Nevesta na úteku
Nevesta na úteku
Dlhý biely závoj jej zakrýval tvár, orámovanú jemnými kučierkami rozpustených vlasov. Skrz tú jemnú látku, jemnejšiu než pavučiny sa dívala na svoj odraz v zrkadle a v očiach ju pálili dlho potláčané slzy. Je to tu... len pár minút ju delí od okamihu, na ktorý sa celý svoj život tešila, no teraz sa ho bála. Bála sa pstaviť pred oltár a povedať jednoduché Áno. Veď predsa... ako veľa može toto jediné slovo zmeniť. Tak dlho nad tým premýšľala a bola si istá, že to dokáže, ale teraz... posledný kročik ju delí od skutočnosti, že svojim rozhodnutím zmení život nielen sebe, ale i ďalším.
"Si krásna, Hermiona," žasla Ginny a so širokým úsmevom na tvári k nej podišla, aby ju objala.
"Ďakujem," šepla mladá nevesta, no hrdlo mala stiahnuté úzkosťou.
"GInny... ja... prečo ste sa rozišli s Harrym?" spýtala sa opatrne, aby kamarátku neranila, no tá sa len usmiala a pozrela jej do očí.
"Zistili sme, že sme viac priatelia, než partneri na celý život a tak sme sa dohodli. Myslím, že to pre nás oboch bolo prínosné, aj keď... bojím sa, že Harry nie je príliš šťastný. Keď som s ním pred časom hovorila, vyzeral smutne," priznala Ginny a Hermiona naprázdno prehltla.
"Prečo myslíš?"
"Vieš, on je vždy taký... veselý, odhodlaný, nikdy sa nevzdáva a... v poslednom čase mám pocit, akoby ho niečo veľmi trápilo. Veď aj na vašu svadbu odmietol prísť, vari to nie je dosť divné? Jeho najlepší priatelia sa chystajú vstúpiť do manželstva a on vám ani nepríde zablahoželať," poukázala s tichým povzdychom. "Bojím sa, že je to kvoli mne. Neviem, či mi vtedy povedal pravdu a či sa stále ešte netrápi našim rozchodom," priznala napokon.
"Myslíš? A čo ak... " načala Hermiona opatrne, ale razom zmĺkla. Nemohla a predsa...
"Čo, Hermiona?" spýtala sa kamarátky, ktorej sa práve po tvári začali kotúľať slzy. "Hermy, prečo plačeš? Je to tou svadbou?" spýtala sa a objala ju okolo ramien. Dievčina v krásnych bielych šatách so závojom zmätene pokrútila hlavou a strhla si z vlasov závoj.
"Ja... ja nemožem, Ginny," vzlykla a podala jej askýsi list papiera. Ginny na chvíľu zaváhala, no zvedavosť ju premohla a otvorila ho. To čo videla, jej na chvíľu vyrazilo dych.
Drahá Hermiona,
je mi ľúto, ale nemožem prísť na vašu svadbu, hoci by som veľmi chcel. Chcem vám obom, tebe i Ronovi zaželať veľa šťastia do nového života a neprajem si nič iné, než aby ste boli šťastní, ale nemožem... Nezniesol by som pohĺad na to, ako si moj najlepší priateľ odvádza k oltáru ženu, ktorú milujem... áno, na mojich citoch k tebe sa nič nezmenilo ani nikdy nezmení, ale nemohol by som ži´t s vedomím, že som Ronovi prevzal dievča. Prosím, zabudni na mňa a buď s ním šťastná...
Navždy s láskou, tvoj Harry.
Ginny vrátila list Hermione a ich pohľady sa stretli. Ginnin pohľad na vec sa zmenil, keď konečne poznala dovod Harryho smútku. Priala by si, aby boli všetci šťastní, ale vedela, že nech sa Hermiona rozhodne akokoľvek, niekomu tým srdce zlomí.
"Vedela si o tom?" spýtala sa jej potichu a jej kamarátka nesúhlasne zavrtela hlavou.
"Povedal mi to až keď už som bola zasnúbená s Ronom a potom ste sa rozišli. Myslela som, že to bolo kvoli mne a bála som sa, čo to s tebou urobí," priznala.
"Možno v tom z Harryho strany bolo aj toto, ale v podstate som sa s ním rozišla ja a ver mi, ak by ste vy dvaja boli spolu šťastní, nemohla by som byť radšej," odvetila Ginny úprimne. "Otázka však je, čo cítiš ty."
"Ja..." začala Hermiona a pohľad jej zablúdil k oknu. "Mám Rona rad a keď ma požiadal o ruku, vedela som, že je to najlepší sposob ako..."
"Zabudnúť na Harryho?" dodala miesto nej a ona prikývla.
"Nechcem Ronovi ublížiť, ale odkedy viem, čo ku mne Harry cíti... ach Ginny, poraď mi, čo mám robiť? Nechcem im ublížť, ani jednému z nich," vzlykla a Ginny ju nechala, nech sa vyplače, držiac ju stále okolo ramien.
"Ak Rona skutočne nemiluješ a chceš s ním byť len preto, by si mu neublížila, ublížiš sama sebe a jemu potom tiež. Skor či neskor by to aj tak vyšlo najavo a nemyslíš, že je lepšie priznať si to, kým je ešte čas? Ron je moj brat, mám ho rada a viem, že ho to bude bolieť, ale nie je až taký natvrdlý, aby to nepochopil. Hermy, buď spravodlivá k nemu i sama k sebe. Ešte možeš cúvnu´t, potom už bude neskoro," radila jej a Hermiona vedela, že má pravdu.
"Povieš mu, že s ním chcem hovoriť?" požiadala ju a ona jej vyhovela.
Hermiona na malú chvíľu osamela. Osušila si oči a utrela roztečený make- up, ale oín aj tak videl, že plakala.
"Mína, stalo sa ti niečo? Zlatko, povedz mi, čo je zle?" žiadal ustrašene.
"ROn, možeme sa porozprávať?" spýtala sa tichým, no nanajvýš vážnym hlasom.
"Ty chceš..." začal opatrne, no zvyšok vety mu uviazol v hrdle. "Chceš tú svadbu zrušiť, však?" spýtal sa so smútkom v hlase a tým ju dokonale odzbrojil. Nečakala, že to pojde takto rýchlo.
"Ako... ako to vieš? Ginny ti to povedala?"
"Ani nemusela. Stačí sa na teba pozrieť... a nielen dnes. Už nejaký čas mám pocit, že so mnou nie si šťastná. Je to moja chyba? Spravil som niečo zle?" žiadal vysvetlenie, no ona len pokrútila hlavou. Vzala jeho ruky do svojich a smutne naňho pozrela.
"Nie je to tvoja chyba, Ron. Tentoraz som to ja, kto urobil chybu. Nemala som to nechať dojsť až tak ďaleko. Ja... nechcem ti ublížiť, hoci viem, že to práve robím, ale... nemožem sa za teba vydať. Si úžasný muž a skvelý priateľ, ale ja... ja ťa nemilujem tak, ako si zaslúžiš," šepkala potichu a on mlčky počúval.
"Myslela som, že sa naučím milovať ťa a vedela som, že mi s tebou nebude nič chýbať, ale... mýlila som sa," priznala a keď vzhliadla zistila, že sa Ron slabo usmieva.
"Čo je ti smiešne?"
"Nič. Len... to je sná´d prvý krát, čo Hermiona Grangerová priznala, že sa v niečom zmýlila. A ja som si vždy myslel, že je dokonalá," odpovedal smutne, no úsmev z jeho tváre nezmizol. "Povedz mi jedno, prosím. Je niekto iný, kto..." nedopovedal, no pochopila. Zhlboka sa nadýchla a...
"Vždy som si myslela, že ku mne nič necíti, ale... odkedy som zistila, že je to naopak, nemožem na to prestať myslieť a bolo by to veľmi nefér voči tebe, nepriznať si, že ho milujem," priznala a on sa od nej odtiahol.
Stál chrbtom k nej, sledujúc dianie pred domom.
"Je to Harry, však?" spýtal sa priamo a o zlomok sekundy k nemu do'lahla jej kladná odpoveď. "Preto zmizol tak odrazu a nechcel prísť na svadbu," skonštatoval akoby ho to vobec neprekvapovalo.
"ROn, ja..." začala opatrne a podišla k nemu, ale zastavil ju.
"Nič mi nevysvetľuj, Mína. Rozumiem tomu, naozaj. Mrzí ma, že nám to spolu nevyšlo a budem potrebovať nejaký čas, aby som si zvykol na to, že budete vy dvaja spolu, ale... čo by som neurobil pre svojich najlepších priateľov, však?" spýtal sa s úsmevom a ona pocítila ešte väčšiu vinu za to, že k¨nemu bola taká krutá.
"Raz nájdeš ženu, ktorá si ťa zaslúži, Ron. Ja to žiaľ nie som.“
„Možno nie pre mňa, ale pre Harryho... odkáž mu, že ak si ťa nebude vážiť a starať sa o teba ako si zaslúžiš, kašlem na to, že je kamarát a dostane nakladačku,“ vyhrážal sa a obaja sa nahlas rozosmiali. „Môžem ťa ešte naposledy objať?“ spýtal sa a nečakajúc na odpoveď, privinul si ju k sebe.
„Ron...“ šepla, no on ju len utešujúco pohladkal po vlasoch a povedal:
„Nerob si o mňa starosti. Len proste... buď šťastná. To jediné mi sľúb,“ prosil ju a ona prikývla. „Tak bež. Nenechaj ho čakať. Ja tu mám ešte nejakú prácu,“ ukázal rukou smerom k záhrade preplnenej svadobnými hosťami.
„Mám to vybaviť s tebou?“ navrhla, ale zamietavo pokrútil hlavou. „Bež za hlasom svojho srdca,“ poradil a siahol po kľučke.
„Zmenil si sa, Ron. Dospel si,“ skonštatovala s úsmevom a on len mlčky prikývol, nechajúc ju samu s jej myšlienkami.
Stála na prahu osamelého domu, stále ešte v svadobných šatách a vytrvalo klopala na dvere. Nikto však neotváral, napriek tomu, že na Harryho niekoľko krát volala. Nemohol predsa odísť... nie bez jediného slova. Predsa ho nestratí teraz, keď sa konečne odhodlala dať im šancu...
Nevedela ako, no došla až ku kraju dreveného móla, kde sa zastavila. Odrazu ju pochytila náhla túžba skočiť dolu, ponoriť sa pod hladinu a v chladnej vode utopiť svoje výčitky a bolesť z nenaplnenej lásky.
„Čo mám robiť, bože? ČO?“ skríkla zúfalo a plačúca padla na kolená. Jej telo sa triaslo, keď plakala a v tenkých svadobných šatách jej chlad prenikol až do morku kostí. Netušila, ako dlho tam sedela a plakala, keď na ramene pocítila niečiu ruku.
„Hermiona, čo tu robíš?“ spýtal sa čiernovlasý mladý muž a pritiahol si ju bližšie k sebe, aby na ňu lepšie videl. Pozeral do jej slzami zmáčanej tváre a v jeho očiach sa zračil smútok.
„Stalo sa niečo? Je niečo s Ronom? Tak hovor konečne! Prosím!“ žiadal no ona stále mlčala. Až po chvíľke konečne našla odvahu a prehovorila.
„Povedala som mu pravdu. Povedala som Ronovi o nás a on to pochopil.“
„Čože si urobila? Hermiona, prečo si... pre všetko na svete, prečo? Nestojím ti za to, aby...“ okríkol ju a jeho hlas znel ublížene.
„Nechaj na mne, aby som zhodnotila, za čo mi stojíš,“ zarazila ho a vzala jeho tvár do dlaní. „Prosím, Harry, neodháňaj ma od seba. Rozhodla som sa. Som tu z vlastnej vôle preto, že ťa milujem viac než kohokoľvek iného a chcem byť len s tebou,“ šepkala a on stále ešte neveriacky krútil hlavou.
„Ale čo Ron?“
„Ron to pochopil a mám ti odkázať, že ak sa ku mne nebudeš správať ako sa patrí, nájde si ťa a dostaneš, čo si zaslúžiš ty,“ odvetila s úsmevom a on sa uškrnul.
„Presne to mi povedal, keď som začal chodiť s Ginny,“ spomenul si. „Hermiona, ja... naozaj by som chcel veriť tomu, že my dvaja...“
„Harry, ak ma teraz odmietneš, tak ja...“ nedokončila a váhavo vykročila k okraju móla. Keď si Harry s hrôzou uvedomil, čo sa chystá urobiť, prudko ju chytil za ruku a strhol k sebe.
„Už nikdy... nikdy viac na niečo také nepomysli,“ zahriakol ju a dlho jej hľadel do očí. „Nezniesol by som, keby sa ti niečo stalo. Potrebujem ťa, Hermiona,“ šepol a pevne si ju k sebe privinul. „Toto mi prosím nerob,“ žiadal znova medzi bozkami, ktorými ju zasypával.
„Ani ty mne. Prosím, neodháňaj ma od seba. Chcem byť s tebou... už navždy,“ odpovedala a jej srdce konečne plesalo radosťou.
„Navždy,“ sľúbil a o pár mesiacov neskôr tento sľub zopakoval pred zrakmi svojich najbližších priateľov a za svedkov im nešiel nik iný, než Ron s Ginny.
Komentáre
Prehľad komentárov
no ja hetero moc nemusím, ale toto sa mi docela páčilo :DD
takže o toto
(kathy, 28. 9. 2008 19:16)som včera prišla...ach...zase sa mi lesknú oči...je to veľmi pekné a romantické, i keď, Ron nám skutočne vyrástol...A Ginny, tá ma dostala tiež. Prajem všetkým zaľúbencom, aby si našli k sebe cestu skôr, ako niekomu ublížia, no, život je aký je a niekedy to ozaj nevyjde...nuž, ale, v príbehoch rozhodujeme my autorky, a tu si to rozhodla viac-menej najlepšie. Len tak ešte niekoho pre súrodencov Weasleyových...
................
(dada, 27. 9. 2008 23:06)ten koniec bol tak zlaty... Cele to bolo krasne a uz neviem, co ine k tomu dodat, jednoducho krasne :-)
no dobře,
(sevy, 27. 9. 2008 23:00)tak to někdy přežiju být druhá... :o))) ano, naprostý souhlas, velmi krásné... a hezký nápad! dneska koukám nápady jen hýříš!!! skvělými nápady! ;o)
kawaii
(keishatko, 3. 1. 2012 13:35)