Strach

Dážď stekal po jej tvári a chladné kvapky sa miesili s horúcimi slzami rinúcimi sa z jej očí. Stála na okraji skalnatého útesu a chvela sa pod náporom studeného vetra, ktorý sposobil, že jej telo bolo úplne skrehnuté od zimy. Bolo jej to jedno... vedela, že prechladne a napriek tomu vytralo stála a odolávala prudkému dažďu, ktorý ako dúfala odplaví jej bolesť.

Déšť když se spouští z výšky mraků
a pak bloumá po střechách
Může přijít do rozpaků
tím že slyší to co já
den co den
oknům svým povídám

Spomínala na dni, keď tá bolesť neexistovala. Ona bola ona a on bol on. Boli spolu a nič už nestálo v ich šťastí. Bolo to presne tu, keď sa vedľa nej postavil na kraj útesu a povedal:

"Hermiona Grangerová, milujem ťa a bol by som rád, ak by si sa stala mojou ženou. Lebo ak nie, skočím hneď teraz z tejto skaly, pretože bez teba... bez teba, Mia, by moj život nemal zmysel."

Vtedy jeho zlová zneli jej ušiam ako rajská hudba a dnes... bola zranená, zlomená. Ako vtáča, čo vyletelo z hniezda príliš skoro a nevedelo, že lietať vysoko v oblakoch je nebezpečné.

Že je láska na kolenou
vůbec není proč se bát
já už nevídám se s tebou
ty už nemáš proč mi lhát
den co den
tak proč já najednou....

Vraví sa, že čas hojí všetky rany, ale zdalo sa, že to trvá už veľmi, veľmi dlho. Uzavrela sa pred svetom, presťahovala sa sem, do tejto pustiny, len aby bola sama a nemusela ho vídať, lenže... nech už to trvalo pár dní či týždňov, o ktorých strácala pojem, stále mala strach...

Mám strach že se nic nevyrovná
nápadům který máš
Já mám strach že se nic nevyrovná
tvým krásnym snům

Že se nic nevyrovná příběhům
který znáš
Já mám strach že se nic nevyrovná
lhárům ..

Možno by sa lepšie zmierila s tým, keby zomrel... bolelo by to, lenže vedela by, že láska, ktorú jej sĺúbil, patrí len jej. Takto však... musí sa zmieriť s tým, že preňho nebola dosť dobrá, alebo ako to on povedal:

"Si pre mňa príliš dobrá a ja si ťa nezaslúžim. Potrebuješ k sebe niekoho na svojej úrovni, niekoho, kto je rovnako inteligentný ako ty," povedal, no ona v tých slovách videla niečo iné. "Si príliš inteligentná a ja pri tebe vyzerám ako totálny idiot, potrebujem niekoho, kto ma nebude okrikovať pri každej otázke slovami- ty si ale nevzdelanec."

Možno mal pravdu, naozaj sa správala hlúpo, keď ho napomínala, ale ona za to nemohla... veď bola len sama sebou. Lenže preňho... Lavender bola zrejme vhodnejšia.

S ní tou cos neměl rád si pořád
to se muselo stát
si s ní jenom rád sis hrál
a kdo ví které z nás si víc lhal
a já, já tu v svým trápením
Živím déšť když se spouští z výšky k nám
a pak bloumá po střechách
může přijít do rozpaků tím že slyší
to co já den co den
oknům tvým posílám ...

Prečo jej to len urobil? Prečo? Ona ho milovala... tie jeho strelené nápady, ktorými ju vždy dokázal rozosmiať. Dokázal, že na čas zabudla na knihy a strávila viac času s ním vonku, zabraná do rozhovoru, alebo len s úsmevom sledovala jeho manévry na metle. Kto... kto ďalší toto dokáže? Kto ju opäť rozosmeje a bude sa ju snažiť oslniť rovnako neohrabane ako on?

Svůj strach že se nic nevyrovná
nápadům který máš
Já mám strach že se nic nevyrovná
tvým krásnym snům
Že se nic nevyrovná příběhům
který znáš
Já mám strach že se nic nevyrovná
lhárům ...

Odrazu pocítila čiusi ruku na ramene a strhla sa. je tu predsa sama, nik nevie, kam šla. Nik okrem...

"Harry?" šepla a znova jej hrozilo, že sa rozplače. Harry bol najlepším priateľom ich oboch a ona si myslela, že bude stáť za Ronom, hoci to bol práve on, kto ih vzťah zničil. Ale opak bol pravdou.

"Poď dnu, prechladneš," poradil a nedbajúc na jej protesty ju k sebe pritiahol a premiestnil sa s ňou do príjemne vyhriateho domčeka pod útesom. Usadil ju do kresla a predtým než jej podal šálku s horúcou čokoládou, zabalil ju do hrubej deky.

"Snažíš sa chytiť zápal pľúc?" pokarhal ju mierne, keď sa prestala triasť od zimy.

"je mi to jedno," zamumlala unavene.

"Ale mne nie, Hermiona. Povedz mi, prečo sa takto ničíš? Utiekla si, nikomu nepovedala ani slovo a nepoznať tvoje zvyky, asi by som ťa nikdy nenašiel," povzdychol si.

"Chcem byť sama," bránila sa hnevlivo, no on len pokrútil hlavou a prisadol si bližšie.

"Ale to práve nemožeš. Samota ťa ubíja a... my ťa tiež potrebujeme, Hermiona. Stojíme pri tebe, tak prečo nás nenecháš, aby sme ti to dokázali?"

"Si aj Ronov priateľ... nechcem, aby vaše priateľstvo stroskotalo kvoli tomu, že sa ma zastávaš," ohradila sa ublížene.

"O svojich priateľoch rozhodujem sám a ak s tým Ron nesúhlasí, je to jeho vec. To, že ste sa vy rozišli neznamená, že sa ťa vzdám ja. Veď kto by mi dokázal zabrániť v hlúpostiach lepšie, než ty? Mia, prosím, si ako moja sestra a ja nechcem, aby si sa trápila," pokračoval pokojným hlasom, no ona len mlčala.

"Vieš, čo mi Ron povedal, keď som začal chodiť s Ginny?" vzal to z inej strany a dúfal, že to zaberie. Hermiona len pokrútila hlavou, že netuší a tak pokračoval.

"Vraj ak jeho sestre ublížim, tak si to so mnou vybaví a nebude brať ohľady na to, že sme kamaráti," dokončil s úškrnom a čakal, kým naňho pozrie. A vskutku... nechápavo pozrela jeho smerom a čakala na pointu. "No len ma napadlo, že keď si vlastne ako moja sestra, tak by som si s ním mal vybaviť, že on ublížil tebe. Tak čo by som mu urobil..." zamyslel sa a nenápadne sledoval Hermioninu reakciu. Tá sa slabo usmiala a so záujmom počúvala, čo všetko by bol schopný kvoli nej urobiť.

"Zhodiť ho z metly... nie, to by vyzeralo príliš ako nehoda a nemusel by to pochopiť. Vyzvať ho na súboj... brrr, ešte by čosi pokašlal a pre Merlina, ešte by som dávil slimáky," chrlil zo seba jeden nápad za druhým, keď tu sa jeho tvár rozžiarila a on vykríkol:

"Už to mám! Prilepím ho na nejakú veľkú pavučinu a použijem zväčšovacie kúzlo na nejakého pavúka. Vieš aký bude nadšený?" vysvetľoval Harry a Hermiona vyprskla od smiechu. Konečne po niekoľkých preplakaných dňoch a nociach.

"Nechcela by som mať v tebe nepriateľa. Nechcem si ani predstaviť, čo by si urobil mne," vysúkala zo seba, keď sa prestala smiať.

"No... po¨vedzme, že by som ťa zavrel do miestnosti s tisíckou k¨níh, z ktorých ani jedna nepojde otvoriť," uškrnul sa Harry a objal ju okolo ramien."Ale nemám dovod to robiť, takže žiadne obavy," uistil ju. "Ale nečuduj sa, ak ti Ginny začne po návrate hľadať nejakého nového nápadníka. Niekoho inteligentného, sčítaného, zrelého a sexy," vypočítaval na prstoch všetky potrebné vlastnosti. "Len teda neviem, kde prišla k tomu, že všetky tieto vlatnosti spĺňa práve Severus," krútil neveriacky hlavou.

"Čože?" vykríkla užasnuto. Nie však preto, žeby sa zhrozila toho, že hovoria o Snapeovi. Vzťah medzi učiteľom lektvarov a Harrym i Hermionou sa veľmi zmenil od Voldemortovej smrti i od doby, čo ona i Harry začali učiť na Rokforte.

"To povedala Ginny, nie ja!" bránil sa vehementnea zdvihol ruky na obranu.

"Teda... ale na druhú stranu... Severus je sexy, to sa musí nechať," skonštatovala a s úsmevom sledovala, ako si jej priateľ zložil hlavu do dlaní.

"Tak to aby som svojho drahého kolegu varoval," uškrnul sa a v duchu si predstavil, ako by sa na to Severus tváril. Hermiona zrejme urobila to isté, pretože sa nahlas rozosmiali v tom istom okamihu.

A možno smiech je ďalším liekom na rany na duši, pomyslela si mladá žena, pretože teraz sa cítila oveľa lepšie, než pred chvíľou.