V službách jeho lordstva - 24. kapitola
24. kapitola
Pocit slobody
Draco si toto prvé augustové ráno trocha prispal. Dokonca sa nedal vyrušiť ani Harryho jemným hladkaním, keď mu prstami prechádzal po tvári, krku, nahom ramene, obkresľujúc kontúry jeho tela. Keď ho ľahučko pobozkal na ústa, síce sa k nemu pootočil a pritúlil, ale iba ticho zapriadol ako dáke mača a odmietal sa prebudiť. Harry sa tomu iba pousmial a vykĺzol z postele. Nepredpokladal, že sa k nemu Draco večer v posteli pripojí a blondiak to ani nespravil. Ale včas ráno sa k nemu rozospato šuchol pod prikrývku, sťažujúc sa na to, že ho zobudilo dunenie hromu. Harry ho upodozrieval z toho, že sa skôr necíti počas búrky dobre – ak už ho nechcel priamo obviniť, že sa bojí, čo by bol Draco určite poprel – ale nemal sa na čo sťažovať. Hlavne nie na to, keď sa k nemu pritúlilo štíhle priateľovo telo a jeho ruky sa okolo neho ovinuli s nástojčivosťou popínavého brečtana. Tiež mu napadlo, či sa prosto Draco neostýchal po svojom včerajšom priznaní na streche...
Presne to trápilo Draca! Jeho priznanie. Keď vošiel do kuchyne, Harry stál pri sporáku a pripravoval pre nich raňajky. To, prečo to nerobí Kreatcher, ale on – tým sa prestal zaoberať už pred časom. Napokon, Harry nevaril zle a zdalo sa, že v kuchyni rád experimentuje. A čo bolo ešte lepšie, väčšinou to bolo nielen požívateľné, ale aj naozaj chutné a on si mohol oblízať všetkých desať prstov. Dnes ráno nemal práve zhovorčivú náladu. A mohol si za to sám... s tým blbým priznaním sa. Merlin, čo mu to napadlo? Veď dobre nevykríkol od ľaku, keď sa ho Harryho ruka dostala tam, kam sa on neodvážil! Nalial sebe i Harrymu džús, ponorený hlboko vo svojich myšlienkach. Plné poháre hustej, sladkastej, oranžovej tekutiny položil na stôl, sadol si a natiahol sa po dnešných novinách. Preletel očami titulku Proroka a roztvoril ich. Hoci nimi listoval a obracal stránky s nezvyčajnou vervou, oči mal upreté ponad horný okraj novín, na Harryho stojaceho pri sporáku a miešajúceho vajíčka. Do chrumkava opečená slaninka už bola naservírovaná na tanieroch s krajcom chleba a trochou pikantného kečupu.
Draco premýšľal, čoho sa vlastne zľakol. Iste, so sexom žiadne rozsiahlejšie skúsenosti nemal, ale priznať sa ako obyčajný srab? Merlin! Kto vie, čo si o ňom teraz myslel Harry! Draco skĺzol pohľadom po jeho postave a potichu si vzdychol. Harry bol dokonalý. Dlhé nohy, pevné stehná, chrumkavý, okrúhly zadok. Nehovoriac o tom, čo sa skrývalo v prednej časti jeho spodného prádla... Prečo to spravil, do trolla? Nemal by byť len rád? Nemal by mu sám skočiť do postele? Veď bol mladý a zdravý, tak čoho sa bál? Iní v ich veku radi skúšali, experimentovali a isto by strávili v posteli väčšinou dňa a nezaujímalo by ich nič iné, iba sex a zasa len sex! Zvlášť by sa to dalo očakávať od neho! Veď bol Slizolinčan, nie? Lenže on - nie! On sa musel nechať ovládnuť strachom a nahromadenými citmi, ktoré mu plnou silou udreli na srdce a mozog miesto toho, aby sa nasmerovali do jeho gatí a podporili jeho vzrušenie.
„Draco?“ ozval sa Harry znepokojene a dotkol sa jeho ruky, ktorá zvierala noviny príliš tuho. A vôbec si nevšimol, že ich pokrčil. Mumlavo sa ospravedlnil a zložil Proroka poskladajúc noviny tak, ako boli. Výraz jeho tváre sa nezmenil. Odhodil noviny bokom a chytil do rúk príbor, ale nejedol. Civel do taniera tak zamračene, akoby považoval trochu opraženej slaninky a omeletu z vajec za nepriateľa a chystal sa ich prekliať pohľadom svojich sivých očí. „Čo sa s tebou deje? Stalo sa niečo?“ spytoval sa Harry zarazene.
Mladík sediaci oproti nemu zabodol príbor do svojich raňajok a vopchal si namiesto odpovede do úst prvé sústo. Harryho ho sústredene pozoroval a vyčkával. Draco si odpil z džúsu a až vtedy naňho pozrel. Jeho pohľad odrážal akúsi nejasnú zmes pocitov, nad ktorými držala kráľovské žezlo - neistota.
„Myslíš si, že som zbabelec?“ vyhŕklo z neho odrazu a Harryho obočie nad zelenými očami náhle vyskočilo.
„Draco, čo sa deje?“ opýtal sa namiesto toho, aby mu odpovedal.
„Len mi odpovedz,“ požiadal ho zamračene s meravým držaním tela, čakajúc na Harryho odpoveď, hoc odsudzujúcu. „Myslíš si to o mne?“
„Nie, pre Merlina! Ako ťa také niečo vôbec napadlo?“ vyletelo z neho, ale Draco mlčal a iba mykol plecami. Harry z neho nespúšťal oči a bolo mu jedno, že mu chladnú raňajky.
„Ty... ty si myslíš...“ habkal Harry, keď sa jeho myseľ snažila dopracovať k nejakému logickému vysvetleniu priateľovho správania. „To kvôli tomu, čo si mi včera na streche povedal?“ opýtal sa zakrátko a videl, čo to spravilo s Dracom.
Plavovlasý chlapec sediaci oproti nemu ustrnul v pohybe a jeho príbor nepríjemne zaškrípal o tanier. Zovrel ústa do tenkej linky, odmietajúc povedať čo i len slovo, odmietajúc mu pozrieť do očí. Chvíľu takto mlčky sedeli. Harry naňho civel. Draco sa ani nepohol, kým po chvíli doslova neodhodil príbor, vstal od stola tak prudko, až prevrhol stoličku a začal sa prechádzať sem a tam. Potom sa zastavil, otočiac sa k nemu tvárou a hľadal v Harryho ohúrenej tvári akékoľvek výčitky, výsmech, opovrhnutie, alebo náznak čohokoľvek iného. Prekvapila ho však len neha, sálajúca zo zelených očí.
„Myslíš si, že po tebe netúžim? Alebo že som nenormálny, keď ti nechcem dovoliť, aby... aby,“ habkal a vošiel si prstami do vlasov, ticho zastonajúc a prižmúriac tuho oči. „Merlin! Som zbabelec! Veď to neviem ani dostať z úst!“ zakvílil. „Nie je predsa možné, aby som po tebe túžil tak veľmi, až mám pocit, že ma to roztrhne a potom zbabelo ušiel! A nemôžem uveriť tomu, že to tu všetko hovorím, do trolla!“ vykríkol a otočil sa mu chrbtom, oprúc sa rukami o dosku kuchynskej linky, hovoriac ďalej. „Neviem, čo sa so mnou deje! Proste... mám neuveriteľnú chuť pretiahnuť ťa, kedykoľvek ťa vidím a pritom... Už len zo slova pretiahnuť mi je zle. Tak rád by som sa ťa opýtal, či si so mnou nechceš prosto zašukať, ale nejde to! Najradšej by som zvracal už len pri pomyslení na to vulgárne slovo! A najhoršie zo všetkého je, že ťa naozaj chcem a nedokážem... bojím sa, že... Do kotla! Čo sa to so mnou deje, Harry?“ Draco pocítil, ako sa okolo neho zozadu ovinuli Harryho ruky a prinútili ho otočiť sa k nemu tvárou. Ticho si povzdychol a dovolil mu, aby si ho tmavovlasý chlapec so strapatými vlasmi privinul a upokojujúco ho hladil po chrbte.
„To, že si Slizolinčan, alebo Malfoy - ešte neznamená, že nemáš žiadne city, Draco. Merlin, no a čo, že máš dvadsať jeden a si stále panic! Bolo by mi jedno, i keby si bol vyslúžilý sukničkár,“ šepkal mu do ucha, keď sa Draco oprel čelom o jeho plece. „Nebudem ti to ani vyhadzovať na oči, ani sa ti posmievať kvôli tomu, že si v posteli neskúsený. Vlastne... potešilo ma to,“ priznal sa Harry a Draco k nemu vzhliadol.
„Hej?“
„Hej,“ pritakal Harry. „Pretože som ani nesníval, že budem niekedy môcť s tebou byť. Ani som len nesníval o tom, že budem prvý, kto sa s tebou bude milovať a ver mi, o to to bude krajšie a vzrušujúcejšie. Aspoň pre mňa určite.“
„Nesníval si o tom? Zato ja som o tebe sníval v jednom kuse,“ zašepkal Draco a venoval mu provokujúci úsmev, no potom sa znova zamračil a odtiahol sa od neho. „Správam sa ako srab. Nikdy predtým som to nerobil. Nikdy by som nevykrikoval, že som totálne neskúsený, netrápilo by ma to a už vôbec by som sa nenechal nikomu utešovať!“ zahundral nespokojne a venoval Harrymu obviňujúci pohľad. „Vieš čo, Potter? Myslím, že si na vine! Stáva sa zo mňa pri tebe obyčajný mäkkýš!“
Harry sa tomu len schuti zasmial. „Netáraj!“ odfrkol si pobavene. „Ty a mäkkýš? Nikdy!“ zvolal presvedčivo a v žalúdku mu hlasno zaškvŕkalo. „Poď jesť, kým nám tie raňajky celkom nevychladnú,“ navrhol a Draco s radosťou poslúchol.
***
Poobede prišla Harrymu správa od Billa. Chcel sa s ním stretnúť a pozhovárať sa. Harry bol rád, lebo aj tak ich plánoval spolu s Charliem pozvať k sebe, aby sa pozhovárali o ďalšom postupe. Jednu správu poslal i Cayardovi Greybackovi a navrhol stretnutie o piatej.
S presným úderom ručičiek sa z krbu v jednom z jeho salónov vyvalili spomínaní muži. Najprv Charlie, jeho starší brat BIll v závese za ním a nakoniec Cayard. Harry s Dracom ich už čakali.
„Poviem ti pravdu, Harry. Nedúfal som, ale niečo sme s Charliem predsa len zistili,“ začal Bill, keď sa usadil v jednom z kresiel. „Charlie, podaj mu ten zoznam,“ požiadal brata a dračí svalovec prikývol. Siahol do vrecka a podal mu prekopírovaný zoznam, ktorý si od neho pred časom odniesli.
„Všimni si tie označené mená,“ upozornil ho Bill a Draco sa naklonil k Harrymu, zvedavo mu nazerajúc do papierov cez plece.
„Huber Ashford,“ čítal nahlas Harry, „prezývaný Ostrofúz. Eric Northon, prezývaný Zjazvenec.“ Pri tomto mene Harry ucítil od Draca jemné štuchnutie a bol si istý, že keby mu pozrel do tváre, videl by na nej žiariť široký úškrn. Myklo mu kútikmi úst, ale zachoval si vážnu tvár s tým, že večer mu to spočíta a pokračoval v čítaní zakrúžkovaných mien zo zoznamu ďalej. „Edward Cullen, prezývaný Šedý tieň. Victor Travis, nazývaný i Prízrak. Paul Whitmore, známy pod prezývkou Jednooký. A posledným je...“ odmlčal sa a očami skĺzol po pergamene na samý spodok zoznamu. „Grey Weston, známy ako Zabijak.“
„Pravda, Greyova prezývka by sa hodila skôr jeho staršiemu bratovi,“ zahundral zadumane Cayard (mysliac samozrejme na Borena) a sadol si hlbšie do kresla, ktoré si pri príchode prisvojil.
Slova sa ujal znova Bill. „Tie mená, ktoré Harry práve prečítal z toho zoznamu, sú mená osôb, ktoré sme preverovali s Charliem dôkladnejšie. Nikoho sme osobne nekontaktovali, iba ich pár dní sledovali – čo dalo zabrať - a zistili sme, že títo šiesti majú niečo za lubom. Schádzajúc sa vždy na jednej adrese v Londýne. Mimochodom, mal by si vedieť, že každú noc jeden z nich drží stráž neďaleko tvojho domu Harry a okrem toho, neviem, či je to náhoda, alebo nie, ale neuveríš, koho sme tam ešte videli.“
„Koho?“ opýtal sa Cayard namiesto Harryho.
„Hermioninu asistentku,“ riekol namiesto brata Charlie Weasley. „Bola to určite ona. Dám za to ruku do ohňa,“ dušoval sa a jeho brat súhlasne prikyvoval.
Harry si podoprel bradu rukou a zamyslel sa. V podstate dúfal, že vlkolakov to špehovanie prešlo, ale nezdalo sa, že by to bolo tak. Pár dní sa už nepremenil a tak bolo len logické, že ich nezavetril. Zrejme zvolili inú taktiku. Snažili sa neukazovať mu na oči a ostávali vo svojom úkryte. Kto vie prečo, keď sa mu tu pred tým tak drzo promenádovali? Ozaj čudné... Zamračil sa, čo si Bill s Charliem vysvetlili po svojom.
„Neveríš nám?“ ozval sa Charlie, ale Harry pokrútil hlavou.
„Nie, to nie, len ma niečo napadlo,“ povedal a pokračoval v rozprávaní. „Dnes som bol na Ministerstve vrátiť požičané zákony a Hermionina sekretárka...“ Zahniezdil sa v kresle. „Viete, normálne sme konverzovali. Dal som jej tie zákony a ona ich začala odkladať do skrine. Popri tom sa ma začala vypytovať, či sa mi niečo podarilo zistiť. Povedal som jej, že áno, keď ma prekvapila po chvíli otázkou, či hodlám robiť niečo s tým zákonom o vlkolakoch.“
„No a?“ hlesol Cayard nechápavo.
„Ja som sa o nijakom konkrétnom zákone nezmienil, čo ma priviedlo na myšlienku, či s tým nemá niečo spoločné,“ vysvetlil jednoducho svoju teóriu.
„Takže - čo budeme robiť?“ spýtal sa Bill a vrhol krátky pohľad na Draca, ktorý len počúval a mlčal, kým znovu nepozrel na Harryho.
„Budeme ich musieť sledovať pár dní naďalej, ale urobíme to inak,“ začal Harry. „Práve ma napadlo, že možno držia Rona a Hermionu v tom dome, kde sa schádzajú. A ak je to tak, no... držali nám ich rovno pod nosom,“ povzdychol si a prehrabol si rukami vlasy. „Keď som sa zhováral s ministrom, skúšal som zistiť, či sa bude dať niečo robiť vo Westonovom prípade, ale navrhol akurát zdanlivé odročenie Bozku dementora, aby to vyvolalo pocit, že mu hrozí maximálne odpykať si tých pár rokov, ktoré mu Wizengamot naparil. Viac sa s ním pohnúť nedalo. Tiež nám prisľúbil pomoc aurorov, ak ju budeme potrebovať, ale radšej by som pátral na vlastnú päsť, tak ako doteraz.“
„Nejaké pokyny, Harry?“ spýtal sa Cayard a Harry prikývol.
„Bol by som rád, keby si mi zistil niečo viac o Borenovi. Ja sa pokúsim informovať o Haylie a chcem od vás, aby ste sa každý zavesili na jedného vlkolaka.“
„Beriem si teda Ashforda,“ vyhlásil Bill. „A môžeš rátať i s pomocou Georgea. Sľúbil, že nám pomôže, ak bude treba, takže by sa mohol zavesiť na VIctora.“
„Tak potom môj je Edward,“ povedal pokojne Charlie a v očiach sa mu nebezpečne zablyslo.
„Ok, ja si beriem Greya, Borenovho brata, ale čo s ostatnými dvomi?“ ozval sa Cay. „Nemôžeš sa predsa rozdvojiť Harry.“
Harry sa otočil k Dracovi a spýtavo naňho pozrel. Dracovo obočie vyletelo v nemej otázke nahor, lebo pochopil. „Rád by som ti pomohol, ale vieš, že...“ Harry to vzal ako áno a otočil sa k ostatným.
„Teda – vyriešené. Stretneme sa tu znova o tri dni, ok?“ opýtal sa a ostatní prikývli. S tým sa mu porúčali a pobrali sa za svojimi povinnosťami.
„Uniklo mi niečo?“ ozval sa spoza jeho chrbta Draco a pozrel na Harryho, akoby sa pomiatol. „Zabudol si, aké podmienky má môj trest?“
„Nie, ale... Je tu niečo, čo som ti včera zabudol povedať, Draco,“ začal a načiahol sa po svojom prútiku. Obratne ním mávol a vyslovil nejaké neverbálne zaklínadlo.
„Tak teda?“ nástojil Draco na vysvetlení a Harry sa zazubil, i keď z toho jeho úškrnu by nevyčítal ani mäkké f.
„Požiadal som včera ministra, aby ti upravil trest a tiež, aby ti...“ zdvihol ruku, keď k nemu vzduchom plával ďalší prútik, „aby ti vrátil prútik. Vieš, povedal si, že by si rád pomohol a tak sa ťa chcem opýtať - myslel si to vážne? Lebo ak nie, budem musieť ísť znova za ministrom a...“
Draco doslova chňapol po prútiku, s úsmevom od ucha k uchu. Prechádzal po jeho štíhlom, hladkom tielku prstami, zvieral ho raz v jednej, potom druhej ruke a nakoniec v oboch, kým si ho strčil do vrecka a konečne znova venoval svoju pozornosť len Harrymu. „Isteže ti rád pomôžem! Nezaškodí, ak na teba bude niekto dohliadať a kryť ti zadok. Beztak sa vždy namočíš do nejakého problému,“ povedal posmešne, ale nemyslel to zle.
Harry ho odmenil spokojným úškľabkom. „Tak dobre, ja si beriem Erica a ty si nechaj Paula.“
„Fajn, ako povieš,“ súhlasil Draco a v tom ho niečo napadlo. „Ako mi minister vlastne upravil ten trest?“
„Rozšíril ho,“ riekol Harry.
„Ako?“
„Na celé Anglicko,“ odvetil stručne a skoro zaplesal radosťou, keď k nemu Draco pristúpil a vzal jeho tvár do dlaní, aby ho mohol pobozkať, šepkajúc mu pomedzi bozky slovko ďakujem.
Keď sa Harry vymanil z jeho objatia, aby po tom strhujúcom bozku mohol zalapať po dychu, na niečo si spomenul. „Čo mal znamenať ten štuchanec pri tej prezývke Zjazvenec?“ opýtal sa ho a Draco sa rozosmial.
„Myslel som, že si si nevšimol, keďže si nereagoval,“ smial sa pobavene, rovnako lapajúc po dychu, no nepúšťajúc Harryho z objatia.
„Ale všimol,“ ozrejmil.
„A hneváš sa pre to?“ spýtal sa Draco kokente, hľadiac do tých zelených tôní, skrývajúcich sa za sklami okuliarov.
„Strašne!“ odsekol. „Myslím, že to budeš musieť nejako primerane odčiniť,“ zamrmlal a zastonal, keď ucítil Dracove pery na svojom krku. Mierne zaklonil hlavu a zahryzol si do pery.
„No, myslím, že to nebude problém. Vieš, som dosť vynaliezavý Slizolinčan,“ zamrmlal, kĺžuc jazykom po Harryho krku, tam, kde cítil šialený rytmus tepny.
„S tým rátam,“ uškrnul sa Harry spokojne a chytiac ho za ruku navrhol, že je najvyšší čas ísť do postele... Draco neprotestoval.
Komentáre
Prehľad komentárov
Celá kapitolka bola jedným slovom nádherná!! Plná citu, obáv ale aj pochopenia. Naladila si ma maximálne romanticky, už som čakala iba let Amora, ponad hlavy prítomných a potom si ma zaklincovala!!
„Edward Cullen, prezývaný Šedý tieň." !!!!!!!!
Skoro som vypľula kávu (blbý zvyk, piť pri PC!), z upíra si urobila vlkodlaka a ešte si aj siahla do vedľajšieho fandomu!!!
Bol to zámerný ťah? Ale nesmierne ma pobavil!
Ale kašľať na upíra!
Super krásna kapitolka, aj tá predošlá, teším sa na ďalšiu!!
Re: Som pod stolom!!!
(ArianaAndrews, 27. 4. 2014 8:53)Tos přesně vystihla, čtu, ani nedýchám, a najednou takovej výtlem! :D jinak absolutně perfektní povídka, Drarry je jeden z mých dvou nejoblíbenějších párů (druhý je samozřejmě Snarry) a tys jim krásně vdechla život, tleskám! :)
kawaii
(keishatko, 2. 1. 2012 18:31)no néé..ja som tuším postrehla Twilight :DD super dielik :D
:-D
(Tria, 31. 3. 2010 15:18)
Tak toto bol vybavovat na ministerstve :-)
Take rozsirenie trestu...ved to je v podstate slobodny...:-D chichi...zalubeny blazni :-D
:-D
(Tria, 31. 3. 2010 15:02)
Jeeee kapitola venovana mne a ani o tom neviem :-D
Dakujeeem...ale uz idem nedockavo citat :-)
nadin,
(Tessa, 30. 3. 2010 18:46):D vieš, niekedy je problematické hľadať a vymýšľať mená... Ed mi padol na mušku :D Ale som rada, že ťa to pobavilo... dúfam, že ťa to bude baviť i ďalej...
;DDD
(misa737, 30. 3. 2010 17:56)čééé čéé tak čim dalej tym lepsie len pekne pokracuj a šup šup dalsi dielik;DDD
Som pod stolom!!!
(nadin, 30. 3. 2010 18:35)