Jednoduché prianie

* Druhá časť *

********************************************************

„Pán Draco si priať pre Harryho Pottera čokoládovú tortu?“

Draco prikývol. „Áno Dipsy. Prosím, urob jednu a aj nejaké citrónové koláčiky, ktoré má tak rád.“

Dipsyho emóciami naplnené oči sa ešte zväčšili. „Pán Draco chce, aby Dipsy urobil všetky, ktoré má Harry Potter rád?“

Draco stiahol pery, uvažujúc. Nakoniec odpovedal. „Áno, to je dobrý nápad, Dipsy. Sprav to. Určite pridaj jahody máčané v rozpustenej čokoláde.“

„Je tam niečo iné ako dezert, v tomto piknikovom menu?“ spýtal sa spoza neho zamatový hlas.

Draco sa otočil, uzrúc Remusa Lupina opierajúceho sa s úsmevom o kuchynské dvere. Prekonal vlastný odpor, keď pekný vlkolak vošiel do miestnosti.

„Prečo to robíš, Draco?“ opýtal sa.

Draco zažmurkal. Veľmi často sa s milencom svojho krstného otca za posledných niekoľko týždňov nestretol, aj keď bol tento muž k nemu neochvejne zdvorilý po celú dobu. Draco mal pocit, ako by ho nejakým spôsobom skúšal. Pristihol sa, ako dúfa, že prešiel akýmkoľvek testom tohto muža, ktorý preňho sám vymyslel.

„Pretože Harry nikdy nebol na pikniku,“ odpovedal Draco.

„Zdá sa s tým byť veľa problémov,“ pozoroval Remus.

Draco pokrčil ramenami. „Ani nie, naozaj. Harry si toto všetko zaslúži, a aj viac.“

„Och, súhlasím,“ povedal Remus, pousmejúc sa. „Ale neodpovedal si mi na skutočnú otázku. Prečo to robíš?“

„Myslím, že som odpovedal na otázku,“ povedal Draco, začínajúc byť trochu naštvaný. „Pretože sme sa dohodli, že si zaslúži mať pekné veci a dobré skúsenosti, prečo by som to preňho nespravil?“

Remus zavrtel hlavou. „Nie. Chcem povedať, prečo mu plníš každé jeho prianie? Čo skúšaš napraviť? Zdá sa, že to skúšaš príliš usilovne.  Urobil si niečo Harrymu?“

Plavovlasý muž prekrížil ruky na svoju obranu. „Neurobil som mu nič,“ povedal. „Skúšam mu dopriať v živote trochu radosti. Nemal jej veľa a myslím, že to robím. To je všetko.“

Remus sa jemne pousmial. Mal chuť usmiať sa na toho chlapca, muža, ktorý bol jeho adoptívnym krstným synom. Mal však obavy, že Draco robil všetko pre Harryho a nedovolil mu splniť vlastné potreby. Remus si myslel, že v ňom môže badať známky povojnového stresu. Rozhodol sa zmeniť taktiku.

„A čo tvoj život, Draco? Bol si šťastný?“

Draco sa rozhorčene zasmial. „Môj život?“ zopakoval. „S Luciusom Malfoyom? Čo si myslíte?“

Vlkolak prikývol. „Takže si musel byť pomerne nezávislý väčšinu svojho života,“ povedal. „To muselo byť ťažké.“

Draco znova pokrčil ramenami, cítiac sa nepríjemne z tohto hĺbkového výsluchu. „Darilo sa mi,“ povedal napokon.

Remus si povzdychol. „Kto sa postará o teba, Draco?“ opýtal sa. „Bojím sa o teba, a to najmä po vojne ...“

„Nepotrebujem, aby sa o mňa niekto staral,“ povedal blondiak. „Harry je hrdina. Je na čase, aby sa niekto postaral oňho.“

„Je to obdivuhodné,“ povedal Remus, „ale napriek tomu si myslím, že aj ty potrebuješ utešiť,“ pokračoval. „Nepredpokladám, že to naruší váš vzťah. Si pre Harryho skvelý, nikdy som ho šťastnejšieho nevidel, ale mal by si mu umožniť, aby ti pomohol. Neodstrkuj ho, Draco. Bola by to škoda. Spolu vám to pristane.“

Draco pokrčil ramenami, sklopiac oči. Nebol zvyknutý žiadať o pomoc, jeho otec a matka to netolerovali.

„Som v poriadku,“ zamrmlal, keď ucítil teplú ruku spočinúť na svojom ramene.

„Nechaj Harryho potešiť ťa tiež, Draco,“ povedal Remus. „Z toho, čo som videl, ťa zbožňuje. Nezaobchádzaj s ním ako s dieťaťom.“

Draco civel na muža, čo ho potľapkal po ramene, obrátil sa a odišiel z kuchyne. Čo tým myslel? Nezaobchádzal s Harrym ako s dieťaťom, či hej? Merlin, určite to nerobil, že? Bohovia, keby bol, Harry by bol rozrušený a chcel, aby prestal. Harry ho ale nechal ... Nemohol zniesť, že by ho Harry opustil tiež, nechal ho samého ako ostatní v jeho živote ...

V Dracovi vírili myšlienky, keď odišiel z kuchyne vyhľadať svojho milenca.

*****

„Si pripravený?“

Draco sa tlačil láskyplne na Harryho krk, zachytiac jeho pohľad v zrkadle. Keď zbadal svojho milenca obliekať sa, šiel za ním a Harryho dotyk ho okamžite upokojil. Vytvárali pozoruhodný obrázok, Harryho tmavý, mužný výzor výborne kontrastoval s Dracovou svetlovlasou dokonalosťou.

Harry mu vrátil úsmev v zrkadle. „Hej,“ povedal. „Uvedomuješ si, že som oblečený viac ako za posledné tri dni?“

Draco sa uchechtol. „Hej, mám rád nahého Harryho vo svojej posteli,“ povedal. „Myslím, že som si naňho zvykol.“

„Mmm. Tiež som si celkom dobre zvykol na nahého Draca. Zaujímalo by ma, prečo si nespravíme piknik nahí?“ uťahoval si Harry.

Draco zagúľal očami. „Pretože, aj keď ťa milujem nahého, nie som momentálne pripravený deliť sa o tvoju nahotu so Severusom a profesorom Lupinom.“

Harry sa uškrnul. „Hej, to vidím,“ povedal. V tvári jeho milenca sa odrazil jemný úsmev, keď pokračoval. „Ďakujem ti, láska, že to robíš. Nemusíš sa snažiť, aby si vtlačil celé detstvo do jedného leta, vieš?“

Draco pokrčil ramenami a objal Harryho pevnejšie. „To nie je problém,“ povedal. „Robím to pre teba rád.“

„Musím začať uvažovať nad tým, čo urobím ja pre teba,“ povedal Harry.  

Svetlovlasý muž sa usmial a pobozkal Harryho vzadu na krku. „Nie, nemusíš,“ zamrmlal. „To je to najmenej, čo môžem urobiť, aby som ti to vynahradil. Kompenzácia toho, ako sa k tebe po celé tie roky všetci správali. Ani ja som sa k tebe nechoval dobre. Aj tak niekedy uvažujem, prečo si so mnou, keď som bol taký zlý.“

Harry prekvapene zažmurkal. „Draco, som s tebou, pretože ťa milujem,“ povedal.

Draco pokračoval, takmer sa zdalo, akoby hovoril sám so sebou. „No, tomu všetkému je koniec. Odteraz ťa budem rozmaznávať. Budem perfektný priateľ, žiaden strach.“

Harry sa zamračil. „Draco, láska, nemusíš byť perfektným priateľom. Proste buď mužom, do ktorého som sa zamiloval. A nemusíš ma rozmaznávať, budeme sa rozmaznávať navzájom, budeme sa o seba starať navzájom, v poriadku?“

Draco potriasol hlavou, otočil sa na odchod a nevidel zranený výraz v Harryho tvári. „To nie je potrebné, láska,“ zavolal cez rameno. „Môžem sa postarať o všetko. Je čas ísť.“

Harry nasledoval svojho priateľa z miestnosti s malým povzdychom.

*****

Domáci škriatok zariadil piknik na dohľad od zámku, na širokom, slnečnom kúsku mäkkej, trávnatej plochy nachádzajúcej sa za zadnou časťou budovy. Veľká, farebná deka poskytovala viac miesta ako pre dva páry.

Remus a Snape si pripravili vlastné jedlo, skladajúc sa z viacerých chutných potravín, zákuskov, na ktoré sa Draco sústredil pri balení. Dospelí si tiež pribalili fľašu šampanského, po ktorej Dracove oči dychtili, keď sa napil svojej malinovky.

„Mal som na to myslieť,“ zamrmlal.

Harry, ktorý bol od začiatku pikniku zamyslený, zahodil svoje rozladenie a vyťahoval jedlo z košíka. „Jahody!“ povedal nadšene.

Draco sa usmial. „Hej, dobre, že si sa o nich predtým zmienil,“ povedal. „Aj keď, hodilo by sa, keby sme mali šampanské. Je celkom dobré.“

Harry sa zasmial a objal ho. „Och, naša limonáda je fajn,“ povedal. „Neboj sa.“

„Mal si už niekedy šampanské, Harry?“ opýtal sa Draco zvedavo.

Harry zavrtel hlavou.

Draco sa uškrnul. „Myslím, že viem, čo si potom objednáme na večeru,“ povedal.

Harry pokrčil ramenami. „Mám rád tekvicový džús,“ povedal ticho. „Prečo nemôžeme ostať pri tom?“

Draco sa naňho prekvapene pozrel. „Ja ... môžeme, láska. Len som si myslel, že by bolo pekné skúsiť niečo iné ...“

Harry zavrtel hlavou. „Nie, myslel si si, že je to ďalšia vec, ktorú pre mňa môžeš spraviť, ktorú za mňa musíš zariadiť,“ povedal. „Ja nie som dieťa, Draco.“

Remus a Snape sa vybrali pred chvíľou na prechádzku a dvaja mladí muži tam sedeli, s prekríženými nohami na deke, pozerajúc na seba.

„Zariaďovať za teba? Čo ... kde sa to v tebe berie, Harry?“ Draco zrumenel jasnou červenou.

Harry sa naňho zahľadel triezvo. „Som frustrovaný, Draco. Cítim, ako sa začínam dusiť. Chcel by som spraviť tiež niečo pre teba, ale ty mi to nechceš dovoliť.“

„Dusiť?“ zašepkal Draco, jeho tvár bledla. Dych sa mu zrýchlil, jeho myšlienky začali víriť. Chce ma opustiť, chce ma opustiť rovnako ako všetci ostatní ... „Ty ... toto celé bola len pretvárka, že? Chceš ma opustiť! Rovnako ako všetci ostatní.“

Harry zavrtel hlavou, ale Draco bol príliš zaneprázdnený civením na deku. „Chcem iba, aby si ma miloval, Harry,“ povedal smutne. „To je to, čoho som sa bál. Že ma opustíš bez ohľadu na to, ako som k tebe dobrý. Opustíš ma rovnako ako všetci ostatní ...“

Harry bol bleskovo na nohách, rukami ovinul plavovlasého muža, pevne ho objímuc. „Nechcem ťa opustiť,“ povedal horlivo. „Neposielaj ma preč. Ľúbim ťa. Ja iba chcem, aby sme sa o seba starali navzájom, nie aby si sa ty staral o mňa po celý čas. Som tiež dospelý, Draco.“

Harry upokojoval svojho zúfalého milenca. Rozpoznal príznaky blížiaceho sa záchvatu paniky. „Dýchaj, zlatko,“ zamrmlal, trúc upokojujúco v kruhoch Dracov chrbát. „Ľúbim ťa a nikam neodchádzam.“

Trvalo to pár minút, ale napokon sa mu Draco vrhol do náručia. „Prepáč,“ zašepkal do Harryho krku. „Ja ťa jednoducho nechcem stratiť. Ľúbim ťa, Harry. Odpustíš mi to hlúpe správanie?“

Harry sa potichu zasmial, trením upokojujúco krúžiac po milencovom chrbte. „Ty nie si hlupák,“ povedal. „A samozrejme, že ti odpúšťam, nie, že by bolo čo odpúšťať. Len chcem, aby sme sa na seba mohli obaja spoľahnúť.“

Draco zavrel oči. Mal niekoho, o koho sa mohol starať a niekoho, kto sa bude starať oňho. Znelo to božsky.

„V poriadku, Harry,“ zamrmlal. „Sľubujem, že ti tiež umožním starať sa o mňa. A je mi ľúto, že som ťa zarmútil.“

Harryho stisk zmocnel. „Spočiatku to bolo skvelé, ale v poslednej dobe som cítil, že sa o mňa staráš viac. Radšej sa starajme o seba navzájom. Koniec koncov,“ pripomenul blondiakovi, „ty si všetko, čo mám.“

Draco prikývol. Harry mal pravdu. Remus a Snape boli skoro ako ich rodina, ale oni mali naozaj na svete len seba.

  „Poď,“ povedal Harry. „Poďme zjesť všetky lahôdky, ktoré pre nás pripravil domáci škriatok, ok?“

Draco prikývol a posadil sa, rýchlo sa upravujúc, keď si Harry ľahol a umiestnil svoju hlavu do jeho lona. Draco sa usmial a kŕmil svojho milenca z vlastných prstov a rozprávajúc sa po celú dobu.

Keď Draco hovoril o svojom strachu z opustenia, Harry ho nežne držal, a keď Harry povedal Dracovi o jeho obavách, keď jeho dlhodobým cieľom bola Voldemortova smrť, Draco ho na oplátku utešoval. A keď si Harry sadol a vyzval Draca, aby si zložil hlavu v jeho lone, Draco mu vyhovel, umožniac Harrymu na oplátku kŕmiť ho.

Remus a Snape ich pozorovali z lesa, s rukami omotanými okolo seba.

„Som rád, že to konečne prebrali,“ povedal Remus ticho.

Snape si odfrkol. „S tvojou pomocou,“ povedal.

Vlkolak pokrčil ramenami. „Len som chcel, aby boli šťastní,“ povedal.

„Oni si to zaslúžia,“ súhlasil majster elixírov.

Ako sa dívali, ich chránenci postupovali od kŕmenia k vzájomnému, náruživému maznaniu.  

„Mali by sme odísť pred tým, ako začnú súložiť,“ navrhol Remus.

„O chvíľu,“ povedal Snape pozorujúc.

„Severus!“

„Čo? Mohli by sme získať niekoľko rád,“ povedal Snape, škľabiac sa.

Remus pretočil očami, vlečúc svojho milenca preč, hlbšie do lesa, nájduc si vlastné miesto na maznanie.

Ani Harry, ani Draco ich nepočuli, lebo boli navzájom zaujatí sami sebou. A ako sa zdalo, v najbližších rokoch sa o seba skoro až fanaticky starali v rovnakej miere, čo im bolo prospešné, takže si o nich nikto nemusel robiť starosti.

- Koniec -