V službách jeho lordstva - 49. kapitola
49. kapitola
Ako na Nový - tak po celý rok!
Harry postával v kuchyni a zízal na Severusa, ktorý umýval špinavý riad. Ručne, bez pomoci kúziel. Možno i preto mu to prišlo divné a nevdojak si spomenul, koľkokrát musel počas školy drhnúť kotlíky, keď mu dal trest. Bol Silvester a on s Dracom prijal ich pozvanie, aby tento posledný deň v roku oslávili spolu. V podstate nič proti tomu nemal, hoci by bol radšej v Brlohu s početnou Weasleyovskou rodinou, ako zvykol tráviť predošlé Silvestre. Okrem toho, pozvali aj Narcissu, čomu sa Draco nesmierne potešil. Všimol si, ako sa jeho matka trápi kvôli Luciusovi, hoci sa to snaží všemožne skrývať a zakaždým ho ubezpečovala, že si za to jeho otec môže sám.
Severus sa k nemu pootočil a zachytil jeho zadumaný pohľad, ktorý upieral mladý muž kdesi na zem. Merlin, tak veľmi mu pripomínal Jamesa... Stále to bolelo. Hoci sa oženil so skvelým mužom, po všetkých tých rokoch... Nenadarmo sa hovorí, stará láska nehrdzavie. Ešte urputnejšie sa sústredil na umývanie špinavých tanierov, príborov a pohárov a snažil sa vypustiť z hlavy jeho prítomnosť. No nešlo to. Keď doumýval i posledný pohár, utrel si ruky do sucha, natiahol sa za otvorenou fľašou ružového šampusu. Nalial si do pohára, ktorý vybral z kredenca a dolial i Harrymu. Naznačil mu prípitok, keď naňho Harry začudovane pozrel a doprial si poriadne dva dúšky. Odložil prázdny pohár späť a založil si ruky na hrudi.
„Deje sa niečo?“ opýtal sa ho starostlivo a keď naňho Harry vrhol nechápavý pohľad, iba sa pousmial.
Harrymu napadlo, či niekto Snapa nevymenil alebo neočaroval, pretože ten Snape, ktorého poznal on sa neusmieval a nestaral o druhých. Preto len mykol plecami. Neodpovedal mu hneď, až po chvíli, keď si odpil i on.
„Malo by sa niečo?“
„Neviem, vy mi povedzte,“ nabádal ho Severus. Stáli v kuchyni oproti sebe. On sa opieral o dres a prepaľoval mladšieho muža čiernymi očami. A vyčkával. Vyčkával, či mu odpovie alebo bude čokoľvek, čo ho trápi, dusiť v sebe.
Harry sa mu otočil chrbtom, ale len preto, aby podišiel k stolu a odtiahol od neho stoličku, na ktorú si sadol. Pohár položil na stôl prekrytý jednofarebným modrým obrusom a zložil si hlavu do dlaní.
„Bojím sa, že to nezvládnem,“ priznal sa šepky tak, že ho starší muž skoro nerozumel.
Severus sa zamračil a premýšľal, či počul dobre. Potom sa rozkýval a podišiel k stolu i on. Tiež si sadol a chvíľu naňho len hľadel. Potter vyzeral ako bezradná kôpka nešťastia.
„Čo presne tým myslíte?“ žiadal upresniť a Harry stiesnene zastonal.
Zdvihol k nemu pohľad a rozhodil rukami, keď z neho vyhŕklo: „Všetko!“
„Takže to chcete vzdať? Chcete vycúvať?“ spytoval sa ho a na chvíľu v ňom zahlodala stará známa zlosť a predsudky, ktoré voči nemu pociťoval od prvého stretnutia na Rokforte. „Chcete Draca opustiť?“
„Nie! Isteže nie! Ako vám to len napadlo?!“ vykríkol udivene a potom sa plesol po čele. Jasné, veď to, čo povedal sa inak ani pochopiť nedalo.
„Tak čo ste tým myslel?“
„Asi som sa zle vyjadril. Myslel som... ja... Nechápte ma zle, milujem Draca... naozaj. Spravím všetko, aby bol spokojný a šťastný, ale...“
„Ale?“ zamrmlal Severus, nespúšťajúc z neho čierne oči.
„Bojím sa, že ho stratím,“ priznal Harry, na čo sa Severus zamračil, lebo ho zrejme znova nepochopil.
„Ako to, že ho stratíte, Potter? Pohádali ste sa? Alebo sa chcete rozísť? O čom to tu tárate?“
„O ničom takom, na čo evidentne myslíte,“ zašomral Harry a sklopil pohľad na svoje ruky. „Ide o to jeho tehotenstvo. Cítim neuveriteľnú vinu! Do toho stavu sa dostal mojím pričinením a hoci som šťastný a teším sa na to malé, zároveň sa obávam o Draca. Nechcem ho stratiť len preto, lebo sa rozhodol vynosiť naše dieťa, chápete? Je to moja vina, že je v takom stave! A moja vina, že som mu vôbec spomínal, že som vždy túžil po úplnej rodine. Preto sa rozhodol nechať si to dieťa. Kvôli mne!“
Severus stisol zadumane pery a mlčky prikývol. „Iste, dalo by sa to tak povedať. Je to vaša vina,“ prisvedčil, na čo sa mladík pred ním len hlbšie zosunul na stoličke. Prečo mal neuveriteľnú chuť dodať mu odvahy a povzbudiť ho? Prečo mal neuveriteľnú chuť zovrieť ho v náručí a upokojiť? Našťastie si tú druhú možnosť rýchlo vyhodil z hlavy. „Ale nie tak celkom. Ak si spomínam, Brody vám povedal, že za to oplodnenie môže vaša mágia, nie? Keby nebolo jej, Draco by neotehotnel. Viete, musela byť obdivuhodne silná, ak sa stalo čosi takéto. Okrem toho, nemyslím si, že Draco sa tak rozhodol len kvôli vám. Aj on má predsa srdce a city.“
„To mi hovoriť nemusíte,“ zahundral Harry a zdvihol k nemu pohľad. „Skutočne si to myslíte?“ Bola to však zbytočná otázka. Čo by si Severus nemyslel, nikdy by to nepovedal. A on nehovoril často ani to, čo si myslí. Všetky jeho myšlienky sa vedeli vopred odraziť na jeho tvári. Snape iba prikývol.
„Draco má obrovské šťastie, že vás má, Potter. To, čo vám teraz poviem, viac nezopakujem, takže si to vážte a pozorne počúvajte. Viem, že som vám vtĺkal od nášho prvého stretnutia do hlavy, aký ste neschopný, drzý, povýšenecký a samoľúby. Nikdy ste taký nebol. Nikdy ste nebol dokonca ani ako váš otec. Ste vlastne jeho pravým opakom. Ste starostlivý, opatrný a odvážny. Viem, že pre môjho krstného syna spravíte prvé i posledné a viem aj to, že on si stále myslí, že si vás nezaslúži hlavne z dvoch dôvodov. Lebo je Slizolinčan a Malfoy. Nikdy som naňho nemal taký vplyv ako ho máte vy, hoci som sa ho snažil viesť inou cestou, akú mu vytýčil Lucius. Vám sa to podarilo bez väčšej snahy. Zmenilo ho vaše srdce a vaša láska. A ja som vám zaňho vďačný.“
Na to Severus vstal a chytil ho za plece. „Hlavu hore, Potter! Nebál ste sa postaviť Voldemortovi, nebojte sa postaviť ani svojej budúcnosti s Dracom, nech už vám prinesie čokoľvek. Nie ste predsa sám.“
Harry mu trochu vyjavene hľadel do očí, oponovať, či protestovať sa neodvážil. V kuchynských dverách sa objavila plavá hlava a vážne modré oči. Tiché odkašľanie ich taktne upozornilo na prítomnosť tretej osoby. V dverách postával Brody, tváril sa neidentifikovateľne a Severus sa pri pohľade naň zamračil, lebo vedel, že niečo nie je v poriadku.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa ho a jeho manžel prikývol.
„Dalo by sa to tak povedať,“ súhlasil jeho manžel. „Konečne sa ukázala Narcissa, ale... nie sama. Harry, myslím, že vaša prítomnosť v obývacej izbe je nevyhnutná. Lucius prišiel, aby...“
Brody však nestihol vetu dokončiť, lebo Harry vyštartoval zo stoličky ako blesk, mysliac na najhoršie. Len čo vbehol do obývačky, zistil, že sa obával zbytočne. Narcissa sedela v kresle, ktoré malo okrový poťah a pozorne sledovala svojho manžela a syna, stojacich oproti sebe. Obaja boli zamračený a zdalo sa, že by si toho chceli dosť povedať, len akosi nevedia ako začať. Narcissa ho upokojila pohľadom a pousmiala sa naňho, aby vedel, že Lucius prišiel z vlastnej vôle a v mieri - kajať sa. Stál pred neľahkou úlohou. Odprosiť vlastného syna, ktorého zavrhol a urazil mladého Pottera. Tiež sa zmieriť s bratom, ak jeho ospravedlnenie prijme...
Keď prišiel včera v noci za Narcissou, podnapitý, zúfalý a prosiaci ju na kolenách, aby sa k nemu vrátila, aby ho neopúšťala, že sa zmení, myslel to celkom vážne. Bol rád, keď súhlasila, hoci pod podmienkou, že odprosí ich syna a bude akceptovať jeho vzťah. Súhlasil. Spravil by čokoľvek, len aby viac nemusel stráviť osamote v tom otrasne veľkom dome ďalšiu sekundu. Jeho posteľ bez nej bola prázdnejšia a vyprahnutá ako jeho duša.
Lucius sa k nemu natočil a naznačil kývnutie hlavou. „Lord Potter,“ oslovil ho a Harry mohol počuť, že v jeho hlase nebolo ani stopy po hneve, zlosti, či sarkazme. „Myslím, že je načase, aby som uznal svoje chyby a priznal si, že ani ja nie som neomylný a dokonalý,“ riekol potichu a uprel svoj azúrový pohľad i na nevlastného brata. „Prosím, sadnite si. Prial by som si, aby ste moje rozhodnutie a postoj pochopili a bez toho, aby ste vedeli čo ma k tomu viedlo to asi nepôjde.“
Harry s Dracom si sadli a len čo sa i opreli, Draco vsunul ruku do Harryho dlane. Ten mu ju povzbudivo stisol. I Brody si sadol do kresla, no Severus ostal stáť za ním, rovnako zvedavý na Luciusovo vysvetlenie. Ako ho poznal, vedel, že bude kvetnaté, hoci nemohol predvídať, čo má na mysli ten plavovlasý aristokratický snob.
„O homosexuálnych vzťahoch som nikdy nemal dobré zmýšľanie, ale nebolo to kvôli rovnakému pohlaviu partnerov. Skôr kvôli tomu, ako neslávne tie vzťahy dopadli,“ riekol a vrhol kratučký pohľad k Severusovi, ktorý sa zamračil ako sto hromov a vyslal k nemu príkaz, aby sa neopovážil spomenúť jeho vzťah s Harryho otcom. Lucius pochopil. Odvrátil sa od neho tak rýchlo, ako naňho pozrel.
„Nevidel som na nich nič dobré, lebo tie vzťahy boli nešťastné alebo neúprimné. Rodolphus Lestrange podvádzal tvoju tetu dlhé roky s milencom. Dodnes som nepochopil, prečo si ho Bella vôbec vzala a tolerovala to. Pokiaľ viem, Harry, aj Sirius bol rovnaký, no skrýval to. Nehovoriac o Dumbledorovi a Grindewaldovi, dokonca Voldemortovi,“ pri poslednom mene znechutene zvraštil tvár.
„Keď som bol ešte chlapec, dostala sa mi do rúk rodinná kronika Malfoyovcov. Tam som sa dozvedel o tom, čo sa stalo otcovi tvojho starého otca, Draco a môjmu starému otcovi Calebovi.“
„Nikdy som o takej knihe nepočul,“ prehovoril Draco a Lucius prikývol.
„Ani si nemohol. Ukryl som ju. Len ja viem, kde sa nachádza. Ale to teraz nie je dôležité... Môj starý otec Caleb nebol prvým homosexuálom v našej rodine, ale bol prvým, kto sa k tomu odvážil priznať. Našiel si muža, ktorého miloval. Práve dosiahol čarodejnícku plnoletosť, život mal pred sebou a užíval si ho plnými dúškami, nedbajúc na to, že rodina a hlavne jeho otec ten vzťah neschvaľoval. Nehľadiac na to, bola i trochu iná doba. Takéto vzťahy sa predtým považovali za neprirodzené. Preto to museli držať v tajnosti. Avšak nevydržalo to dlho. Keď sa roznieslo po okolí, že Ministrov syn „nie je normálny“, v ľuďoch to vyvolalo vlnu odporu. Thomasa, tak sa volal Calebov milenec chytili a upálili na hranici za živa ako to robili muklovia pri honbe na čarodejníkov. Caleba zachránili v poslednej chvíli. Jeho otec sa vzdal ministerského mandátu a s rodinou sa presťahoval do Škótska, kde ho nik nepoznal. Caleb bol zničený smrťou milovaného človeka a dlho sa nevedel spamätať. Napokon však poslúchol otca. Oženil sa s mladou škótskou čarodejnicou, no nikdy ju nemiloval. Napokon si po dvoch rokoch nešťastného manželstva vzal život. Dodnes mám pred očami, čo stálo v kronike: „Môj život stratil zmysel. Radšej sa vrhnem do náručia smrti, ako sa takto trápiť naďalej...“
Lucius sa na chvíľu odmlčal, akoby im dával čas uvedomiť si, že nekonal pod vplyvom vlastného zhýčkaného vedomia a chuti ovládať svojich najbližších.
„Čo presne si nám týmto chcel naznačiť? Že si sa obával o svoju povesť? O to, aby môj vzťah nepoškvrnil znova raz naše meno?“ opýtal sa Draco príkro, ale jeho otec pokrútil hlavou.
„Nie, na to som nepomyslel. Nechcel som, aby sa ti stalo niečo podobné ako Calebovi. Nechcel som, aby si skončil zle. Si môj syn, krv mojej krvi a ja ťa milujem.“
„Takže miluješ?“ zatiahol Draco provokačne, skúšajúc Luciusa, no neúspešne, lebo ten ostal pokojný a vyrovnaný. Opätoval mu pohľad bez jediného uhnutia, bez falše a neúprimnosti.
„Isteže. Milujem. Takého aký si. Nechcel by som, aby si bol iný,“ priznal úprimne a dodal. „Vieš, keď si nám to vtedy oznámil... stratil som hlavu. Bál som sa, aby som ťa nestratil a konal som tak, že som ťa od seba odohnal sám. Keď prišla Parkinsonová so správou, že čaká tvoje dieťa, bol som nadšený. Dúfal som, že sa konečne usadíš a ja budem mať dediča. Teraz už viem, že to spravila len z vypočítavosti. Tvoja matka mi to povedala. Aj to, že to dieťa je Goylovo. Bol som hlupák, ak som nevidel to jej klamstvo. A zachoval som sa ešte stupídnejšie, keď som ťa zavrhol. Možno by ma mohlo ospravedlniť, že som to nikdy nemyslel vážne, ale bol by to len alibizmus. Mrzí ma to. Naozaj. A myslím to úprimne. Ak je tvojou voľbou a šťastím Potter, rád vám dám svoje požehnanie.“
Draco ho len pozoroval prižmúrenými očami a odhadoval, či otec neklame, či ho nezavádza a či niečo nemá znova za lubom. Lucius jeho pohľad bez mihnutia oka opätoval a trpezlivo čakal. Videl ako sa jeho syn otočil k Harrymu a ten mu s malým úsmevom prikývol. Jeho syn vstal a podišiel k nemu. Zastal od neho sotva na dva kroky a natiahol k nemu ruku so slovami. „Správal si sa ako hlupák, ale nechcem žiť v hneve. I ja ťa mám rád otec,“ pošepol a vytreštil oči, keď ho Lucius namiesto podania ruky strhol k sebe do náručia.
„Ďakujem,“ pošepol ticho jeho otec a po chvíli ho pustil, keď mu na plece dopadla čiasi ruka. Otočil sa, len aby pozrel do tváre svojho nevlastného brata.
„Neviem, čo ťa osvietilo, ale zdá sa, že si dostal rozum v poslednej chvíli, braček,“ zašomral a vrhol naňho nesmelý úsmev.
„Odpusť mi, Brod,“ zamrmlal a jeho brat prikývol. Podal mu ruku a Lucius ju zovrel vo svojej dlani. Na objatia mali ešte času dosť. Potom sa stočil k Harrymu a i tomu podal ruku na znak mieru.
„Som rád, že si vybral môj syn práve teba. Nemohol spraviť lepšie. Síce sa vnúčat zrejme nedožijem, ale budem žiť s vedomím, že je môj chlapec šťastný,“ zamrmlal a stisol mu ruku. Harry pozrel prekvapene na Draca a Draco na svoju matku.
„Mama, ty si mu to nepovedala, však?“ opýtal sa jej opatrne a Narcissa pokrútila hlavou.
„Nie, chcela som to nechať na teba. Okrem toho, musela som sa presvedčiť, či myslel vážne to, čo mi tvrdil,“ dodala s veľavravným úsmevom.
„Čo si mi nepovedala?“ obrátil sa Lucius na svoju manželku a jemne nadvihol obočie.
Narcissa mu venovala spokojný úsmev a oslovila svojho syna. „Draco, myslím, že je čas.“
Jej syn si vydýchol a zatváril sa rozpačito. „Nie je pravda, že sa nedožiješ vnúčat. Vieš otec, som... v druhom stave.“
Lucius vytreštil oči a podlomili sa mu nohy. Keby nie Severusovej pohotovosti, lebo mu pričaroval pod zadok stoličku, zviezol by sa priamo na zem. Len čo mu však všetko vysvetlili a objasnili celú situáciu, stroho prikývol a prevŕtal Harryho prísnym pohľadom.
„Kedy bude svadba?“ opýtal sa prosto a dôstojne, čo naznačovalo, že keby boli pomysleli na nejaké námietky, dotiahol by ich pred oltár oboch hoc nasilu.
Prehovoril Harry, stále držiac Draca za ruku. „Práve včera sme sa o tom bavili. Rozhodli sme sa pre prvú februárovú sobotu.“
Lucius spokojne prikývol, dokonca sa pousmial, hoci z nich naďalej hodlal páčiť informácie. „Kde a o koľkej?“
„Páči sa nám kostol v Godrickovej úžľabine,“ objasnil otcovi Draco. „Už sme sa zhovárali s vikárom. Termín je voľný a obrad by sa mal konať o piatej popoludní. Nechceme veľa ľudí, len najbližšiu rodinu.“
Lucius znova prikývol. „Výborne! O všetko sa postarám! Len to nechajte na mňa. Všetko, čo od vás budem potrebovať, je len presný zoznam hostí.“
Ani jeden z nich nenamietal. Veď prečo aj. Lucius si chcel zrejme takto liečiť svedomie a im odbudnú starosti. Aj tak mali toho viac ako dosť. Čakal ich výlet do Rokville a výber nového domu. A tiež jeho zariaďovanie, ak nejaký vhodný nájdu.
Z rozhovoru ich vyrušil až Severus, ktorý sa vrátil z kuchyne z vychladením šampanským a šiestimi pohármi na vysokých stopkách. „Bude polnoc. Pravý čas na prípitok,“ riekol a bez ďalších rečí otvoril fľašu a ponalieval lahodný mok do pohárov.
„Na Nový rok,“ predniesol prípitok Brody. „Nech je lepší ako ten starý.“
„Na Nový rok!“ zvolali všetci unisono a ich poháre jemne zacingali, keď si nimi štrngli ako hodiny začali odbíjať polnoc. Pripili si a potom vyšli spoločne pred dom, aby sa mohli dívať na veľkolepý ohňostroj, ktorý odpálili dole v dedine.
Draco si spokojne oprel hlavu o Harryho plece a vzdychol si. Nemyslel si, že to bude práve dnešný deň, keď sa všetko urovná. Ale bol šťastný. Čo viac si mohol priať? Otec sa spamätal a jeho rodičia boli spolu. Stáli len pár krokov pred nimi v objatí a dívali sa na farebný ohňostroj. Mal nevlastného strýka a úžasného krstného otca. Bol rád, že si vypočul rozhovor Severusa s Harrym, hoci sa k tomu nehodlal priznať. Znova sa utvrdil v tom, že Harry má srdce na pravom mieste a vždy ho mal. Miloval ho i preto, lebo mal svoje slabosti i starosti, obavy, ktoré ho kvárili a predsa sa im postavil. Odhodlane a nebojácne. Miloval ho, lebo vedel, že nech sa stane čokoľvek, Harry tu bude vždy preňho. Na chvíľu si spomenul na svojho pradeda Caleba. Ten také šťastie nemal. „Odpočívaj v pokoji,“ pomyslel si a vrúcne dúfal, že ak existuje aj iný svet, ako je ten ich pozemský, že Caleb tam svojho druha našiel a že sú teraz spolu aspoň vo večnosti, ak už nemohli byť šťastný počas svojho života.
„Milujem ťa, Potter,“ zašepkal do milovanej tváre, ožiarenej rôznymi farbami ohňostrojov, ktoré sa odrážali na jeho tvári vyvrátenej k nočnej oblohe. Harry sa k nemu otočil.
Oči sa im stretli a Harry sa pousmial. „Aj ja ťa milujem, láska,“ pošepol a pred tým, ako ho pobozkal, zaželal svojmu snúbencovi Šťastný nový rok...
Komentáre
Prehľad komentárov
Málo jsem si poplakala moc dík za povídku.
:3
(yumiko, 24. 2. 2012 19:01)
juuuj ... trosku som to tu zabudla komentovat ... prilis skujuce zistenia az som na to zabudla :D ... oper nadherna kapitola :3
kawaii
(keishatko, 3. 1. 2012 2:17)Lucius sa konečne spamätal, čo som rada...krásny dielik
žiadny komentár?
(Tria, 18. 5. 2010 5:27)
To tu vážne nieje ešte žiadny komentár?
Fakt sa čudujem
No ale k veci...kapitola bola pekna...pači sa mi Severus :-D ešteže sa krotí :-D
Ešteže, si dala Luciusovým pohnútkam nejaky hlbší význam a historiu, lebo potom by som mu fakt neuverila to jeho kajanie...
:-D chichi- bude starý otec :-D a oni rodičia :-D
Parada
(Karin, 8. 12. 2019 14:54)