bol nadržaný a tak dlho nikoho nemal... Toto bolo ako sen. Potter váľajúci sa v tráve pod ním, s roztiahnutými nohami, čakajúci na to, kedy ho pretiahne.

Harry ho pozoroval spopod prižmúrených, chvejúcich sa viečok. Vždy to vedel. Nie to, že je gay, ale... vedel to, že bude taký dokonalý. Mohol by byť vari Malfoy iný? Dracov penis bol síce o trošku menší ako jeho, ale bol hrubý, s krásnou svetloružovou hlavičkou a hodvábnou pokožkou, s navretými semenníkmi, ktoré sa teraz držali tesne pod koreňom jeho stoporeného penisu pripravené vycediť zo seba vo vhodnej príležitosti aj tú poslednú šťavnatú kvapku horúcej vášne . Keď ho ucítil na vstupe do svojho tela, kŕčovito zaťal prsty do mäkkých trsov trávy. Aj keď doňho Malfoy vnikal opatrne, pocítil nepríjemnú, takmer bodavú bolesť. Na moment mal dojem, akoby sa doňho zasúvala miesto penisu oceľová tyč, ktorá mu každú chvíľu mala roztrhať útroby. Po chvíľke sa však vytratila a bolesť úplne prehlušilo jeho stupňujúce sa vzrušenie, pretože Draco presne vedel, čo robí.

Rytmicky doňho vnikal, každým pohybom zavadiac o jeho prostatu a pritom dbal Malfoy na to, aby sa Harryho penisu uväznenému medzi ich plochými bruchami dostávalo dostatočného trenia, čo do Harryho tela vysielalo nové a nové vlny vzrušenia. Krv sa mu zmenila v žeravú lávu. Už nezatínal zuby. Miesto toho si oblízol jazykom suché pery a sústredil sa na tú krásu spojenia ich tiel. Ich stony sa zliali do jednej ohlušujúcej kakofónie, ktorá prehlušila i spev vtákov. Z neďalekého kríka uletel vyľakaný párik piniek. I ďateľ prestal vyťukávať do neďalekého stromu svoju morzeovku. Neexistovali tiché hromy, ktoré začali dunieť nad ich hlavami, ani blesky, ktoré v pravidelných intervaloch križovali oblohu. Nevnímali ani jemné mrholenie, keď sa z oblohy spustil dáždik. To všetko bolo v tej chvíli absolútne nepodstatné...

Orgazmus ich zasiahol prekvapivo v rovnakej chvíli. Kým im Harryho semeno polepilo bruchá a košele, Draco sa spravil ponorený hlboko v ňom s hrdelným výkrikom, kŕčovito mu zvierajúc štíhle boky. Po tom heroickom výkone, kedy mu sex trval možno o niečo dlhšie ako päť minút sa naňho zvalil. Obaja hlasno oddychovali a kým Harryho oči boli privreté.

Draco sa z neho po chvíli stiahol, neprestával ho sledovať a roztrasenými rukami si naprával pokrkvané šatstvo. Zapol si zips na nohaviciach, len čo bezpečne ukryl svoj ochabnutý penis za látkou čiernych boxeriek a tmavomodrých riflí. Úkosom sa díval, ako sa jeho zelenooký kolega oblieka. Trvalo mu to o niečo dlhšie, jeho pohyby boli akési ťarbavé a pomalé. Za celý ten čas medzi nimi nepadlo ani slovo. Stále nevnímali to jemné mrholenie, ktoré pozvoľna naberalo na sile.

Keď sa Harry zdvihol zo zeme, ani len naňho nepozrel. „Správu napíšem ja a tiež... ju pôjdem odovzdať.“

To bolo všetko, čo povedal prv, než sa odtiaľ odmiestnil a nechal ho tam stáť samého ako kôl v plote.

Draco stihol iba otvoriť ústa a znova ich zavrieť naprázdno. Zamračil sa a tiež sa odmiestnil.